Taký je život, - boli posledné slová austrálskeho banditu Neda Kellyho, ktorý ich vyriekol pod šibenicou v melbournskom väzení. Austrálska história ho pokladá za rebelujúcu postavu, porovnávajú ho s Robinom Hoodom.

Korene rebela

V roku 1851 objavili v austrálskej Viktórii zlato a začala sa austrálska zlatá horúčka. Rapídne stúpol počet obyvateľov. Veľký prílev migrantov bol pre kolóniu problém a nebolo veľa policajtov, ktorí by udržovali zákon a poriadok. Malý počet poriadkových síl verbovali z verejnosti a ľudia ich vnímali ako skorumpovaných. Viktoriánska polícia preto získavala posily z domovského Spojeného kráľovstva. Väčšina týchto príslušníkov boli protestanti, mnohí si priniesli do novej domoviny predsudky voči katolíkom.

Ned Kelly pochádzal z vtedajšej britskej kolónie Viktória. Narodil so v roku 1854 ako tretie z ôsmich detí írskych rodičov. Jeho otec bol pôvodne trestanec, ktorý sa dostal do Austrálie pre krádež dvoch svíň. Keď si odpykal svoj trest v Tasmánii, odsťahoval sa do kolónie Viktória. Zomrel, keď mal Ned dvanásť rokov, napriek tomu bol najstarší mužský potomok v rodine. Kellyovci boli chudobní a nemali to vôbec ľahké. Utláčali ich miestni zbohatlíci aj koloniálna polícia.

Konflikty so zákonom

Už ako tínedžer mal Ned skúsenosť so životom na hranici zákona. Zatkli ho za spolčovanie s istým zálesákom Harrym Powerom a odsedel si dva tresty. Tým dlhším bolo trojročné väzenie za ukrývanie ukradnutého koňa. Po prepustení sa ani nepokúšal o život bezúhonného občana. Dal dohromady partiu chlapíkov z chudobných rodín z oblasti severne od Melbourne a založil gang. Počet členov sa rôznil, ale základ bandy tvorili Ned, jeho brat Dan a ich dvaja kamaráti Joseph Byrne a Steve Hart. Všetci mali na polícii kriminálny záznam.

V roku 1878 vydali policajné úrady kolónie zatykač na 17-ročného Dana Kellyho za krádež koňa. V apríli toho roku sa muž zákona - istý Fitzpatrick z policajného oddelenia mesta Greta - pokúsil zatknúť Dana v jeho dome. Pri tom vraj vyslovil hanlivé poznámky na adresu 15-ročnej Kate Kellyovej. To členov rodiny rozzúrilo a v následnej potýčke Ned strelil policajta do zápästia.

Po incidente bratia Kellyovci spolu s Byrnom a Hartom ušli do zalesnenej oblasti v centrálnej Viktórii. Keďže bratov nezadržali, polícia zatkla aspoň ich matku Ellen za pomoc synom. Súd ju uznal za vinnú a nekompromisne ju odsúdil na tri roky väzenia, čo nahnevalo nielen jej synov, ale aj ostatných osadníkov v oblasti.

Vraždy policajtov

Polícia sa onedlho rozhodla pátrať po utečencoch. Tí však nemienili nečinne čakať. Naopak, zaútočili na policajný tábor. V prestrelke Ned Kelly zabil troch mužov zákona. Štvrtému, ktorého chcel gang vziať za rukojemníka, sa podarilo utiecť. Incident dodatočne roznietil napäté vzťahy medzi koloniálnymi úradmi a gangom. Úrady schválili špeciálny zákon, ktorý príslušníkov Kellyho gangu vyhlásil za banditov a postavil ich mimo zákona. Prišli tak o všetky základné práva, ktokoľvek ich mohol beztrestne zabiť, na ich hlavu bola vypísaná vysoká odmena. Ak by sa ich podarilo chytiť živých, automaticky, bez súdu by dostali hrdelný trest.

Aj keď  išlo o vrahov, Ned Kelly a jeho kumpáni sa tešili veľkej podpore verejnosti, pre utláčaných chudobných osadníkov boli dokonca hrdinovia. Vnímali ich ako bojovníkov za práva bežných ľudí. Gang bol podľa nich v spore s nespravodlivou viktoriánskou spoločnosťou vrátane skorumpovanej vlády a polície.

Vyčíňanie

Postavenie mimo zákona len dodatočne vyburcovalo Neda Kellyho a jeho gang. Počas nasledujúcich troch mesiacov vylúpili dve banky a obsadili policajnú stanicu.

V osade Euroa gang najprv zajal rukojemníkov a prerušil telegrafické spojenie so svetom, aby miestni nemohli varovať políciu. Potom prepadol miestnu banku, odkiaľ si odniesol niekoľko tisíc libier v bankovkách, v zlate a v striebre. Správali sa pomerne slušne a nikoho nezranili ani nezabili. Polícia odpovedala v januári 1879 zatknutím 23 sympatizantov gangu v Euroe. Tým však ešte viac pobúrila verejnosť a podpora Kellyho medzi ľuďmi ďalej stúpala.

Ďalšou akciou gangu bolo obsadenie policajnej stanice v osade Jerilderie. Prepadli policajtov, zamkli ich v celách a ukradli zbrane a muníciu. Po prepade sa Ned Kelly rozhodol ešte vylúpiť banku, z ktorej jeho ľudia odniesli viac ako dvetisíc libier.

Listy ako obrana

Mesiace pred akciou v Jerilderie spísal Kelly dlhý, 56-stranový list s cieľom objasniť svoju cestu na druhý breh zákona. Svoje zločiny ospravedlňoval údajnými neprávosťami, ktorých sa úrady dopustili voči jeho rodine. Takisto ostro kritizoval zlé zaobchádzanie s chudobnými zo strany zbohatlíkov a pripomínal „mýtickú tradíciu írskej rebélie proti anglickej tyranii“. List odoslal editorovi jerilderilských novín, ktoré pre politické tlaky zverejnili z neho iba malé časti.

Bol to už druhý Kellyho pokus publikovať svoje postoje. Podobný list totiž adresoval v decembri 1878 poslancovi viktoriánskeho parlamentu Donaldovi Cameronovi. Ibaže aj vtedy jeho snaha stroskotala, na verejnosť sa dostali iba úryvky.

Frustrovaný tým, že ich hlasy neboli vypočuté, sa gang utiahol do buša, kde sa spoliehal na podporu sympatizantov. Tí im dodávali jedlo a prístrešie a informovali ich o pohybe polície.

Odmena za dolapenie

V odpovedi na útok v Jerilderie vláda Nového Južného Walesu a niekoľko bánk spolu sľúbili štyritisíc libier za dolapenie Neda Kellyho a jeho mužov - mŕtvych alebo živých. Už to bola najvyššia odmena v histórii Austrálie, následne vláda britskej kolónie Viktória prihodila ďalších štyritisíc libier. Celkovo tak na dolapenie gangu vypísali austrálske úrady osemtisíclibrovú odmenu, čo je ekvivalent dnešných asi milión eur. Podľa niektorých historikov Kellyho gang v tomto čase pravdepodobne plánoval odchod do Kalifornie. Policajné záznamy z konca marca 1879 prezrádzajú, že Nedove sestry Kate a Margaret zháňali informáciu od kapitána jednej lode, koľko by stála cesta pre štyroch, piatich ľudí do Ameriky.

Obliehanie Glenrowanu

V roku 1880 gang znechutený životom na úteku plánoval uštedriť koloniálnym úradom úder. Skupina preto zorganizovala útok na viktoriánsku políciu v meste Glenrowan, ktorý mal „ohúriť nielen austrálske kolónie, ale aj celý svet“. Ich plán zahrňoval zabitie muža menom Aaron Sheritt, o ktorom si mysleli, že je policajný informátor. V skutočnosti išlo o pascu, klebetu o „zradcovi Sherittovi“ vypustila polícia.

Gang ďalej plánoval vykoľajiť vlak s policajnými posilami z Melbourne a zabiť kohokoľvek, kto by prežil. Potom chcel pokračovať do málo stráženého mesta Beraly, kde chceli vylúpiť banky, zapáliť súdnu sieň, vyhodiť do povetria policajné baraky a prepustiť väzňov z miestnej väznice. A vrátiť sa do buša.

V noci 26. júna Kellyho muži prišiel do Glenrowanu a zabili Aarona Sheritta. Potom sa veci pre nich začali uberať zlým smerom. Vlak sa im nepodarilo vykoľajiť a policajné posily dorazili už na druhý deň. V meste sa začal boj. Gang pod hrozbou zbrane zajal asi 60 ľudí a v miestnom hoteli ich držal ako rukojemníkov. Muži zákona obkľúčili hotel a začala sa prestrelka. Prí­slušníci gangu mali na sebe podomácky vyrobené nepriestrelné brnenie, ale nepomohlo im to. Policajti postupne zastrelili Dana Kellyho a ostatných členov gangu. Ned utrpel zranenia a prežil. Policajti ho previezli do Melbourne.

Ako človeka postaveného mimo zákona ho mohli popraviť bez súdneho procesu. Úrady mu však dali možnosť brániť sa. Súd ho nakoniec uznal za vinného z vraždy a odsúdil na smrť obesením. Popravili ho v melbournskej väznici 11. novembra 1880.

Dedičstvo Neda Kellyho

Pre svoje zločiny sa Ned Kelly a jeho gang stali neslávne známymi postavami austrálskej histórie. Dnes sa názory na neho rôznia. Časť populácie oslavuje jeho odhodlanie ochraňovať svoju rodinu a bojovať proti skorumpovaným úradom. Mnohí ho však stále považujú za obyčajného zlodeja a vraha.

Viac FOTO v GALÉRII >>

O Kellym vzniklo veľa kníh, básní a ďalších umeleckých diel. Prvý austrálsky celovečerný film z roku 1906 má veľavravný názov Príbeh Kellyhogangu. V biografickej britsko-austrálskej snímke z roku 1970 si legendárneho banditu zahral Mick Jagger z kapely Rolling Stones.

Text: PETER SOBČÁK