Plus 7 dní

Charles Cullen pracoval v nemocnici Somerset v Somerville v americkom štáte New Jersey na jar roku 2003, keď jeden z jeho pacientov, reverend Gall, náhle zomrel. O zdanlivo prirodzenú smrť tohto pacienta sa začala zaujímať polícia, ale vedenie nemocnice zo začiatku neprejavilo pre iniciatívu mužov zákona veľké pochopenie. Nepoznali totiž mrazivú minulosť zdravotníka Cullena. Jeho poslaním bolo pomáhať ľuďom, namiesto toho v nemocniciach v amerických štátoch New Jersey a Pensylvánia vystupoval ako anjel smrti.

Pred tým, ako sa vydal na&nbsp;medicínsku dráhu, Cullen prežíval biedny život. Už ako deväťročný chcel spáchať samovraždu, vypil školskú súpravu určenú na&nbsp;pokusy mladého chemika. Údajne sa pokúsil vziať si život asi dvadsaťkrát.

Narodil sa vo februári 1960 vo West Orange v&nbsp;New Jersey. Vyrastal v&nbsp;katolíckej rodine a&nbsp;bol najmladší spomedzi ôsmich súrodencov. Jeho otec bol vodič autobusu, zahynul pri nehode. Ako si neskôr spomínal na&nbsp;mladé časy, v&nbsp;škole ho šikanovali spolužiaci a&nbsp;priatelia jeho sestier.

Potom prišiel ďalší úder. Keď sedemnásťročný Charles študoval vo vyššom ročníku strednej školy, zomrela mu matka - takisto pri automobilovej nehode. Neskôr povedal, že táto smrť bola pre neho „devastujúca“. Ako dodal, hneval sa na&nbsp;nemocnicu, že ho skôr neinformovala o&nbsp;matkinej smrti a&nbsp;nechala spáliť jej telo pred tým, než ho odovzdali pozostalým.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/diabol-bielom-nastupil-nemocnice-zabil-zopar-pacientov-potom-zamestnal-dalsej" target="_blank" rel="noopener">FOTO šialeného vraha v GALÉRI&gt;&gt;</a>

Skľúčený vstúpil do&nbsp;armády, presnejšie, do&nbsp;vojenského námorníctva. Pracoval ako zodpovedný za&nbsp;rakety Poseidon na&nbsp;palube ponoriek. Opäť sa však pokúsil o&nbsp;samovraždu a&nbsp;v&nbsp;roku 1984 ho z&nbsp;armády prepustili. Rozhodoval sa, čo urobiť so životom, ako ďalej. Nakoniec absolvoval školenie v&nbsp;zdravotníckej škole Mountainside a&nbsp;získal v&nbsp;roku 1987 prácu v&nbsp;Nemocnici svätého Barnabáša v&nbsp;Livingstone v&nbsp;New Jersey. Stalo sa tak rok pred jeho prvou vraždou.

Zrazu sa mu začalo dariť. Dokonca sa oženil, vzal si za&nbsp;manželku Adrienne Taubovú, narodili sa im dve dcéry. Šťastie však dlho netrvalo. Adrienne si časom všimla, že sa manžel čudne správa, napríklad týral domáce zvieratá. Už v&nbsp;roku 1993, šesť rokov po&nbsp;svadbe, v&nbsp;rámci rozvodového konania nešťastná žena požiadala súd, aby Cullenovi zakázal priblížiť sa k nej a&nbsp;ich dvom dcéram. Mala z&nbsp;neho strach.

Na&nbsp;pracovisku Cullen neudržiaval takmer žiadne sociálne kontakty. Ako zdravotník na&nbsp;jednotke intenzívnej starostlivosti trávil hodiny prehrabávaním v&nbsp;záznamoch pacientov, vyhľadával tam svoje obete.

Prvýkrát zrejme vraždil v&nbsp;Nemocnici svätého Barnabáša. V&nbsp;júni 1988 pacientovi počas nočnej služby do&nbsp;žily vpichol smrtiaci kokteil. Neskôr sa na&nbsp;súde priznal, že v&nbsp;tejto nemocnici zabil niekoľko ľudí vrátane chorého na&nbsp;AIDS - podal mu nadmernú dávku inzulínu.

Z&nbsp;nemocnice v&nbsp;Livingstone odišiel v&nbsp;januári 1992, keď sa začalo interné vyšetrovanie prípadov kontaminovaných vreciek na&nbsp;infúziu, v&nbsp;dôsledku čoho umrelo viacero pacientov. Podľa všetkého aj&nbsp; to bolo jeho dielo.

Charles Cullen nezostal dlho bez práce. Po&nbsp;mesiaci nastúpil do&nbsp;Warrenovej nemocnice vo Phillipsburgu v&nbsp;New Jersey. A&nbsp;pokračoval v&nbsp;zabehnutej praxi. Trom starším ženám podal nadmernú dávku lieku na&nbsp;srdce dioxín, pacientky to neprežili. „Odporný ošetrovateľ mi dal injekciu, kým som spala,“ tvrdila jedna z&nbsp;obetí tesne pred svojou smrťou. Členovia rodiny a&nbsp;nemocniční zamestnanci jej však neuverili.

Po&nbsp;rozvode chcel vraj skončiť s&nbsp;prácou ošetrovateľa, musel však platiť alimenty na&nbsp;výživu dvoch dcér, takže nemal veľmi na&nbsp;výber. Jeho správanie bolo čoraz čudnejšie. V&nbsp;marci 1993 násilím vnikol do&nbsp;domu svojej kolegyne, potom ju začal prenasledovať. Žena podala na&nbsp;neho trestné oznámenie. Cullen priznal vinu, odsúdili ho na&nbsp;rok podmienečne.

Krátko nato sa opäť pokúsil o&nbsp;samovraždu. Strávil dva mesiace v&nbsp;psychiatrickej liečebni a, ako inak, vrátil sa do&nbsp;práce v&nbsp;nemocnici. Dovoľoval si čoraz viac. V&nbsp;septembri 1993&nbsp;91-ročná onkologická pacientka oznámila, že Cullen, ktorý nebol jej prideleným ošetrovateľom, prišiel za&nbsp;ňou a&nbsp;pichol jej injekciu. Zomrela na&nbsp;ďalší deň. Syn zosnulej pacientky u&nbsp;lekárov protestoval, že jej smrť nebola prirodzená. Nemocnica preto prikázala viacerým zdravotníkom, aby podstúpili test na&nbsp;detektore lži. Všetci ním prešli, dokonca aj Cullen, takže mohol zostať vo Warrenovej nemocnici ďalších päť rokov.

Vo februári 1998 sa anjel smrti zamestnal na&nbsp;jednotke intenzívnej starostlivosti nemocnice Liberty v&nbsp;Allentowne v&nbsp;Pensylvánii. Staral sa o&nbsp;pacientov závislých od&nbsp;respirátorov, ale kolegovia si pomerne rýchlo všimli jeho prešľapy - podozrivé bolo najmä to, že dával pacientom lieky v&nbsp;nesprávnom čase. Keď ho pristihli, ako vošiel s&nbsp;injekciou v&nbsp;ruke do&nbsp;izby, v&nbsp;ktorej nemal čo robiť, dostal padáka. V&nbsp;skutočnosti vyviazol s&nbsp;mimoriadne miernym trestom. Pacient, ktorému dal injekciu, totiž umrel. Prípad dokonca aj vyšetrovali, ale podozrenie nakoniec padlo na&nbsp;inú sestru.

Asi tušíte, ako to pokračovalo. Po&nbsp;vyhadzove sa bez problémov zamestnal v&nbsp;ďalšej nemocnici, tentoraz v&nbsp;meste Easton v&nbsp;Pensylvánii. A&nbsp;opäť sa opakoval rovnaký scenár. V&nbsp;marci 1999, teda necelý polrok po&nbsp;Cullenovom nástupe do&nbsp;práce, došlo k&nbsp;podozrivej smrti pacienta. Krvný test odhalil v&nbsp;krvi nebohého smrteľnú dávku dioxínu. Nasledovalo interné vyšetrovanie, to však neviedlo k&nbsp;usvedčeniu vraha.

A&nbsp;tak to pokračovalo ešte ďalšie štyri roky. Nástup do&nbsp;zamestnania, podozrivé správanie, podozrivé úmrtia a&nbsp;nakoniec odchod. Ale čoraz viac Cullenových kolegov prejavovalo znepokojenie.

V&nbsp;Nemocnici svätého Lukáša v&nbsp;pensylvánskom meste s&nbsp;biblickým názvom Bethlehem zabil najmenej piatich ľudí. Aj to mu prešlo, aj keď vznikol veľký rozruch. V&nbsp;júni 2002 vedenie nemocnice zistilo, že Cullen nedovolene manipuloval s&nbsp;liekmi. Dalo mu dve možnosti - buď odíde dobrovoľne s&nbsp;neutrálnou referenciou, alebo dostane výpoveď. Zvolil si prvú možnosť, ale jeho siedmi kolegovia to nemienili nechať len tak, obávali sa totiž, že vraždil pacientov. Obrátili sa na&nbsp;políciu, ale vyšetrovatelia nepreverili Cullenovu minulosť a&nbsp;po&nbsp;deviatich mesiacoch prípad uzavreli pre nedostatok dôkazov.

Anjel smrti prestúpil do&nbsp;nemocnice v&nbsp;Somersete, kde sa konečne podarilo odhaliť jeho zločiny. Kľúčovú rolu zohrala jeho kolegyňa Amy Loughrenová. Znovu sa všetko opakovalo ako cez kopirák. Smrť pacienta na&nbsp;nízku hladinu cukru, podozrivé Cullenovo správanie. Ibaže tentoraz namiesto interného vyšetrovania na&nbsp;scénu vstúpila polícia. V&nbsp;rámci celej operácie požiadala Loughrenovú o&nbsp;spoluprácu a&nbsp;vybavila ju odpočúvacím zariadením. Zdravotníčka sa s&nbsp;Cullenom spriatelila. „Bol to pomalý, psychicky náročný proces. Postupne som sa dozvedala viac o&nbsp;tomto človeku, ktorého som sa pokúšala usvedčiť. Nielenže celé roky zabíjal ľudí, ale pripravoval o&nbsp;život aj psy, vnikal nepozvaný do&nbsp;domov a&nbsp;bol násilnícky. Naozaj som sa bála,“ zverila sa neskôr médiám.

V&nbsp;decembri 2003 vyšetrovatelia na&nbsp;základe odposluchov obvinili Cullena z&nbsp;vraždy prvého stupňa a&nbsp;pokusu o&nbsp;vraždu. Hneď na&nbsp;ďalší deň sa priznal. Najprv k&nbsp;vražde spomínaného reverenda Galla, potom aj k&nbsp;ďalším. Počas svojej šestnásťročnej kariéry ošetrovateľa pripravil o&nbsp;život najmenej štyridsať ľudí. Zaviazal sa spolupracovať s&nbsp;úradmi, ak nebudú požadovať trest smrti za&nbsp;jeho zločiny. Obhajoval sa tým, že chcel ukončiť utrpenie pacientov a&nbsp;ochrániť ich pred neľudským zaobchádzaním zo strany nemocničného personálu. Nie všetky jeho obete však boli smrteľne choré, vo viacerých prípadoch boli dobré šance na&nbsp;uzdravenie.

V&nbsp;marci 2006 súd New Jersey v&nbsp;prípade Charlesa Cullena vyniesol jednoznačný verdikt - sedemnásť trestov doživotia. Podarilo sa ho usvedčiť z&nbsp;22 vrážd a&nbsp;troch pokusov o&nbsp;vraždu. Počas čítania rozsudku mlčal, zatiaľ čo príbuzní jeho obetí ho nazvali „háveďou“, „odpadom“ a&nbsp;„monštrom“. Nepáčilo sa im, že unikol trestu smrti za&nbsp;spoluprácu s&nbsp;prokuratúrou.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/diabol-bielom-nastupil-nemocnice-zabil-zopar-pacientov-potom-zamestnal-dalsej" target="_blank" rel="noopener">FOTO odvážnej zdravotnej sestry v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Ako mohol človek ako Cullen pracovať v&nbsp;zdravotníctve? Napriek zjavnej psychickej nestabilite a&nbsp;početným prešľapom a&nbsp;podozreniam sa zamestnával v&nbsp;nemocniciach ako na&nbsp;bežiacom páse. Zjavne zlyhal celý systém. Zdravotnícke zariadenia si neodovzdávali informácie o&nbsp;bývalých zamestnancoch a&nbsp;na&nbsp;trhu práce bol nedostatok ošetrovateľov a&nbsp;sestier. Neexistoval systém centrálnych informácií o&nbsp;sestrách a&nbsp;ošetrovateľoch s&nbsp;mentálnou poruchou a&nbsp;ich problémoch v&nbsp;práci. Nemocnice sa tiež báli negatívnej publicity. Cullen navyše spravidla odchádzal zo zamestnania už pri prvom náznaku problémov, pritom nepoužíval len jednu smrtiacu látku, ale striedal a&nbsp;kombinoval rôzne spôsoby vraždy. Okrem dioxínu podával v&nbsp;nadmerných dávkach lieky na&nbsp;uvoľnenie svalstva či inzulín.