Valkoinen Kuolema, čiže po fínsky biela smrť. Takto prezývali útleho muža, ktorý počas sovietsko-fínskej, takzvanej Zimnej vojny zabil 505 nepriateľov podľa Červenej armády, podľa fínskych údajov až 542. Pritom používal „obyčajnú“ pušku s obyčajným kovovým zameriavačom. Aj keď neskôr dostal modernú zbraň s ďalekohľadom, stále zostal verný svojej M28, odvodenej z ruskej predvojnovej konštrukcie Mosin-Nagant. Ďalších 219 osôb zastrelil samopalom. Mimochodom, fínski ostreľovači boli svojho času svetová špička.

Od lovca k strelcovi

Simo Häyhä sa narodil 17. decembra 1905 v poľnohospodárskom mestečku Rautajärvi v krajine tisícich jazier. Bol to obyčajný fínsky chlapec a nič nenasvedčovalo, že sa raz stane národným hrdinom. Po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii v Rusku a vyhlásení nezávislosti Fínska sa rodná vieska neskoršieho ostreľovača ocitla nebezpečne blízko hranice s novovytvoreným Sovietskym zväzom. Detstvo plné ťažkej práce na rodinnej farme a nehostinná klíma zocelili chlapca na tvrdého, trpezlivého a málovravného muža. Ako 20-ročný nastúpil na vojenčinu a dosiahol hodnosť desiatnika. Keď si povinnú službu odkrútil, pridal sa k Občianskej garde, dobrovoľno-militantnému zoskupeniu, ktoré v čase mieru pomáhalo pri živelných katastrofách a nešťastiach, zatiaľ čo sa v čase mobilizácie stávalo regulárnou súčasťou armády. Tu absolvoval veľmi dôkladný vojenský strelecký výcvik. Bol v tom dobrý, pomohlo mu aj to, že pred vojenčinou bol vášnivý lovec. Ale chcel sa zdokonaliť čo najviac, streľbe venoval mnoho času a cvičil, aj keď mal voľno, pričom využíval na to všetky možné ciele. Jeho prvou zbraňou bola poloautomatická puška Mosin-Nagant N91, neskôr zastúpená fínskou M28/30, a samopal Suomi. Vďaka poctivému a dlhému tréningu a streleckému talentu bol schopný trafiť 16 cieľov za minútu vo vzdialenosti vyše 150 metrov. Táto jeho schopnosť sa o niekoľko rokov stala preňho kľúčovou. So svojou obyčajnou puškou dokázal triafať nepriateľa na vzdialenosť 400 metrov a za dobrých podmienok dokonca až 600 metrov.

Zimná vojna

Keď v roku 1939 Sovietsky zväz napadol Fínsko, Häyhäho povolali do armády. S rodinou sa rozlúčil lakonickým „odchádzam“. Šiesta rota generála Uiluoa Tuompa, kam ho pridelili, bola dislokovaná v okolí rieky Kollaa a musela čeliť 9. a 14. sovietskej armáde. V istej etape vojny dokonca mali oproti sebe až dvanásť divízií, čiže 160-tisíc vojakov. Aká to bola veľká prevaha, dokazuje jedna z bitiek, v ktorej sa 32 Fínov muselo brániť proti 4-tisíc nepriateľským vojakom. Napriek takejto mimoriadnej presile Sovietov vychádzali severania z bitiek neporazení. Ako je to možné? Problémom útočníkov bola totiž ich dezorganizácia. Hovorili mnohými jazykmi a nie vždy si navzájom rozumeli, neboli pripravení ani na kruté podmienky fínskej zimy - počas bojov totiž teplota klesala na mínus 20 až mínus 40 stupňov Celzia.

Za fínskymi úspechmi zasa treba vidieť dobrú taktiku, ktorá vychádzala z partizánskeho spôsobu boja: Keď Sovieti útočili na cestách, obrancovia sa ukrývali v lesoch a na nepriateľa zaútočili potom zozadu, vtedy, keď bola Červená armáda už na ich území.

Valkoinen Kuolema

Prínos Sima Häyhäha v Zimnej vojne bol neoceniteľný. Ozbrojený len svojou puškou, so zásobami munície a jedla na jeden deň vykročil do terénu a zabíjal každého nepriateľa, ktorý sa objavil v dosahu jeho zbrane. Mieril len pomocou kovového zameriavača. Ak by použil ďalekohľad, musel by príliš vychýliť hlavu a dodatočné riziko by bol aj prípadný odraz svetla, ktorý by tak prezradil jeho pozíciu. Päťsto ľudí zabil v rozmedzí asi sto dní. V radoch nepriateľov vyvolal obrovskú paniku, nazvali ho Biela smrť.

Sovieti sa ho snažili zneškodniť všetkými možnými prostriedkami, aj pomocou delostrelectva, aj vlastnými ostreľovačmi. Všetky ich pokusy však boli márne. Tento drobný muž bol nielenže výborný strelec, ale bol aj mimoriadne vynachádzavý. Vždy bol oblečený v bielom, aby splynul so snehom. Ak mal byť dlhšie na jednej pozícii, svoj úkryt polieval vodou, aby strela z pušky nerozvírila sneh. Aby ho neprezradil dych, keďže v zime človek vydychuje paru, napchal si do úst sneh.

Po vojne

Dňa 6. marca 1940 geniálneho ostreľovača zranili. Dostal ranu do tváre a upadol do kómy, ešte predtým však stihol svojho nepriateľa zabiť zo samopalu. Z kómy sa prebral po jedenástich dňoch, v posledný deň Zimnej vojny. Tvár mu však zostala navždy poznačená.

V tejto vojne, v ktorej zahynulo vyše stotisíc vojakov, získal Sovietsky zväz časť fínskeho územia, samotné Fínsko si zachovalo nezávislosť. V konflikte však vyplávali na povrch mnohé slabosti sovietskej armádnej mašinérie.

Simo Häyhä bol ocenený mnohými vyznamenaniami, povýšili ho z desiatnika na nadporučíka - bolo to najvyššie jednorazové povýšenie v histórii fínskej armády. Napriek trvalému poškodeniu tváre sa úspešne uzdravil a dožil sa krásneho veku 96 rokov. Mierový život viedol pomerne nudný, venoval sa chovu psov a svojej veľkej vášni - lovu. Zomrel v prvý aprílový deň v meste Hamina na juhu Fínska. Jeho vojenský výkon na jednej strane vzbudzuje obdiv, ale na druhej strane vyvoláva zimomriavky. Lebo jeho cieľmi boli živí ľudia a nie figuríny na strelnici.

Viac FOTO v GALÉRII >>

Fínsky spisovateľ Petri Sarjanen napísal o svojom krajanovi knihu, ktorá bola preložená do mnohých jazykov a nazýva sa rovnako, aká bola Häyhäho prezývka - Biela smrť.