Podľa bádania súčasných biblistov evanjeliá vznikli desiatky rokov po Ježišovej smrti. Evanjelium podľa Marka okolo roku 65 až 70, Evanjelium podľa Matúša okolo roku 80 až 85, Evanjelium podľa Lukáša okolo roku 80 až 85 a Evanjelium podľa Jána okolo rokov 90 až 95. Nejde však o najstaršie zachované písomnosti, v ktorých sa hovorí o Ježišovi. Tými sú texty apoštola Pavla z obdobia asi 20 až 30 rokov po Ježišovej smrti. Žiaľ, tieto neopisujú takmer žiadne Ježišove skutky alebo výroky.

„Medzi ranými kresťanmi kolovalo až 34 evanjelií. Začiatkom druhej polovice 2. storočia cirkev na západe uznala len štyri,“ píše biblistka Leslie Baynesová zo Štátnej univerzity v Missouri. Cirkev medzi evanjeliami podľa nej rozlišovala na základe domnelého apoštolského autorstva, prípadne na základe toho, či tieto evanjeliá súhlasili s postojmi cirkvi.

Dnes vieme, že domnelé apoštolské autorstvo bolo mylné. „Tieto knihy boli napísané anonymne a kolovali desaťročia, než sa objavili tvrdenia, že ich napísali evanjelisti,“ píše Bart Ehrman.

„Nenapísali ich očití svedkovia ani nepredstavujú primárne historický záznam o živote Ježiša,“ dodáva Helen Bondová. „Odzrkadľujú pohľad ranej cirkvi na Ježiša. Vznikli s cieľom posilniť vieru prvých čitateľov.“ Uznávaná odborníčka však pripúšťa, že evanjeliá „aspoň zhruba naznačujú, ako si Ježišove skutky a výroky pamätali jeho nasledovníci“.