Tip na článok
Bronzová venuša: Aj tak prezývali exotickú tanečnicu Josephine
Bakerovú.

Čierna perla: „Najzmyselnejšia žena, akú som kedy videl,“ povedal o nej Hemingway

Exotická tanečnica a agentka Josephine Bakerová poplietla hlavu mnohým známym mužom. Aj strýkovi Václava Havla.

Galéria k článku (3 fotografie )
S manželom Joom Bouillonom: Za francúzskeho hudobného skladateľa, dirigenta a huslistu sa vydala v roku 1947.
S dvoma adoptívnymi deťmi: Tanečnica niekoľkokrát potratila. Nakoniec si s manželom osvojili dvanásť detí rôznych národností.
Prvá čierna žena na striebornom plátne: Josephine zažiarila vo francúzskom filme Zouzou z roku 1934.

Keď sa objavila na pódiu v krátkej sukničke z banánov a začala krútiť svojimi zvodnými tmavými bokmi v rytme charlestonu, muži v sále zatajili dych. Vkrádala sa im do snov, Parížanky sa sa na ňu chceli podobať. Josephine Bakerová zožala v Európe úspech, o akom sa jej v rodnej Amerike, poznačenej rasizmom, ani nesnívalo. Život odvážnej černošskej tanečnice, ktorá cez druhú svetovú vojnu pracovala pre Francúzov ako špiónka a v Amerike zase po boku Martina Luthera Kinga juniora kázala o rovnoprávnosti rás, inšpiruje mnohých umelcov dodnes.

Manželkou už v trinástich

Vlastným menom Freda Josephine McDonaldová prišla na svet 3. júna 1906 v americkom St. Louis. Jej matka Carrie bola bývalá otrokyňa a s dcérou, ktorej biologický otec zostáva zahalený rúškom tajomstva, žili vo veľkej chudobe. Josephine vyrastala hlavne na ulici. Slabo oblečené a vždy hladné dievčatko už vtedy zbožňovalo tanec. Kým sa postavila na prestížne pódiá a sedávala na večeri s najvýznamnejšími umelcami či politikmi, prešla rokmi príkoria, ktoré by nemalo zažiť žiadne dieťa.

Už ako osemročná si privyrábala praním bielizne v bielych rodinách. Jedna zo žien ju kruto trestala pálením prstov, ak neurobila všetko podľa jej predstáv. Od dvanástich rokov prestala chodiť do školy, potulovala sa po uliciach, jedla odpadky z kontajnerov. Onedlho sa zamestnala ako čašníčka v Klube starých vodičov, kde sa zoznámila so svojím prvým manželom Williem Welsom.

Prvý raz sa vydala ako trinásťročná. Rozviedla sa po necelom roku. Zakrátko však do jej života vstúpil ďalší muž, Willie Baker, ktorého manželkou sa stala v pätnástich. Ani tento zväzok nemal dlhé trvanie, od muža odišla po štyroch rokoch. Josephine si však ponechala jeho priezvisko, lebo si zvykla na jeho používanie v profesionálnej dráhe tanečnice.

Múza umelcov

Už po rozvode s prvým manželom začala tancovať so skupinou Jones Family Band. Cestovali do New Yorku a do iných miest a tešili sa z úspechu aj zo zárobku, ktorý Jospehine uľahčil život. Najskôr tancovala v zbore, ale postupne sa prepracovala na sólovú tanečnicu na Broadwayi.

Josephininej mame, hoci jej dcéra prinášala peniaze aj dary, sa však povolanie tanečnice v kabaretoch vôbec nepozdávalo. Napokon sa pohádali tak, že mladej žene už nič nestálo v ceste, aby skúsila svoje šťastie v Paríži.

Mala len devätnásť rokov, keď prvý raz predviedla svoje umenie v Théâtre des Champs-Élysées. Bola prvou farebnou ženou, ktorá dostala takúto príležitosť. Vystupovala v kabaretoch a na večierkoch pred obecenstvom, ktoré nadchla jej exotická krása a umenie. Tanec nabitý erotikou si okamžite našiel priaznivcov a Jospehine sa stala vyhľadávanou senzáciou. Jej poznávacím znamením bola nielen tmavá pokožka, ale aj suknička z banánov. Neskôr ju na vystúpeniach sprevádzal gepard Chiquita. Toto vzrušujúce spojenie černošskej ženy a divokej šelmy v mužoch vyvolávalo búrlivé vášne.

Jej šou mala tisícky priaznivcov, medzi nimi spisovateľa Ernesta Hemingwaya, ktorý ju nazval „najzmyselnejšou ženou, akú kedy videl“. Trávil s ňou hodiny v parížskych baroch. Španielsky maliar a sochár Pablo Picasso si zase vychutnával, že môže jej tajomnú krásu zachytiť na plátne. V kruhoch umelcov a intelektuálov jej dávali prívlastky ako Čierna perla, Bronzová venuša či Kreolská bohyňa. K statusu medzinárodnej hviezdy jej pomohlo i priateľstvo s básnikom a režisérom Jeanom Cocteauom.

Jej sláva siahala až do našich končín. Čokoládová Josephine si podmanila aj strýka prezidenta Václava Havla. Vplyvného filmového magnáta Miloša Havla uchvátilo jej tanečné umenie, ktoré videl v zahraničí. Nie však natoľko, aby si ju plavovlasý Čech vzal za ženu, ako to chcela. Bol gej, hoci svoju orientáciu tajil. Prvý raz sa stretli v roku 1927, pri jej druhom pražskom turné dal Havel kvôli nej zriadiť tajný vchod do svojej pracovne, aby mohla nepozorovane prichádzať a odchádzať. Najradšej rozprával historku o tom, ako do neho po jeho odmietnutí sobáša hodila briliantový prsteň.

Odvážny kostým: Vystúpenia tmavej Američanky cirkev poburoval.
Odvážny kostým: Vystúpenia tmavej Američanky cirkev poburoval.
profimedia.sk

Špiónka

Tancovala, spievala a koncom dvadsiatych rokov sa začala objavovať vo filmoch. Stala sa nielen úspešnejšou kabaretnou umelkyňou s vlastnou šou, ale aj jednou z najfotografovanejších žien na svete. Všade vzbudzovala veľký záujem, len cirkvi jej frivolnosť nevoňala a útočila na jej odvážne vystúpenia.

Očakávaného uznania sa nedo­čkala ani v Amerike. Rasové rozdiely sa tu uplatňovali na každom kroku. Keď sa po vystúpení na Broadwayi v roku 1936 vrátila do Paríža, bola rozhodnutá! Vzdala sa amerického občianstva a sobášom s priemyselníkom Jeanom Lionom v roku 1937 sa stala právoplatnou Francúzkou.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny Bakerová predviedla ďalšie schopnosti. Stala sa korešpondentkou francúzskej vojenskej spravodajskej služby. Zhromažďovala informácie o nemeckých vojenských miestach od úradníkov, s ktorými sa stretla na večierkoch.

Keď Nemci napadli Francúzsko, vrátila sa do svojho domu na juhu Francúzska. Stále však pracovala ako špiónka a správy prinášala z rôznych krajín, kde vystupovala. Schopnosti vynikajúcej agentky preukázala aj počas pobytov v severnej Afrike. Vďaka tancu sa dostala k rôznym vplyvným ľuďom. Poznámky si písala neviditeľným atramentom do notových kníh alebo ich ukrývala na papierikoch v spodnej bielizni. Stala sa vojnovou hrdinkou, ocenil ju samotný generál Charles de Gaulle, ktorý v druhej svetovej vojne viedol francúzsky odpor proti nacistickému Nemecku. Získala najvyššie francúzske štátne vyznamenanie Rad čestnej légie, to sa ušlo len zopár ženám.

Rasizmus v Amerike

V roku 1947 sa Josephine stala manželkou francúzskeho hudobného skladateľa, dirigenta a huslistu Joa Bouillona. Kúpili si kaštieľ Château des Milandes vo francúzskom departmente Dordogne. Toto miesto poskytlo domov dvanástim deťom rôznych národností a rás, ktoré si dvojica osvojila. Všetky získali priezvisko Bouillon. Ako hovorila Bakerová, s manželom chceli dokázať, že „deti rôznych etník a náboženstiev by mohli byť aj bratmi“.

Josephine totiž v rodnej krajine stále zažívala sklamanie. Keď so svojím manželom prišli do New Yorku, z dôvodu rasovej diskriminácie im zrušili rezerváciu až v 36 hoteloch. V roku 1951 vzniesla obvinenie z rasizmu proti klubu na Manhattane, lebo jej odmietol poskytnúť službu. Vtedy spoznala Grace Kellyovú, ktorá jej podala pomocnú ruku. Doslovne. Vzala ju pod pazuchu a hrdo sa s ňou ukazovala na večierkoch.

Skúsenosti s rasizmom sa do Josephine hlboko zarezávali. Stala sa oficiálnou rečníčkou, ktorá bojovala proti rasizmu. Hoci oblečená vo francúzskej uniforme. „Vstúpila som do palácov kráľov a kráľovien, do domovov prezidentov a ešte oveľa viac, ale nemohla som vkročiť do hotela v Amerike a dostať šálku kávy, a to ma naštvalo. A viete, keď sa naštvem, otvorím svoje veľké ústa a potom to ide zo mňa von, pretože keď Josephine otvára ústa, počujú to po celom svete,“povedala v jednom zo svojich prejavov.

Smrť v spánku

Manželstvo Jose­phine Bakerovej a Joa Bouillona vydržalo dlhšie než tie predchádzajúce. Rozišli sa po desiatich rokoch a o štyri roky sa rozviedli.

V roku 1968 tanečnica a už aj známa speváčka šansónov prišla o svoj kaštieľ pre nezaplatené dlhy. Zachránila ju monacká princezná Grace, ktorá jej ponúkla byt blízko Monaka.

Aj pred sedemdesiatkou stále vystupovala, pozývali ju na slávne svetové pódiá. Retro šou k 50. výročiu jej vstupu do šoubiznisu, ktorá sa konala 8. apríla 1975, financoval hlavne knieža Rainier s manželkou Grace Kellyovou. Zúčastnilo sa na nej mnoho osobností, ako Sophia Lorenová, Mick Jagger či Diana Rossová. O štyri dni ju v spánku postihlo krvácanie do mozgu a pri prevoze do nemocnice naposledy vydýchla. Mala 69 rokov, pochovali ju
v Monaku.

VIDEO Plus 7 Dní