Tip na článok
Karol I. Róbert: Prvý Anjouovec na uhorskom tróne má v Kremnici pamätník.

Kráľ Karol Robert: Ako obľúbený reformátor pobúril celé Uhorsko?

Karol Róbert bol prvý Anjouovec na uhorskom tróne.

Galéria k článku (4 fotografie )
Na Vyšehrade: Sem preniesol uhorský kráľ svoje sídlo, tu sa v roku 1335 stretol s poľským a českým panovníkom.
Karol I. Róbert: Prvý Anjouovec na uhorskom tróne má v Kremnici pamätník.
Kremnica: Kráľ jej udelil privilégium slobodného kráľovského mesta.

Keď v januári roku 1301 zomrel za nie celkom jasných okolností, možno na otravu jedom, posledný žijúci Arpádovec kráľ Ondrej III., skončila sa v Uhorsku tristoročná vláda ich dynastie. A začali sa ťahanice o uvoľnený trón.

Dvaja kandidáti

Rozhádaní veľmoži v zbedačenej a anarchiou rozvrátenej krajine mali dvoch kandidátov. Iba dvanásťročných chlapcov Karola Róberta z rodu Anjouovcov a Václava III. z rodu Přemyslovcov. Dúfali, že keď na trón dosadia deti, moc, ktorú rokmi nadobudli, im zostane. Súperiace strany sa však nevedeli dohodnúť. Každá preto korunovala svojho favorita a armády mladých panovníkov rozpútali medzi sebou niekoľko bitiek.

Uhorsku napokon nasledujúce štyri desaťročia vládol Karol I. Róbert. Keď v roku 1342 zomrel, jeho nástupca Ľudovít Veľký zdedil prosperujúcu a medzinárodne re­špektovanú krajinu. Vďaka Karolovi Róbertovi zažilo Uhorsko a predovšetkým Slovensko v štrnástom storočí svoj zlatý vek.

Tri korunovácie

Oboch chlapcov dosadili na trón v roku 1301. Václavovi, ktorý prijal meno Ladislav V., položili Svätoštefanskú korunu na hlavu v Stoličnom Belehrade v auguste. Jeho soka Karola Róberta urobili kráľom ešte skôr. Už v máji. No bez Svätoštefanskej koruny, pretože tú mali v rukách Ladislavovi prívrženci. Ladislav však o trón veľmi nestál a po otcovej smrti sa nárokov naň v roku 1305 vzdal.

V júni 1309, keď sa väčšina uhorských veľmožov ako-tak dohodla, korunovali v Budíne Karola Róberta znovu. No opäť bez pravej koruny.

Skutočnú Svätoštefanskú korunu mu napokon položili na hlavu až pri tretej korunovácii o rok v Stoličnom Belehrade.

Porazení veľmoži

Uhorskí veľmoži sa domnievali, že mladý panovník bude kraľovať nanajvýš v Pešti a v okolí a oni zostanú neobmedzenými pánmi na svojich územiach. Lenže od prvej korunovácie Karola Róberta po tretiu prešlo desať rokov a z chlapca sa stal dospelý muž, ktorý si do vládnutia nedal hovoriť.

Meranie síl medzi kráľom a veľmožmi trvalo desať rokov a víťazne z neho vyšiel Karol Róbert. Na dôležité miesta v krajine dosadil svojich ľudí, blízkych, no najmä oddaných Anjouovcom. A začal reformovať ríšu. Nariadil raziť nové mince, zaviedol nový daňový systém, podporoval rozvoj baníctva... Floriny s vysokou rýdzosťou zlata, razené od roku 1325 v novozavedenej mincovni v Kremnici, sa stali medzinárodným platobným prostriedkom v celej Európe.

Zmeny čoskoro priviedli dovtedy upadajúce hospodárstvo k rozmachu a naplnili kráľovskú po­kladnicu. Začali sa rozvíjať stagnujúce mestá a vznikať ďalšie, zvýšila sa bezpečnosť v celej ríši.

Nevydarený atentát

Napriek úspechom, ktoré krajina za vlády Karola Róberta dosahovala, domáca šľachta mu nevedela odpustiť, že oklieštil jej práva. Keď prehrala otvorený boj, pokúsila sa zbaviť kráľa atentátom. Podujal sa na to novohradský šľachtic Felicián Zach.

Sedemnásteho apríla 1330, keď kráľovská rodina obedovala, vtrhol do jedálne s vytaseným mečom a začal rúbať okolo seba hlava-nehlava. Prvú zasiahol kráľovnú Alžbetu, ktorej odťal štyri prsty na ruke, potom sa vrhol na kráľovičov. Dvoch sluhov, ktorí ich bránili, zabil, no ďalší ho bodol a zvalil na zem. Tam ho na kusy rozsekala privolaná kráľovská stráž.

Kráľova pomsta bola strašná. Zachovu odťatú hlavu poslali do Budína, jeho syna priviazali o koňa a nechali ho vláčiť, až kým nezomrel. Popravili aj všetkých Zachových príbuzných až do tretieho kolena. Inak spravodlivý kráľ týmto krutým trestom pobúril proti sebe celé Uhorsko.

Sídlo na Vyšehrade

Karol Róbert robil aj úspešnú zahraničnú politiku, založenú najmä na spojenectvách. Posilnila vplyv Uhorska v Európe i na Balkáne. Jeho najväčším úspechom bola spojená obrana s Poľskom a Českom proti Habsburgovcom.

V novom sídle, ktoré si dal postaviť vo Vyšehrade, na kopci nad Dunajom, sa v roku 1335 uskutočnilo dovtedy nevídané stretnutie panovníkov Uhorska, Česka a Poľska, akási predchodkyňa dnešnej V4. Králi okrem toho, že veľkolepo hodovali, riešili otázky vzájomných vzťahov, ktoré boli v minulosti zlé predovšetkým medzi českým a poľským kráľom. V kronike sa možno dočítať, že kým podpísali spojeneckú zmluvu, vypili so svojimi početnými sprievodmi 180 sudov vína.

VIDEO Plus 7 Dní