Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Okolo roku 1960 narazil mladý Stephen King na staré brožované vydanie Lovecraftovej knihy Číhajúcí strach a iné príbehy. Pre jedného z najčítanejších hororových spisovateľov to bol rozhodujúci okamih, ktorý mu ukázal novú cestu. „Je to jeho tieň, taký dlhý a vyziabnutý, a jeho oči, také temné a puritánske, prekrývajúce takmer všetky dôležité hrozivé fikcie, ktoré odvtedy prišli,“ opísal King pocity, ktoré v ňom vyvolával   americký básnik, esejista, ale hlavne autor hororovej a fantasy literatúry.

Howard Phillips Lovecraft trpel nočnými morami, niekoľkokrát uvažoval o&nbsp;samovražde a&nbsp;vyhýbal sa sexuálnej aktivite. Génius a&nbsp;melancholický podivín svojím fascinujúcim fantazijným svetom dokázal strhnúť čitateľov tak, že dokonca uverili v&nbsp;existenciu jeho fiktívneho náboženstva plného čiernej mágie a&nbsp;temných bohov.

H. P.&nbsp;Lovecraft prišiel na&nbsp;svet 20. augusta 1890 v&nbsp;Providence, hlavnom meste amerického štátu Rhode Island, do&nbsp;rodiny obchodníka s&nbsp;klenotmi. Spočiatku idylické detstvo narušilo otcovo psychické zrútenie. Howard mal len tri roky a&nbsp;podľa niektorých životopiscov už vedel čítať. Táto vášeň spolu so samotou a&nbsp;s&nbsp;desivými snami zakrátko nasmerovala jeho život k&nbsp;literárnej tvorbe.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/cudacky-genius-uvazoval-samovrazde-sexu-vyhybal-aj-svadbe-ukrajinskou-zidovkou">Ako vyzeral spisovateľ Lovecraft si pozrite v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Otec v&nbsp;ústave zomrel a&nbsp;milujúca, ale neurotická matka pred synom neskrývala, ako nepríjemne na&nbsp;ňu pôsobí jeho nepekný vzhľad. Ani v&nbsp;škole si priateľov nezískal. Plachý, neduživý čudák sa stával terčom šikanovania, a&nbsp;tak sa radšej vzdelával doma. Veľký pochmúrny dom podnecoval chlapcovu fantáziu. Záujmy mal naozaj rozsiahle, k&nbsp;literatúre, filozofii a&nbsp;antropológii pribudla chémia, fyzika a&nbsp;predovšetkým astronómia. Vďaka starému otcovi, bohatému priemyselníkovi, objavil diela Edgara Allana Poa, ktorý bol po&nbsp;celý život jeho veľkou literárnou inšpiráciou.

Priestor, ktorý mal dospievajúci Lovecraft vyplnený knihami, písaním i&nbsp;zápasom s&nbsp;nočnými morami, narušila dedkova smrť. S&nbsp;mamou sa presťahovali do&nbsp;inej štvrte a&nbsp;menšieho domu a&nbsp;zakrátko sa rozplynul aj jeho sen o&nbsp;dráhe astronóma. Mladíkovým rozsiahlym vedomostiam totiž chýbali znalosti matematiky, v&nbsp;ktorej vždy zaostával. Pred dokončením strednej školy sa zrútil a&nbsp;v&nbsp;zlom psychickom rozpoložení prežíval päť rokov. Za&nbsp;denného svetla dom neopustil, trpel bolesťami hlavy a&nbsp;do&nbsp;jeho myšlienok sa vkrádala túžba po&nbsp;ukončení svojho života.   

Po&nbsp;piatich rokoch začal viac vnímať okolitý svet a&nbsp;nadviazal spoluprácu s&nbsp;redakciou časopisu The Argosy. V&nbsp;roku 1917 napísal hororové príbehy Hrobka a&nbsp;Dagon. Okrem toho si našiel záľubu v písaní listov s&nbsp;inými ľuďmi, najmä so spisovateľmi, s&nbsp;ktorými sa potom aj osobne stretol, a&nbsp;prelomil tak svoju hanblivosť a&nbsp;uzavretosť.

V&nbsp;roku 1915 Lovecraftova mama skončila v&nbsp;tom istom ústave ako jeho otec. Syn jej bol stále nablízku, písal poviedky, romány, ale živil sa aj ako ghostwriter, teda spisovateľ, ktorý píše anonymne na&nbsp;zákazku pre iných autorov. Takto vnikla napríklad poviedka Pod pyramídami pre iluzionistu Harryho Houdiniho.

Predovšetkým sa však Love­craft prejavil ako zručný majster hororu. Začínal ako básnik a&nbsp;svoje pozoruhodné obrazové videnie preniesol aj do&nbsp;ostatných diel. Postupne začal vytvárať svoj mýtus Cthulhu, ktorý opisuje zvláštne temné sily. Tie obývali našu Zem milióny rokov pred vznikom ľudstva, ale pri experimentoch s&nbsp;čiernou mágiou prišli o&nbsp;svoj domov. Kedykoľvek sa však môžu vrátiť a&nbsp;vziať si, čo im patrí.

„Najstaršou a&nbsp;najsilnejšou emóciou ľudstva je strach a&nbsp;najstarším a&nbsp;najsilnejším druhom strachu je strach z&nbsp;neznáma,“ tvrdil zakladateľ moderného hororu a&nbsp;na&nbsp;tejto forme emócie postavil svoju tvorbu. Dnes je termín lovecraftovský horor označením pre diela, ktoré kladú dôraz na&nbsp;psychologický strach z&nbsp;neznáma. Zároveň však Lovecraftove podmanivo mrazivé príbehy varujú pred poznaním, lebo môže byť hrozivejšie, ako si vieme predstaviť v&nbsp;najstrašidelnejších snoch. „Myslím, že tou najmilosrdnejšou vecou je neschopnosť ľudského myslenia uvedomiť si súvislosť všetkých prvkov sveta okolo nás. Žijeme na&nbsp;pokojnom ostrovčeku ignorancie uprostred temných morí nekonečna a&nbsp;neočakáva sa, že sa budeme vydávať ďaleko od&nbsp;brehov,“ zhrnul v&nbsp;roku 1928 v&nbsp;poviedke Volanie Cthulhu presvedčenie, ktoré sa tiahne celou jeho tvorbou.

Lovecrafta fascinovala temnota, ale okultné a&nbsp;ezoterické knihy ho neuspokojovali. Vymyslel si teda vlastné mýtické dielo Necronomicon od&nbsp;fiktívneho arabského učenca Abdula Alhazreda. V&nbsp;roku 1927 spísal jeho stručnú pseudohistóriu s&nbsp;názvom&nbsp;A&nbsp;History of The Necronomicon, ktorá vyšla až po&nbsp;jeho smrti v&nbsp;roku 1938. Rozpracoval ju tak presvedčivo a&nbsp;premyslene, že mnohí čitatelia verili v&nbsp;jeho skutočnú existenciu. Necronomicon teda vstúpil do&nbsp;dejín ako grimoár zaklínadiel čiernej mágie, ktoré môžu vzkriesiť veľmi staré božstvá uctievané krvavými kultmi.

Čitateľov neexistujúca kniha, ktorú podľa Lovecraftovej vymyslenej histórie v 11. storočí zakázali a spálili, tak fascinovala, že sa domáhali potvrdenia jej pravosti. „Abdul Alhazred ani Necronomicon nikdy neexistovali. Tieto mená som si sám vymyslel,“ vysvetľoval v&nbsp;jednom liste autor a&nbsp;pokračoval: „Čo sa týka vážne mienených kníh o&nbsp;temných, okultných a&nbsp;nadprirodzených témach, pravdupovediac, za&nbsp;veľa nestoja. Preto je väčšia zábava vymyslieť si mýtické diela ako Necronomicon a&nbsp;Book of Eibon.“

Popri tvorbe vlastnej temnej mytológie Lovecraft pravidelne navštevoval svoju chorú mamu a&nbsp;po&nbsp;jej skone v&nbsp;roku 1931 opäť pomýšľal na&nbsp;samovraždu. V&nbsp;tom istom roku sa po&nbsp;psychickom zotavení&nbsp;na&nbsp;stretnutí amatérskych novinárov zoznámil so Soniou Greenovou, mladšou o sedem rokov.

Nie, nešlo o&nbsp;vášnivé vzplanutie. Sčítaná Židovka s&nbsp;ukrajinským pôvodom sa o&nbsp;neho úprimne zaujímala a&nbsp;spisovateľa uspokojovali ich intelektuálne rozhovory. Určite mu po&nbsp;asketických a&nbsp;pomerne osamelých rokoch prítomnosť ženy prospela. So Soniou sa zakrátko vzali a&nbsp;presťahovali do&nbsp;New Yorku. Lenže priateľstvo a&nbsp;súhra duší nestačili, manželstvu chýbala intimita, ktorej sa Lovecraft pre svoju averziu proti sexuálnemu aktu vyhýbal. Pre svoj vzhľad aj kvôli matke trpel komplexom menejcennosti, a&nbsp;tak rozkoš nachádzal viac v&nbsp;tvorivom literárnom akte a&nbsp;mrazivých psychologických zážitkoch než v&nbsp;tých sexuálnych.&nbsp;„Bádanie v&nbsp;temnej priepasti je podľa mňa tým najprenikavejším spôsobom okúzlenia,“ napísal.

Život manželov poznačili aj finančné problémy. Sonin obchod s&nbsp;klobúkmi skrachoval a&nbsp;mladá žena s&nbsp;podlomeným zdravím skončila na&nbsp;liečení v&nbsp;kúpeľoch. Lovecraft zase bez skúseností nevedel nájsť v&nbsp;New Yorku žiadnu prácu. Po&nbsp;dvoch rokoch sa rozišli, ale nikdy sa nerozviedli. Lovecraft sa vrátil do&nbsp;rodného Providence a&nbsp;v&nbsp;malom domčeku na&nbsp;predmestí pokračoval vo svojom fascinujúcom písaní.

Plachosť vo vzťahu k&nbsp;ženám zrejme spôsobila, že im zriedka prisúdil nejakú významnejšiu úlohu vo svojich knihách. V&nbsp;niektorých dielach sa prejavoval rasisticky a&nbsp;xenofóbne, ale v&nbsp;reálnom živote tento priateľský človek žiadnu neznášanlivosť k&nbsp;iným etnikám neprejavoval. Za&nbsp;ženu mal predsa ukrajinskú Židovku a&nbsp;jeho priatelia boli tiež rôznych národností.

V&nbsp;roku 1936 mu diagnostikovali rakovinu čriev a&nbsp;chronický zápal obličiek. Nikdy sa o&nbsp;svoje zdravie príliš nestaral, pil veľa kávy, jedol veľa čokolády, pochutnával si na&nbsp;hranolčekoch, stravoval sa nepravidelne, ponocoval. Aj teraz svoje ťažkosti podcenil a&nbsp;myslel si, že ide iba o&nbsp;chrípku. Keď ho v&nbsp;roku 1937 prijali do&nbsp;nemocnice, bolo už neskoro. Vo veľkých bolestiach, ale zmierený s&nbsp;koncom užíval morfium a&nbsp;písal si svoj denník smrti. Zomrel 15. marca 1937 vo veku 46 rokov. Priatelia pokračovali v&nbsp;šírení mýtu Cthulhu a&nbsp;vydávali spisovateľove práce, ktoré Lovecraft za&nbsp;svojho života podrobil prísnej sebakritike.

Dnes je tento nesmierne talentovaný čudák považovaný za priameho nasledovníka Allana Edgara Poa. Fascinoval aj francúzskeho spisovateľa Michela Houellebecqa, ktorý začiatkom 90. rokov napísal zaujímavú autobiografiu H. P. Lovecrafta. Medzi fanúšikmi amerického majstra hororu však nie sú len spisovatelia, ale aj režiséri ako napríklad mexický filmár Guillermo del Toro. Ten má dokonca v špeciálnej miestnosti vo svojom dome figurínu Lovecrafta v životnej veľkosti.