Tip na článok
Jim Colosimo: Spojil gangsterstvo s politikou. Na snímke s manželkou Dale Winterovou krátko po svadbe.

V bahne Chicaga: Zásluhou Jima Colosima sa mafia v Spojených štátoch stala všemocnou

Ladislav Švihran

Westerny značne zidealizovali život kovbojov. Keď sa však dostali do osád, užívali si - mnohí sa oddávali whisky, predajným ženám, hazardným hrám. Mesto Chicago sa stalo centrom takýchto zábav.

Galéria k článku (3 fotografie )
Mafia na výslní: Výstava o histórii podsvetia v Chicagu.
Johnny Torrio: Bol Colosimovou pravou rukou.
Staré Chicago: V meste sa zhromažďovali živly z blízkeho i zo vzdialeného okolia.

Mesto hriechu

Chicago svojim návštevníkom ponúkalo všelijaké služby. V roku 1857 tam vznikla štvrť verejných domov, herní a hál, kde sa za vysoké sumy odohrávali pästné súboje. Po občianskej vojne nadobudlo Chicago ešte horšiu povesť. Sťahovali sa tam falošní hráči, pištoľníci, podvodníci rôzneho druhu z celých Spojených štátov. V roku 1870 bolo v meste tridsať veľkých herní a prostitútky ponúkali svoje služby takmer v každom dome na hlavnej ulici. Množili sa prepady, lúpeže a vraždy.

Na verejný poriadok a činnosť v medziach zákona mala dohliadať mestská rada. Lenže nie­ktorí jej členovia boli podplatní. Pod vplyv zločincov sa celkom dostala koncom občianskej vojny. Stalo sa tak „zásluhou“ Michaela C. McDonalda, profesionálneho falošného hráča. Ten nadobudol veľký majetok a za občianskej vojny podporoval Úniu v boji proti otrokárskemu juhu. Ťažil z toho. Uzavrel zmluvu s podsvetím a zaručil mu ochranu.

V roku 1880 sa stal vodcom Demokratickej strany v Chicagu a v podstate vládcom mesta a okolia. Skorumpoval celú mestskú správu, políciu a súdy. Založil tradíciu, ktorá sa tiahla americkými dejinami. Jemu samému patrili v meste mnohé herne, dostával dividendy z verejných domov. Zanechal mnohomiliónový majetok.

Cesta hore

V jeho stopách pokračoval Jim Colosimo. Začínal na ulici. Ako mnohí jeho krajania z Talianska. Do Ameriky sa presťahoval zo Sicílie s rodičmi ako desaťročný. Otec našiel zamestnanie v továrni, Jim bol čistič topánok, neskôr predával noviny, ešte neskôr sa stal vreckovým zlodejom. Zdalo sa mu, že to nevynáša dosť, a dal sa na kupliarstvo. Poznal dve prostitútky, ktoré prepustili z nevestinca, a zadovažoval im zákazníkov, podľa možnosti zámožnejších a podgurážených, aby ich mohol okradnúť. Vypomstilo sa mu to. Jeden z nich ho udal a Jima poslali do väzenia. Keďže sa tam slušne správal, po dvoch rokoch ho prepustili.

Z väznice vychádzal s úmyslom poctivo si zarábať na živobytie a nastúpil do továrne. Lenže tam sa mu nepáčilo a radšej sa začal živiť ako zametač ulíc. Všimla si ho zločinecká organizácia Čierna ruka a navrhla mu, aby zametačov zorganizoval. Tak sa lepšie budú domáhať svojich práv, z čoho by inkasovala svoj podiel. Colosimo sa podujal na tú úlohu s úspechom. Zametačom ulíc zariadil i spoločenský klub. Agilného muža si všimol člen mestskej rady Hinky Dick Kenna a navrhol mu, aby spolok dal do služieb Demokratickej strany, ktorej on, Kenna, bol predsedom v mestskej štvrti. Colosimo súhlasil.

Odvtedy sa nádejnému politikovi začalo dobre vodiť. Stanislaw Mierzeński, znalec dejín mafie v Spojených štátoch, v knihe Gangstri píše: „Dostal dobre platené miesto na mestskom úrade a súčasne viedol spolok, z čoho mal značné príjmy. Vtedy sa chcel stať aj politikom, lebo Kenna ho ubezpečil, že pri najbližších voľbách do Kongresu ho navrhnú za kandidáta.“

No vtedy sa jeho život zvrtol. Dostal ponuku, ktorej sa nedalo odolať. Bohatá vdova Victoria Morescová, majiteľka dvoch verejných domov, reštaurácie a peknej sumy v banke, hľadala energického, podnikavého muža. Rozhodla sa pre Colosima. Lenže mala podmienku - buď ona, alebo politika. Colosimo sa dal do služieb bohatej vdovy. Roku 1902 si ju vzal za manželku.

Al Capone a spol.: Najväčší gangstri v rokoch 1920 až 1930.
Al Capone a spol.: Najväčší gangstri v rokoch 1920 až 1930.
profimedia.sk

Roky blahobytu

Colosimo bol dobrý organizátor. Zveľadil podniky svojej partnerky. Otvoril ďalšie nevestince a roztriedil ich. Tie prepychovejšie slúžili zámožnejším občanom, sieť lacnejších otvoril v okolí prístavu a v chudobných štvrtiach. Prostitútky z prepychových nevestincov prešli časom do lacnejších a napokon ich vyhodili na ulicu. Colosimo venoval pozornosť aj herniam a otvoril desiatky nových. Založil prepychovú kaviareň Colosimo’s Cafe na hlavnej ulici. Bol to nočný podnik s krásnymi prostitútkami a s černošskou hudbou. Navštevovala ho najmä miestna honorácia.

Od Colosima záviseli stovky ľudí. Priateľovi Kennovi vybavil krčmu a požičal mu na ňu peniaze. Ten ho na revanš zoznámil so starostom mesta Thomp­sonom. Spriatelili sa. Starosta pomáhal Colosimovi okrem iného tým, že úradnými rozhodnutiami ho zbavoval konkurencie. Colosimo zasa peniazmi lákal členov iných strán do Demokratickej strany, ktorú viedol Thomp­son. „Veľký Jim“, ako ho volali, skĺbil zločin s politikou ako nikto predtým.

Colosimo bol na vrchole kariéry. Miliónové zisky mu plynuli z verejných domov, herní a reštaurácie. Okrem toho mal v rukách veľkoobchod so „živým tovarom“. Na svoje impérium ani nepotreboval ozbrojený gang. Zriadil iba „poriadkovú stráž“ vo verejných domoch. On sám žil úsporne. Podľahol iba jednej mánii - briliantom. Rád sa nimi ovešiaval.

V smrteľnom ohrození

V období, keď sa Taliani húfne sťahovali do Spojených štátov, vznikla tam talianska organizácia Čierna ruka. Veď kto bude obhajovať záujmy rodákov neznalých angličtiny, ktorí sa ocitli v postavení druhotriednych občanov? Namiesto toho, aby ich obhajovala, vydierala ich. Tí, ktorí sa ako-tak zmohli, neraz dostali výhražný list. Namiesto podpisu bola čiernou farbou namaľovaná ruka s talianskou dýkou.

V roku 1910 za Colosimom prišiel náčelník miestnej Čiernej ruky Jim Cosmano. Pripomenul mu, že kedysi aj on, Colosimo, pracoval pre Čiernu ruku a za mnohé jej vďačí. Nemal by sa jej za to odvďačiť? Cosmano žiadal milión dolárov. To bolo smrteľné nebezpečenstvo. Najmä preto, lebo vydieranie mohlo pokračovať. Colosimo si vyžiadal od Cosmana týždeň na to, aby mohol zhromaždiť peniaze. Cosmano súhlasil.

Mierzeński v knihe Gangstri uvádza

„Colosimo si spomenul na Jonnyho Torria z New Yorku. Zoznámil sa s ním pri nákupe väčšieho množstva žien. Bol to Sicílčan a ‚brat mafioso‘. Podľa iného prameňa Torrio bol synovcom Colosimovej manželky. Torrio prisľúbil pomoc. Ale čo za to? Colosimo mu ponúkol miesto riaditeľa všetkých svojich podnikov, vysoký plat a percentá zo zisku.“

Torrio pricestoval do Chicaga, oznámil Cosmanovi, že peniaze sú už pokope, aby si prišiel po ne. On poslal troch svojich mužov. Stretli sa na brehu jazera. Torrio namiesto peňazí vytiahol pištoľ a všetkých postrieľal. Potom zatelefonoval Cosmanovi, nech sa ihneď prace z Chicaga, lebo inak skončí ako jeho muži. Torrio sa presťahoval do Chicaga a energicky sa ujal funkcie riaditeľa. Zveľadil podniky a plynuli z nich ešte väčšie zisky. Jim Colosimo bol spokojný so svojím riaditeľom.

Vrah neznámy, ale tušený

V januári 1920 vyhlásili v Spojených štátoch prohibíciu. Torrio zavetril zárobok, Colosimo sa mu vysmial. Alkohol je predsa potrebné znova a znova vyrábať, žiada si nové investície, ale nevestince prinášajú stabilný zisk. Tvrdil, že vláda prohibíciu zakrátko aj tak zruší. Prikázal však Torriovi, aby zaobstaral malé množstvo alkoholu do jeho reštaurácie.

Torrio nemal dosť peňazí, aby rozbehol nový kšeft, a Colosimo mal hlavu plnú iných starostí. Muž, ktorý surovo zaobchádzal s prostitútkami, bil ich, sa zamiloval do kabaretnej speváčky Dale Winterovej, zamestnankyne jeho podniku. Rozviedol sa a oženil sa s Winterovou, plánoval odcestovať na rok do Paríža a tam si užívať. To nehralo Torriovi do kariet. Tak dlho predsa nemohol čakať na Colosimovo definitívne rozhodnutie. Odcestoval do New Yorku, stretol sa tam so svojím starým priateľom Frankom Ualom, tiež gangstrom. Údajne mu sľúbil 10-tisíc za isté služby.

Dňa 11. mája 1920 sa Colosimo a Torrio stretli v Colosimo’s Cafe. Rokovanie nedokončili. Ktosi nebadane vošiel dnu a zozadu dva razy vystrelil Colosimovi do tyla. Chicagskemu gangstrovi vystrojili veľkolepý pohreb. Mierzeński vo svojej knihe uvádza: „Čestnú stráž pri Colosimovej rakve držali postupne traja sudcovia, jeden prokurátor, dvaja poslanci Kongresu, predstaviteľ štátu, osem členov mestskej rady...“ Vznikla tradícia - politika sa spojila so zločinom. A vznikla ďalšia tradícia, vzájomné vyvražďovanie gangstrov.

VIDEO Plus 7 Dní