V sladkom socialistickom lete roku 1964 dostali obyvatelia vtedy pomerne nového sídliska Krasňany v bratislavskej Rači do užívania vítaný doplnok občianskej vybavenosti. Pred letnou turistickou sezónou otvorili na svahu nad obydliami, pár metrov od vinohradov reprezentačnú vináreň Tramín. Vychýrená bola svojou kuchyňou, v ktorej sa podávali slovenské špeciality a kvalitné sudové víno v krčahoch z modranskej keramiky. V začiatkoch v nej hrávala aj cigánska hudba Eugena Farkaša. Postupom času sa však podnik stal aj tajnou centrálou pochybných živlov a najväčšou ilegálnou herňou v Bratislave.
Zábavka pre zazobaných
Svoje o tom vie aj Vincent, ktorý v Krasňanoch býva a na vináreň má živé spomienky. „Bol to veľmi renomovaný podnik. Robili sa tam stužkové, zábavy, svadby, všetko možné,“ začína svoj návrat do minulosti a poodhaľuje pri tom aj menej známe informácie z Tramína. „Tajne tam chodievali hrávať karty o peniaze. Väčšinou to boli mäsiari, krčmári či pumpári, ale takí dobre zazobaní. No proste tí, čo boli v balíku.“ Ruletu ani iné známe hazardné hry ste tam nenašli, hrali sa len klasické karty. „Mastilo sa o veľké peniaze, kamarát tam vyhral 500-tisíc československých korún, jedna partia žolíka bola o 100-tisíc korún. Za také cifry ste si vtedy postavili dom,“ približuje reálie bývalého režimu.
Archívne FOTO vinárne Tramín v GALÉRII>>
V komunizme si také peniaze mohol dovoliť prehrať málokto, a tak sa v podzemí herne zvykli stretávať ľudia, ktorí sa pohybovali na hrane zákona. „To bolo rozkastované, napríklad vedúci krčiem patrili medzi vyvolených. Nikto sa preto nestaral, že nedočapovali centimeter alebo podobne. Na druhej strane, keď krčmár dostal výplatu, tak hodil na stôl osemsto korún a povedal - chlapci, pite. Zarábal totiž šesťsto korún na večer len na ‚tringeltoch‘,“ hovorí. Za hrací stôl sa nedostal hocikto. „Hrávalo tak desať až pätnásť ľudí medzi sebou. Raz vyhral peniaze jeden, o týždeň druhý a tak ďalej. Tie peniaze boli stále v kolečku,“ uviedol.
Na to, aby potenciálny záujemca mohol vôbec podľahnúť zvodom hazardérstva, musel spĺňať minimálne dve podmienky - mať veľa peňazí a niekto ho musel odporučiť. „Keď zišli okolo prázdnej šatne do potemneného baru, zostali v nemom úžase. Vstúpili do iného sveta, ktorý fungoval ticho a spoľahlivo. Všade boli malé stolíky pre dvoch a za nimi dvojice kartárov. Na stenách nápisy Hazardné hry zakázané, ale na stolíkoch ležali pekné kôpky peňazí,“ opísal skúsenosti dvoch „šťastlivcov kartárov“ v suteréne krasnianskej viechy Gustáv Murín v knihe Návrat do budúcnosti.
„Okolo prekráčal pohodičkový chlap, ktorý si plieskal o dlaň slušným zväzkom bankoviek a akoby pre seba prehovoril: „Dnes som vyhral (nasledovala nevídaná, šialená suma), odviezol som si ten balík domov taxíkom a teraz si zahrám s týmto zvyškom, aby som nevyšiel z cviku,“ opísal spisovateľ bežnú prax v pivnici.
Ošklbaný Duchoň
Do račianskej reštaurácie si chodili vyhodiť z kopýtka aj známe osobnosti a umelci. Jedným z nich bol spevák Karol Duchoň, o ktorom je známe, že si nedokázal odoprieť pohárik. Jeho ďalšou veľkou slabosťou bol hazard. „Vyhrávala tam muzika, dobre tam varili, plus ešte tam nenápadne fungovala v podzemí herňa. A hlavne Karol tam prehral veľa peňazí,“ vraví nám pamätník, ktorý občas robil slovenskému Tomovi Jonesovi, ako prezývali Duchoňa, šoféra. „Občas nemal peniaze, tak si požičal. Keď stretol niekoho, použil svoju typickú formulku: Starý, požičaj mi sto korún. Ale vždy vrátil alebo po mame poslal. On si pamätal a nikdy nebol odrbávač,“ okomentoval spevákov charakter. Dlhy nemal len z kariet, ale aj pre jeho typickú vlastnosť - dobrosrdečnosť. „Karol hlavne nebol lakomý človek. Bol družnej nátury a rád pozýval ľudí. Preto aj náhodní ľudia v krčmách na neho často pili.“
Ako je možné, že pelech zhýralcov a kartárov zostal nepovšimnutý veľmi prísnou socialistickou políciou? „Všetci o tom vedeli, ale nikto s tým nič nerobil. Bolo to viac-menej tolerované. Muselo byť, lebo hazard bol vtedy u nás zakázaný,“ myslí si muž, ktorý sprevádzal Duchoňa po viacerých flámoch. „Neverím, že ŠtB o tom nevedela. Asi to nechávali tak. Tam chodil nielen Karol, ale aj iní známi hazardéri, speváci a herci. A tí tam pustili pekné peniaze,“ zhodnotil.
FOTO Karola Duchoňa z verejných vystúpení a súkromia v GALÉRII>>
Dirigent, umelecký vedúci Orchestra Gustava Broma a priateľ Karola Duchoňa Vlado Valovič opísal, ako sa skrížili cesty speváka a vinárne. „Kamarátil sa s ľuďmi, ktorí ho vtiahli do veľmi nebezpečných vôd. Istý mäsiar, ktorého som aj ja veľmi dobre poznal, chlapík, ktorý sa topil v peniazoch - mäsiarska mafia mala za socializmu finančný raj, obrovské ekonomické možnosti -, naviedol Karola na hazardné hry,“ uviedol legendárny dirigent v knihe Posledný bohém, ktorej autorkami sú Alena Horváthová Čisáriková a Silvia Lispuchová.
Doplnil, že kratochvíľam sa oddávali v podzemí vinárne ukrytí pred zrakmi verejnosti. „Títo zazobaní chlapci od mäsiarskych ponkov si v tom čase mohli dovoliť prehrať aj, pozor - pol milióna. Naivný dobrák Karol stratil hlavu, pustil sa s nimi do hier, nesadla mu karta, prehral,“ spomínal ďalej Valovič s tým, že Duchoň potom zháňal peniaze, kde sa len dalo. „Požičal mu aj Karel Gott, a nemalú sumu, a bol taký grand, že mu pôžičku napokon odpustil.“ Spoločnosť pri hazarde mu raz robil aj herec Karol Čálik. „Bol to bohém, rád hýril, hazardoval, hrával karty. Raz som bol s ním. Hralo sa o veľké peniaze a on prehral 200-tisíc,“ vylovil z pamäti konkrétnu sumu, o ktorú vtedy spevák prišiel.
Z herne škôlka
Po revolúcii a zmene režimu sa dostala vináreň Tramín do súkromných rúk a menila majiteľa. Nástupom kapitalizmu sa otvorili nové možnosti a v priestoroch bývalej solídnej reštaurácie istý čas fungoval aj erotický salón. Budova prešla prestavbou a jej renomé zažilo strmý pád dolu. Postupne začala chátrať a medzi jej pravidelnými návštevníkmi už neboli veľké osobnosti, ale ľudia bez domova, ktorí si v nej našli útočisko. V objekte viackrát zasahovala polícia či hasiči pri menších požiaroch. Na to sa už nedokázala pozerať samospráva a v roku 2018 budovu bývalej vinárne Tramín odkúpila mestská časť Rača. Po komplikovanom vyrovnaní s pripomienkami miestnych obyvateľov padlo rozhodnutie - na mieste vznikne nová moderná materská škola so štyrmi triedami zhruba pre deväťdesiat detí. Aktuálne je stavba legendárnej vinárne zrovnaná so zemou a na pozemku sú len haldy zeminy.
Vizualizácia škôlky v GALÉRII>>
„Už máme všetky stavebné povolenia právoplatné. Uvidíme, keď bude vysúťažená firma zhotoviteľa, a podľa toho budeme vedieť termíny začiatku a konca stavby,“ prezradil nám starosta Rače Michal Drotován. Škôlku chcú otvoriť najneskôr v septembri 2024. S alternatívou obnoviť na mieste vináreň nepočítali. „Bol tam podnik pochybnej povesti a potom to posledných minimálne pätnásť rokov chátralo. Budova už nemala z pôvodným Tramínom skoro nič spoločné. Prístavby a nadstavby v deväťdesiatych rokoch ju úplne zmenili,“ vyhlásil starosta. Doplnil, že zúbožená nehnuteľnosť by sa na reštauráciu podľa dnešných noriem ani nedala skolaudovať. „Tak nám vyšlo, že to je dobrá lokalita pre škôlku, napríklad aj vzhľadom na dopravnú dostupnosť pre rodičov. Nachádza sa v Krasňanoch a je blízko hlavného ťahu,“ uzavrel starosta Drotován.
