Ladislav Švihran

V roku 1936 anketou zisťovali, kto je v USA najobľúbenejšou osobnosťou a kto by teda mohol kandidovať na úrad prezidenta. Výsledok bol prekvapujúci. Zvíťazil – Tarzan. Jeho popularita je vysoká dodnes. V Amerike aj inde. Dosvedčuje to medziiným vyše sto filmových a televíznych podôb, v akých sa doteraz objavil.

Švárne dievča Brigitte bolo predavačkou v&nbsp;obchodnom dome. Raz upratovala výklad s&nbsp;úlovkami divých afrických zvierat, ktoré priniesol zo safari v&nbsp;Senegale jej zamestnávateľ Tom Burnett. Exponáty ju nesmierne upútali. Keď si navyše vypočula rozprávanie pána Burnetta o&nbsp;svojich príhodách na&nbsp;cestách, Afrika ju doslova uchvátila. Dokonca až natoľko, že svojmu milému, Edgarovi Riceovi Burroughsovi, ustavične a&nbsp;s&nbsp;obdivom rozprávala len o&nbsp;tom.

Aby uspokojil zvedavosť svojej milovanej a&nbsp;azda aj trochu zo žiarlivosti voči pánu Burnettovi, rozhodol sa Edgar, že napíše nejaké príbehy z&nbsp;africkej džungle. Z&nbsp;tej africkej džungle, kde ešte nikdy nebol. Námet mu skrsol v&nbsp;hlave vtedy, keď uvidel obraz, na&nbsp;ktorom legendárnych zakladateľov Ríma, bratov Romula a&nbsp;Rema, nadája vlčica. Ústrednou postavou bude teda chlapec, ktorý v&nbsp;džungli osirie, a&nbsp;tak sa ho ujmú opice. Chlapec silnie, mohutnie, naučí sa reči zvierat a&nbsp;postupne sa stane ich pánom.

Keď sa Burroughs rozhodol napísať román o&nbsp;mladíkovi z&nbsp;džungle – čo bolo v&nbsp;roku 1912 –, mal tridsaťsedem rokov a&nbsp;pestrý život za&nbsp;sebou. Často v&nbsp;ňom pokúšal šťastie, ale nedarilo sa mu. Chcel sa stať vojakom z&nbsp;povolania, no neprijali ho, pokúšal sa farmárčiť, ale ani tam nepochodil, bol zlatokopom, zlato však nenašiel. Spolu s&nbsp;bratom založili obchod, no skrachovali, potom sa živil podomovým predajom. Napokon sa uchytil ako dopravný strážnik.

Dopravný strážnik Edgar Burroughs si po službe sadá nad papier a píše. Námet už má, premyslel si už nejaké epizódy, len nevie, aké meno má prisúdiť hlavnému hrdinovi. Malo byť výkrikom, akýmsi driapajúcim zvukom džungle, úsečným, ale veľavravným slovom. Po dlhých úvahách sa rozhodne pre meno Tarzan. Toto slovo znamená v senegalčine biela opica. Burroughs zaznamenáva Tarzanove príbehy na&nbsp;zadných stranách pokutových bločkov. Píše striedavo červenou a&nbsp;modrou ceruzkou.

Brigitte dostane prvých tridsať strán rukopisu. Začíta sa do&nbsp;modro-červených riadkov. Číta dojímavý príbeh o&nbsp;Johnovi Claytonovi, anglickom lordovi, „silnom, duševne, mravne a&nbsp;fyzicky dokonalom mužovi“, a&nbsp;o&nbsp;jeho mladej manželke, o&nbsp;tom, ako ich vzbúrení námorníci vysadia v&nbsp;divočine na&nbsp;neznámom africkom pobreží, ako pani Alice Claytonová pri pôrode umrie, ako smrť zasiahne aj jej muža a&nbsp;ako opica Kala príde o&nbsp;svoje mláďa, ale nájde iné, ľudské...

Čítanie ju uchváti. Rukopis raz zabudne na&nbsp;pulte, a&nbsp;tak sa príbeh dostane do&nbsp;rúk pána Burnetta. Aj on je očarený. Požiada Brigitte, aby ho zoznámila s&nbsp;autorom. Pán Burnett navrhne Edgarovi Burroughsovi, že mu pomôže vydať knihu, zároveň sa ponúkne, že mu ju bude predávať v&nbsp;sieti jeho obchodov a&nbsp;propagovať vo výkladoch medzi leopardími kožušinami a&nbsp;sloními klami.

Zošity, v ktorých Tarzan z rodu opíc vychádza na pokračovanie, si ľudia div nevytrhávajú z rúk. Ale prichádzajú aj kritické listy. Čitatelia upozorňujú na nepresnosti, ktorých sa autor dopúšťal z neznalosti reálií. Burroughs zapojil do deja napríklad tigra Sabora, ale tigre predsa v Afrike nie sú. To nič! Autor pri knižnom vydaní chyby opraví. Kniha sa rozpredá doslova za&nbsp;niekoľko hodín. Vzápätí vychádza nové vydanie. A&nbsp;zasa ďalšie. Burroughs zanecháva prácu dopravného strážnika a&nbsp;púšťa sa do&nbsp;druhého zväzku pod názvom Tarzanov návrat.

Čo tak zaujalo čitateľov na&nbsp;príbehoch o&nbsp;Tarzanovi? Iste postava poločloveka-polozvieraťa, ktorá vyniká neobyčajnou silou, ale i&nbsp;dôvtipom a&nbsp;mimoriadnymi schopnosťami. Zaujali dobrodružstvá striedajúce sa v&nbsp;rýchlom slede. Magnetom bolo aj prostredie tajomnej Afriky, svet zvieracej ríše i&nbsp;ľudských spoločenstiev... A,&nbsp;pravdaže, Tarzan sa stal stelesnením snov, únikom od&nbsp;jednotvárnosti, návratom k&nbsp;slobodnému životu v&nbsp;divej prírode.

Johnny Weissmüller bol synom rakúskeho vysťahovalca do&nbsp;USA. Otec umrel na&nbsp;tuberkulózu, keď mal chlapec štrnásť rokov. Johnny sa venoval športu a&nbsp;to ho asi zachránilo pred tuberkulózou. Srdcia Američanov si získal v&nbsp;roku 1924, keď na&nbsp;olympijských hrách v&nbsp;Paríži vybojoval v&nbsp;plaveckých disciplínach tri zlaté medaily. Zaskvel sa aj na&nbsp;ďalšej olympiáde, v&nbsp;Amsterdame. Doniesol domov dve zlaté. Päťdesiatdvakrát vyhral na majstrovstvách USA.

Keď sa režisér Van Dyke rozhodol nakrútiť film o&nbsp;Tarzanovi, jeho voľba padla na&nbsp;Johnnyho Weissmüllera. Niekoľko filmov o&nbsp;Tarzanovi vzniklo už predtým, ale nenadchli. Jednak preto, že nemý film neumožnil rozohrať príbehy, a&nbsp;jednak preto, že režiséri nemali šťastie pri výbere hercov.

Van Dyke si pozval plavca do&nbsp;filmového štúdia a&nbsp;porozprával sa s&nbsp;ním. Spýtal sa ho, či by vedel napodobniť Tarzanov rev. Johnny sa naučil jódlovať od&nbsp;otca, a&nbsp;tak sa nadýchol a&nbsp;spustil. Rev bol taký mocný, že všetkých v&nbsp;štúdiu ohromil. Skúška trvala päť minút a&nbsp;Johnny už podpisoval zmluvu.

Do úlohy Jane režisér obsadil peknú Texasanku Maureen O’Sullivanovú. Zostávalo už len nájsť vhodnú kandidátku na opicu Kalu. Na túto prácu najali odborníka, krotiteľa zveri. Ten našiel vhodného šimpanza, mláďa, v Afrike a vycvičil ho. Kala, Tarzanova matka, bola – samec. Ale cvičenia vynikajúco zvládla a mohlo sa filmovať. Nebolo to jednoduché. Johnny mal po&nbsp;úraze z&nbsp;detstva priškrtený hlas a&nbsp;jeho ústny prejav museli obmedziť. No pod vedením Van Dyka nielen on, ale aj ďalší neherci podávali vynikajúce výkony.

Film o&nbsp;Tarzanovi v&nbsp;hlavnej úlohe s&nbsp;Johnnym Weissmüllerom uviedli v&nbsp;roku 1932. Mužný, mocný, obratný hrdina, na&nbsp;tie časy svalovec, si získal srdcia divákov. Úspech bol obrovský. Johnny Weissmüller sa stal filmovou hviezdou prvej veľkosti. Postavu Tarzana stvárnil v&nbsp;dvanástich filmoch. Peniaze sa mu len tak sypali.

Krátko po&nbsp;Tarzanovom zrode prepukne záujem o&nbsp;jeho príbehy i&nbsp;v&nbsp;európskych krajinách a&nbsp;rokmi neutícha. Ani v&nbsp;Amerike, ani inde. Weissmüllerova filmová podoba ho väčšmi podnieti. Africké dobrodružstvá uchvátia aj Afriku. Etiópsky cisár Hailé Selassie si objednáva kópiu každého nového filmu o&nbsp;Tarzanovi. A&nbsp;tak sa obaja činia, Burroughs i&nbsp;Weissmüller. Spisovateľ sa denne uzatvára do&nbsp;svojej zvukotesnej pracovne a&nbsp;píše, diktuje. Niekedy za&nbsp;deň nadiktuje až tridsať strán. Weissmüller nakrúca film za&nbsp;filmom.

Obaja bohatnú. Rukami im prechádzajú milióny. Burroughs si už v&nbsp;roku 1919 kúpil v&nbsp;Kalifornii rozľahlú farmu a&nbsp;tam, neďaleko Hollywoodu, si zakladá sídlo s&nbsp;názvom Tarzan. Mohol napĺňať svoje sny. Preháňa sa pastvinami na&nbsp;koni v&nbsp;kovbojskom klobúku a&nbsp;s&nbsp;puškou na&nbsp;pleci. Stará sa o&nbsp;plemenné stáda dobytka. Ako farmárovi a&nbsp;šľachtiteľovi dobytka sa mu síce nie veľmi darí, zato výborne si počína pri písaní. Píše až do&nbsp;posledných chvíľ. Obklopený bohatstvom a&nbsp;slávou umiera v&nbsp;posteli pri čítaní novín v&nbsp;roku 1950 ako 75-ročný.

Iný osud postihol Johnnyho Weissmüllera. Filmy o Tarzanovi, nakrúcané v chvate jeden za druhým, sa časom stávali brakom a už veľmi nepriťahovali. Navyše – Johnny pribral a už ťažko sa mu šplhalo po lianách. Jeho filmová kariéra sa skončila v roku 1948 filmom Tarzan a sirény. A&nbsp;nielen filmová. Pokúšal sa založiť Tarzanland, niečo na&nbsp;spôsob Disneylandu, so zoologickou záhradou, s&nbsp;kúskom džungle, vodopádmi a&nbsp;močiarmi, kde sa prevaľovali krokodíly. Nechýbali ani domce pokryté trstinou a&nbsp;strom, na&nbsp;ktorom býval Tarzan. Johnny skrachoval a&nbsp;narobil si dlžoby.

Potom sa živil všelijako. Bol plaveckým záchranárom, pod názvom „raňajky šampiónov“ propagoval ovsené vločky. Za 2. svetovej vojny organizoval kurzy plávania pod vodou, pomáhal &nbsp;v&nbsp;kuchyni. Po&nbsp;vojne si vyskúšal aj iné profesie: bol plaveckým inštruktorom, vrátnikom v&nbsp;Las Vegas... Bol päť ráz ženatý a&nbsp;mal tri deti. Označili ho za&nbsp;najlepšieho predstaviteľa Tarzana spomedzi 18 Tarzanov. Umrel ako osemdesiatročný v&nbsp;roku 1984 v&nbsp;Mexiku. Chudobný a&nbsp;zabudnutý.

<strong>Mohlo by vás zaujímať:</strong>

Dobrodružstvá v džungli: Za zrod legendárneho Tarzana vďačíme aj žiarlivosti

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Dobrodružstvá v džungli: Za zrod legendárneho Tarzana vďačíme aj žiarlivosti

Súvisiace články

Odvrátená stránka Jána Pavla: Dobrý pápež, ktorý mal zlých poradcov?

Zázraky počas najhorších epidémií v dejinách: Kajetán pri nich nechýbal!

Zomrel posledný preživší francúzsky partizán (†96) v SNP: Pomáhal pri oslobodzovaní Slovenska

Nostradamus a korona: TOTO je tajomstvo jeho predpovede, prinúti vás zamyslieť sa

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás