Dušan Valent

<p>V roku 1907 čelil Jim Corbett najťažšej skúške svojho života. Na jeho pleciach spočívalo bremeno nádeje. Nádeje tisícov zúfalých obyvateľov Čampavatu, že ukončí krvavú stopu, rátajúcu viac ako štyri stovky ľudských životov. Nádeje ľudí, ktorí ho označili za svoju poslednú nádej. Napokon, nepomohla im domobrana ani polícia. Naprázdno vyšla dokonca aj armáda.</p>
<p>Corbett vedel, že rozhodnú sekundy. Ak netrafí, s&nbsp;veľkou pravdepodobnosťou príde o&nbsp;život. Príchod jeho protivníka neohlásil žiaden zvuk. Pohyboval sa tak dokonale ticho, že Corbettovi pripomínal prízrak vynárajúci sa z&nbsp;tieňov džungle. Nebol to prízrak. Proti nemu sa rútil najväčší sériový vrah histórie. Vlastne vrahyňa. Skúsený lovec pohotovo stlačil spúšť pušky. Minul.</p>

<h2>Najneľútostnejšia beštia</h2>
<p>Viacerí sérioví vrahovia histórie majú potvrdených viac ako sto obetí a&nbsp;predpokladá sa pri nich potenciálne až 300 obetí. Ani jeden z&nbsp;nich sa však nemôže rovnať samici bengálskeho tigra, prezývanej Čampavatský ľudožrút. Z&nbsp;dostupných údajov vyplýva, že zabila prinajmenšom 436 ľudí. <em><strong>„Vraždila takmer s&nbsp;nadprirodzenou efektívnosťou. Je to najväčší sériový vrah, akého svet videl,“</strong></em> tvrdí Dane Huckelbridge, ktorý o&nbsp;tigrici napísal knihu No Beast so Fierce (voľne preložené - Najneľútostnejšia zo všetkých beštií). Čampavatský ľudožrút dedinčanom naháňal hrôzu. Obrovské zviera bolo odvážne, drzé a&nbsp;lovilo za&nbsp;denného svetla. Tigrica najčastejšie útočila na&nbsp;ženy a&nbsp;deti. Práve ony sa najčastejšie vydávali do&nbsp;džungle, aby zozbierali drevo na&nbsp;oheň, krmivo pre dobytok alebo suroviny na&nbsp;výrobu domácich predmetov.</p>
<h2>Zahanbila nepálsku vládu</h2>
<p>Zviera začalo systematicky poľovať na&nbsp;ľudí v&nbsp;roku 1903. Jeho prvými obeťami sa stali domorodci z&nbsp;kmeňa Taruov, ktorí obývali jednoduché príbytky z&nbsp;prútia a&nbsp;hliny v&nbsp;džungliach západného Nepálu v&nbsp;podhorí Himalájí. Miestne úrady sa najprv pokúsili tigricu zastaviť pomocou najatých lovcov, ale zviera im vždy uniklo. Nepálska vláda povolala armádu. Jej snahy o&nbsp;zabitie tigrice stroskotali tiež. Až keď vojaci zorganizovali masívne pochody a&nbsp;patroly džungľou, tigricu vyhnali za&nbsp;hraničnú rieku Sardu, čím sa dostala do&nbsp;Indie. V&nbsp;Nepále dovtedy zabila a&nbsp;zožrala približne dvesto ľudí. Mala chuť na&nbsp;ďalších.</p>
<h2>Zahanbila indickú vládu</h2>
<p>V&nbsp;Indii zviera takmer okamžite nadviazalo na&nbsp;nepálske vyčíňanie. Tigrica operovala v&nbsp;rámci neobvykle veľkého teritória, ktorého centrom bolo mestečko Čampavat v&nbsp;správnej oblasti Kumaón. Aj v&nbsp;Indii sa úspešne vyhýbala lovcom. V&nbsp;pozadí jej úspechu stála premyslená taktika - zabitých ľudí konzumovala relatívne rýchlo a&nbsp;nikdy neútočila dvakrát na&nbsp;rovnakom mieste. Časom jednotlivé útoky od&nbsp;seba delilo aj viac ako 30 kilometrov. S&nbsp;pokračovaním neohrozeného zabíjania postupne rástla jej trúfalosť. Tigrica najprv začala útočiť blízko dedín a&nbsp;napokon sa odvážila do&nbsp;nich vstúpiť. Ojedinele dokonca vytiahla svoju obeť priamo z&nbsp;príbytku.</p>
<p>Zahanbená koloniálna vláda Indie vypísala za&nbsp;zabitie ľudožrúta odmenu. Výsledkom boli tisíce zabitých tigrov. Ale ani jeden z&nbsp;nich nebol Čampavatský ľudožrút. Ako sa šíril chýr o&nbsp;nepolapiteľnej ľudožravej tigrici, život v&nbsp;mnohých dedinách v&nbsp;okolí Čampavatu, ako aj v&nbsp;mestečku samotnom, zostal takmer úplne paralyzovaný. Mnohí dedinčania, ktorí začuli rev tigra z&nbsp;džungle (alebo si len mysleli, že ho počuli), odmietali opustiť svoje chatrče a&nbsp;vychádzať von. <em><strong>„Stali sa utečencami vo vlastných domovoch, prenasledovaní prízrakom, ktorý, tak sa zdalo, bol schopný zabíjať ich, ako sa mu zachcelo,“</strong></em> konštatuje Dane Huckelbridge.</p>

<h2>Ohromne ľstivé zvieratá</h2>
<p>Dospelý tiger bengálsky môže vážiť 250 kilogramov, pýšiť sa desaťcentimetrovými špicákmi, bežať rýchlo ako kôň a&nbsp;odťať hlavu človeka jediným úderom masívnych láb. <em><strong>„Uši bengálskych tigrov sú také citlivé, že začujú vaše dýchanie a&nbsp;prehĺtanie,“</strong></em> upozorňuje spisovateľ. Tak ako iné veľké šelmy - levy, leopardy či vlky -, tigre na&nbsp;ľudí útočia zriedka. Ale z&nbsp;času na&nbsp;čas sa medzi nimi vyskytne ľudožrút. A&nbsp;neznalých môže zaskočiť svojimi schopnosťami.</p>
<p><em><strong> „História a&nbsp;správanie ľudožravých veľkých mačkovitých šeliem sú mimoriadne fascinujúce,“</strong></em> hovorí zoológ a&nbsp;paleontológ Darrein Naish. <em><strong>„Pri love svojich obetí prejavujú ohromnú ľstivosť, vynachádzavosť, ale niekedy aj bezhlavú sebadôveru. Miera ich vyčíňania nezriedka udivuje. Rovnako miera ľstivosti a&nbsp;vynachádzavosti, ktorú musia použiť ľudskí lovci, aby ich vyčíňanie ukončili.“</strong></em> Tá napokon bola potrebná aj na&nbsp;to, aby skolili Čampavatského ľudožrúta.</p>
<h2>Neznámy stopár</h2>
<p>V&nbsp;roku 1907 sa zúfalí obyvatelia Čampavatu a&nbsp;miestne úrady obrátili na&nbsp;kumaónskeho rodáka britského pôvodu Jima Corbetta. Ten sa dovtedy osvedčil ako výborný stopár šeliem, predovšetkým leopardov a&nbsp;tigrov - stopovať sa naučil už ako malý chlapec po&nbsp;boku domorodých obyvateľov. Dokázal imitovať rev leoparda alebo rev tigra tak verne, že poslucháčom behal mráz po&nbsp;chrbte.</p>
<p>Britskí koloniálni úradníci však nechceli, aby tigra len vystopoval. Ich požiadavka znela, aby ho zastrelil. Vraj je pre nich poslednou nádejou, prosíkali ho. Paradoxne, pre dovtedy neznámeho lovca to malo byť jeho prvé stretnutie s&nbsp;tigrom. Hoci prvého leoparda ulovil už ako desaťročný, s&nbsp;kráľom ázijských šeliem dovtedy zbrane neskrížil. Prečo teda práve on? Corbett bol jediný široko-ďaleko, u&nbsp;koho existovala nádej, že Čampavatského ľudožrúta aspoň úspešne vystopuje.</p>
<h2>Z&nbsp;lovca sa stal lovený</h2>
<p>Päť dní po&nbsp;tom, ako sa Corbett rozhodol prosby úradníkov a&nbsp;miestnych obyvateľov vyslyšať, sa k&nbsp;nemu doniesla urgentná správa. Necelých sto kilometrov od&nbsp;jeho pôsobiska neslávne známa tigrica strhla zo stromu ženu zberajúcu listy na&nbsp;nakŕmenie dobytka. Po&nbsp;piatich dňoch pochodu džungľou Brit dorazil na&nbsp;miesto, kde podľa vlastných slov našiel dedinčanov <strong><em>„v&nbsp;stave dokonalej hrôzy“</em></strong>. Stopa však medzičasom vychladla. Vidiečania Corbettovi odporučili zamieriť do&nbsp;Čampavatu, v&nbsp;ktorého bezprostrednom okolí sa v&nbsp;posledných mesiacoch odohralo viacero útokov. Bola to dobrá rada. Krátko po&nbsp;Britovom príchode nasledoval ďalší.</p>
<p>V&nbsp;neďalekej dedine Fungar zmizla šestnásťročná dievčina. Corbett sledoval krvavú stopu až k&nbsp;tomu, čo z&nbsp;tínedžerky zostalo - nebolo toho veľa, len franforce látky z&nbsp;jej sukne, úlomky kostí a&nbsp;obhryzená noha. Brit pokračoval v&nbsp;pátraní, ale namiesto toho, aby našiel tigricu, ona našla jeho. Z&nbsp;lovca sa stal lovený. Zatiaľ čo Corbett pátral po&nbsp;Čampavatskom ľudožrútovi, ten striehol naňho. Šelmu si všimol v&nbsp;poslednej chvíli. Narýchlo vystrelil z&nbsp;pušky niekoľko rán, ktoré ju odstrašili.</p>

<h2>Nezastaviteľné zviera</h2>
<p>Brit síce takmer prišiel o&nbsp;život, ale to ho neodradilo. Práve naopak. Hneď na&nbsp;ďalší deň Čampavatského ľudožrúta vyhľadal znova. Opäť úspešne. No tentoraz sa karta obrátila. Lovcom bol on. Corbett vedel, že musí byť presný. O&nbsp;úspechu mali rozhodovať sekundy, a&nbsp;ak útočiace zviera náhodou minie, môže ho to stáť život.</p>
<p>Tentoraz neostalo len pri zakrádaní. Tigrica sa vyrútila z&nbsp;džungľového porastu priamo na&nbsp;britského lovca. Ten neváhal a&nbsp;strelil. Vedľa. Corbett reflexívne stlačil spúšť ešte raz. Tentoraz si guľka našla cestu k&nbsp;cieľu a&nbsp;trafila tigricu do&nbsp;hrudníka. Rana útočníčku spomalila, ale nezastavila. Rovnako tretia rana, ktorá sa zavŕtala do&nbsp;pleca. Čampavatský ľudožrút sa priblížil na&nbsp;vzdialenosť dvoch skokov. Vtedy zaznela štvrtá rana. Britský lovec trafil tigricu do&nbsp;laby, krvilačné zviera definitívne zastavil. Takzvaná tigria kráľovná padla necelých šesť metrov pred dymiacu hlaveň Jima Corbetta.</p>
<p>Prehliadka tela ukázala, že išlo o&nbsp;zdravú samicu vo veku 10 až 12 rokov. Mala oba pravé očné zuby hornej a&nbsp;dolnej čeľuste zlomené, pravdepodobne po&nbsp;strelnej rane. To jej bránilo v&nbsp;love prirodzenej koristi a&nbsp;v&nbsp;schopnosti obrániť svoje teritórium pred inými tigrami či prinajmenšom ju to obmedzovalo.</p>
<h2>Z&nbsp;lovca ochranár</h2>
<p>Corbett sa po&nbsp;ulovení Čampavatského ľudožrúta stal najslávnejším lovcom tigrov na&nbsp;svete. Bol však zároveň obrovský nadšenec pre čokoľvek, čo súviselo so živou prírodou. Napokon otrasený drastickým prepadom tigrej populácie na&nbsp;indickom subkontinente v&nbsp;roku 1938 ako 63-ročný zavesil pušku na&nbsp;klinec. Stal sa z&nbsp;neho jeden z&nbsp;najoddanejších ochrancov indickej prírody. Prakticky bol Davidom Attenboroughom svojej doby. Divé zvieratá síce „lovil“ naďalej, ale tentoraz už bez výstrelov, len pomocou fotoaparátu.</p>
<p>Corbettove aktivity v&nbsp;ochrane divých mačkovitých šeliem a&nbsp;iných divých zvierat mu v&nbsp;roku 1968 vyniesli veľkú poctu. Vedci po&nbsp;ňom pomenovali jedného z&nbsp;piatich prežívajúcich poddruhov tigra - stal sa ním Corbettov tiger (Panthera tigris corbetti).</p>
<p>Dnes v&nbsp;celej Ázii prežíva posledných štyritisíc tigrov. Ich osud pripomína osud nosorožcov, viaceré poddruhy sa potácajú na&nbsp;hranici vymretia, iné v&nbsp;nedávnej minulosti dokonca celkom vymreli. Čiastočne pre stratu prirodzeného prostredia, čiastočne pre športový lov a&nbsp;lovcov trofejí. A&nbsp;v&nbsp;posledných dekádach čoraz viac pre povery o&nbsp;zázračnej účinnosti prípravkov „tradičnej čínskej medicíny“, zhotovovaných z&nbsp;tigrích kostí. </p>
<h2>Ľudožrútska kultúra veľkých mačiek</h2>
<p>Sériových ľudožrútov nachádzame medzi tigrami, levmi aj leopardmi (v Európe až do raného novoveku aj medzi vlkmi). Prečo sa tieto divé šelmy namiesto svojej prirodzenej koristi niekedy upriamujú na ľudí? <strong><em>„Traduje sa, že ľudožravé mačkovité šelmy predstavujú zranené alebo chorľavé jedince, ktoré sa k lovu ľudí dostanú zo zúfalosti. Jednoducho preto, že ide o ľahkú korisť,“</em></strong> hovorí Darren Naish. <strong><em>„Táto hypotéza však nevysvetľuje všetky prípady, pretože mnohé problémové veľké mačky boli dokonale zdravé.“</em></strong></p>
<p>Podľa odborníka sa iné jedince osmelia po&nbsp;náhodnom stretnutí s&nbsp;človekom, po&nbsp;ktorom začnú na&nbsp;ľudí vedome cieliť. V&nbsp;ďalších prípadoch, a&nbsp;to predovšetkým v&nbsp;Afrike, sa šelmy pre ľudské mäso rozhodnú v&nbsp;dôsledku pohrebných rituálov alebo rôznych zverstiev súvisiacich s&nbsp;otroctvom či vojnami.<strong><em> „Časti ľudských tiel sa vtedy nachádzajú pohodené vo voľnom priestranstve a&nbsp;šelmy tieto pozostatky príležitostne konzumujú a&nbsp;vyhľadávajú, takže u&nbsp;niektorých jedincov alebo v&nbsp;niektorých skupinách sa vyvinie akási kultúra konzumácie ľudského mäsa,“</em></strong> pokračuje Naish.</p>
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/campavatsky-ludozrut-najvacsia-seriova-vrahyna-dejinach-skonzumoval-stovky-zien-deti" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
<p>To však podľa britského výskumníka nie je všetko. Vedec menuje viaceré ďalšie významné faktory ako napríklad nedostatok prirodzenej koristi v&nbsp;dôsledku sucha, epidémií alebo vymierania spôsobeného ľuďmi. Levy aj tigre vtedy začínajú loviť ľudí zo zúfalstva. Podľa Naisha netreba zabúdať ani na&nbsp;narušovanie ekosystémov.<strong><em> „Človek osídľuje prírodné prostredie veľkých mačkovitých šeliem, dobytok sa tlačí do&nbsp;ich habitatu a&nbsp;ľudia lovia prirodzenú korisť veľkých mačiek,“</em> </strong>menuje odborník. Divé mačkovité šelmy sa takto postupne obo­znamujú s&nbsp;ľuďmi ako potenciálnou korisťou a&nbsp;zároveň sú neustále viac a&nbsp;viac zatlačované do&nbsp;rohu. <strong><em>„Preto sa ľudia stávajú čoraz zaujímavejšou a&nbsp;dostupnejšou korisťou,“</em></strong> konštatuje zoológ. <strong><em>„Všetky alebo niektoré z&nbsp;uvedených faktorov môžu nastať súčasne, takže ľudožrútstvo nepredstavuje jednoduché správanie.“</em></strong></p>

Čampavatský ľudožrút: Najväčšia sériová vrahyňa v dejinách skonzumovala stovky žien a detí

Dušan Valent

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Čampavatský ľudožrút: Najväčšia sériová vrahyňa v dejinách skonzumovala stovky žien a detí

Dušan Valent

Súvisiace články

Umelý zrak: Žena pred 16 rokmi úplne oslepla, dnes vidí bez pomoci očí!

Tomu sa hovorí úspešnosť: "Najrýchlejší skalpel Západu" operoval jedného a zabil troch ľudí

Biznis so zdravím: Kmeňové bunky majú lepší marketing než liečebné účinky

Zablúdená dvojička Zeme? Čoskoro by sme mali objaviť chýbajúcu planétu slnečnej sústavy

Ako Pat a Mat: Ruské vojnové lode preplávali pol sveta, aby schytali nevídaný výprask

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás