Už v&nbsp;roku 1899 český priekopník športu Josef Rössler-Ořovský navrhoval usporiadať zimné hry v&nbsp;Krkonošiach. Typické zimné športy – krasokorčuľovanie a&nbsp;hokej – však zaradili až do programu letných olympijských hier v&nbsp;Antverpách v&nbsp;roku 1920. Športovci, ktorí si merali sily na snehu a&nbsp;ľade, sa čoraz nástojčivejšie hlásili o&nbsp;slovo. Po pridelení olympiády Parížu v&nbsp;roku 1924 sa rozhodlo, že ich „predohrou“ bude takzvaný Medzinárodný týždeň zimných športov. Až počas kongresu v&nbsp;Prahe 27. mája 1925 ho preklasifikovali na zimné olympijské hry.

V&nbsp;júni 1921, keď členovia Medzinárodného olympijského výboru gróf Justinien Clary a&nbsp;markíz de Polignac predstavili kandidatúru Paríža, prišli i&nbsp;s&nbsp;myšlienkou zimných hier. Narazila však na odpor severských krajín, ktoré si od roku 1901 organizovali vlastné nordické hry. Ani zakladateľ moderných olympiád barón Pierre de Coubertin nebol touto ideou nadšený. Hlasovaním sa zimní športovci predsa len stali členmi veľkej olympijskej rodiny. Zostávalo získať severanov. Dôležitú úlohu zohral Švéd Sigfrid Edström, prezident atletickej federácie, ktorého návrh, aby súťaže neniesli názov olympiáda, Medzinárodný olympijský výbor prijal. Záujem o&nbsp;usporiadanie prvej, hoci neoficiálnej zimnej olympiády prejavili tri centrá: Gérardmer vo Vogézach, Luchon-Superbagnères v&nbsp;Pyrenejách a&nbsp;Chamonix pod najvyšším vrchom Európy Mont Blancom. V&nbsp;prospech Chamonix rozhodol dostatok ubytovacích možností, skúsenosti s&nbsp;organizovaním športových podujatí aj najväčší predpoklad, že na alpských svahoch bude dostatok snehu. Podmienkou bolo postavenie bobovej dráhy, ľadovej plochy a&nbsp;skokanského mostíka. Francúzsky olympijský výbor vyčlenil na organizáciu pol milióna frankov, rovnakú sumu si mesto Chamonix vypožičalo od&nbsp;banky a&nbsp;ďalších 300-tisíc od vlastníkov hotelov a&nbsp;palácov v&nbsp;tomto alpskom stredisku. Stavebné práce sa začali v&nbsp;posledný májový deň roku 1923 a&nbsp;napriek rôznym technickým problémom sa všetko podarilo dokončiť v&nbsp;požadovanom termíne, hoci celkové náklady sa vyšplhali na tri a&nbsp;pol milióna frankov, z&nbsp;čoho Chamonix zaplatilo až dva milióny. Hlavným zdrojom príjmov mali byť vstupenky, ktorých predajom sa však do kasy vrátilo iba 120-tisíc frankov.

Tomu sa hovorilo nadšenie. FOTO z prvej zimnej olympiády si pozrite v GALÉRII

Čísla o&nbsp;počte účastníkov sa rôznia. Prihlásilo sa takmer tristo športovcov z&nbsp;osemnástich krajín, v&nbsp;Chamonix sa akreditovalo 245 mužov a&nbsp;trinásť žien, ale nie všetci sa napokon postavili na štart. Všetky krajiny museli byť členmi Spoločnosti národov. V&nbsp;dôsledku toho sa na hrách nemohli zúčastniť nemeckí reprezentanti. Z&nbsp;prihlásených nepricestovali estónski lyžiari, a&nbsp;hoci argentínsky štvorbob prekonal dlhú plavbu cez Atlantik do Chamonix, posádka počas tréningu havarovala a&nbsp;skončila v&nbsp;nemocnici. V&nbsp;meste pod Mont Blancom síce mali ľadovú plochu, tá však pre medzinárodnú konfrontáciu nestačila, a&nbsp;tak na brehu rieky Arve vyrástlo nové umelé klzisko, vtedy najväčšie na svete, s&nbsp;plochou 36-tisíc štvorcových metrov, z&nbsp;čoho samotná ľadová plocha tvorila 20 620 štvorcových metrov. Súčasťou areálu bola dráha pre rýchlokorčuliarov a&nbsp;curling. Pre lyžiarov pripravili terén v&nbsp;blízkosti ľadovca Bossons a&nbsp;bobovú dráhu postavili na zjazdovke Pélerins v&nbsp;blízkosti lanovky na Aiguille du Midi. Nový skokanský mostík projektoval švédsky inžinier Axel Nordling podľa vzoru chýrneho Holmenkollenu v&nbsp;Osle. Na prelome rokov v&nbsp;Chamonix napadli takmer dva metre snehu. Na jeho úpravu nasadili armádu. Týždeň pred otvorením sa však oteplilo, pršalo a&nbsp;ľadová plocha sa zmenila na jazero. Našťastie sa počasie umúdrilo a&nbsp;popoludní 24. januára 1924 sa uskutočnil otvárací ceremoniál. Po uvítaní starostom mesta Jeanom Lavaivrom prešiel ulicami Chamonix sprievod za zvuku fanfár. Predstavitelia jednotlivých krajín kráčali v&nbsp;abecednom poradí. Česť oficiálne otvoriť „zimné hry v&nbsp;Chamonix, ktoré sa konajú pri príležitosti VIII. olympiády modernej éry“ mal štátny tajomník pre technické vzdelávanie Gaston Vidal. V&nbsp;mene&nbsp; športovcov zložil slávnostnú prísahu francúzsky vlajkonosič Camille Mandrillon. Paradoxné je, že bol kapitánom vojenských hliadok, ktorých preteky neboli v&nbsp;oficiálnom programe hier. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Do súťaže bobistov sa zapojilo jedenásť posádok zo šiestich krajín. Francúzska štvorica havarovala počas tréningu a&nbsp;museli ju ošetrovať v&nbsp;nemocnici. Nečudo, keď si pred jazdou muži dodali guráž sektom. Po prvom kole sa počet znížil o&nbsp;tri pre technické problémy alebo zranenia. Po štvrtej jazde sa zo zisku zlata tešili Švajčiari Eduard Scherrer, Alfred Neveu a&nbsp;bratia Alfred a&nbsp;Heinrich Schläppiovci. Na pódium sa dostali aj Briti a&nbsp;Belgičania. Domácim víno nepomohlo, skončili štvrtí. Severská kombinácia sa začala behom klasickým štýlom na osemnásť kilometrov, po ktorom nasledovali skoky. Zároveň išlo o&nbsp;preteky v&nbsp;behu na lyžiach, ktoré pôvodne neboli v&nbsp;programe. Fíni s&nbsp;protestom proti tomuto spojeniu neuspeli. Medzi 53 pretekármi bol najrýchlejším Nór Thorleif Haug, ktorý si nenechal vziať zlato ani po skokoch, pričom ho na stupňoch víťazov sprevádzali krajania Thorald Strømstad a&nbsp;Johan Grøttumsbråten. Československo vyslalo štyroch pretekárov, všetci boli Česi a&nbsp;jediní ako-tak konkurovali severanom. Dá sa povedať, že aj Slovensko malo zastúpenie, pravda, v&nbsp;maďarskom drese: István Déván bol rodák z&nbsp;Bratislavy a&nbsp;Béla Szepes, ktorý druhý skok neustál, zo Spišskej Novej Vsi. Béla, s&nbsp;pôvodným priezviskom Strauch, sa neskôr preorientoval na hod oštepom a&nbsp;na letnej olympiáde v&nbsp;Amsterdame v&nbsp;roku 1928 získal striebornú medailu.

V&nbsp;curlingu sa predstavili len tri tímy. Išlo o&nbsp;exhibíciu starých pánov, šesťdesiatnikov, ktorí pobavili divákov s&nbsp;metlami v&nbsp;rukách. Prvenstvo si pripísalo mužstvo spoza kanála La Manche, druhí boli Švédi a&nbsp;domáci skončili poslední, tretí. Všetci síce prevzali medaily, ale tie sa dostali do oficiálnej športovej histórie až v&nbsp;roku 2006, keď Medzinárodný olympijský výbor potvrdil, že curling bol riadnou súčasťou hier v&nbsp;Chamonix. Hokejová súťaž, ktorá bola zároveň prvými majstrovstvami sveta, sa začala 28. januára zápasmi v&nbsp;dvoch štvorčlenných skupinách. Kanaďanov reprezentovali hráči Toronta Granites, ktorí v&nbsp;predošlých dvoch rokoch získali Allanov pohár pre najlepší amatérsky seniorský tím Kanady. Súperom „nasúkali“ v&nbsp;piatich zápasoch 110 gólov a&nbsp;inkasovali iba trikrát. Československo s&nbsp;nimi prehralo 0 : 30. Vo finále Kanada zdolala svojho najväčšieho konkurenta USA 6 : 1. Boli to jediné góly, ktoré USA v&nbsp;turnaji dostali. Bronz si odnieslo Spojené kráľovstvo. Súťaž v&nbsp;krasokorčuľovaní sa začala povinnými figúrami žien. Najlepšie ich predviedla Rakúšanka Herma Plank-Szabo. O&nbsp;jej zlatej medaile po voľnej jazde rozhodli rozhodcovia jednomyseľne. Na poslednom, ôsmom mieste skončila jedenásťročná Nórka Sonja Henie. O&nbsp;nej sa víťazka vyjadrila, že „s&nbsp;deťmi nepreteká“. Sonja jej to o&nbsp;štyri roky v&nbsp;St. Moritzi vrátila a&nbsp;napokon sa trikrát stala olympijskou víťazkou. Medzi jedenástimi mužmi kraľoval Švéd Gillis Grafström, ktorý tak obhájil zlato z&nbsp;Antverp. Smolu mal český krasokorčuliar Josef Slíva. Skončil až štvrtý, keď ho o&nbsp;medailu obrali traja neféroví rakúski rozhodcovia. Protest československej výpravy sa skončil neúspešne. Na rýchlokorčuliarskej dráhe sa o&nbsp;prekvapenie postaral Američan Charles Jewtraw, ktorý bol v&nbsp;prvej súťaži na päťsto metrov rýchlejší ako favorizovaní severania. „Stál som uprostred klziska,“ spomínal po viac ako polstoročí. „Celý americký tím sa vyrútil na ľad. Objímali ma, akoby som bol krásne dievča.“ Do histórie sa zapísal ako vôbec prvý zlatý medailista na zimnej olympiáde. V&nbsp;ďalších disciplínach však už fínski a&nbsp;nórski muži nikoho nepustili na stupeň víťazov. Na trojnásobne dlhšej trati i&nbsp;na päťtisíc metrov zvíťazil Fín Clas Thunberg pred svojím krajanom Juliusom Skutnabbom. Na najdlhšej desaťkilometrovej trati si poradie vymenili. Thunberg sa stal aj celkovým víťazom po sčítaní časov zo všetkých pretekov. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Vojenské lyžiarske preteky, ako nazývali predchodcu dnešného biatlonu, neboli uznané za oficiálnu súčasť hier, iba za exhibíciu. Štvorčlenné hliadky bežali 30 kilometrov. Čakala na nich streľba z&nbsp;pušky – osemnásť rán na siluetu vzdialenú 250 metrov. Každý zásah znamenal 30-sekundový bonus. Šesť národných tímov štartovalo v&nbsp;trojminútových intervaloch. Najrýchlejšia bola švajčiarska štvorica Alfred Aufdenblatten, Denis Vaucher a&nbsp;bratia Alphonse a&nbsp;Antoine Julenovci, ktorá zdolala favorizovaných Fínov. Domáci tím doplatil na zlú streľbu a&nbsp;musel sa uspokojiť s&nbsp;bronzom. Československí vojaci mohli pri lepšej muške stáť na pódiu. Aby dobehli Francúzov, chýbala jedna minúta a&nbsp;jedna sekunda. Lyžiari, ako sme spomenuli, bežali osemnásť kilometrov v&nbsp;rámci pretekov severskej kombinácie. Zľadovatená trať s&nbsp;prevýšením 820 metrov pripravená pre beh na 50 kilometrov bola náročná so strmými stúpaniami a&nbsp;zjazdmi. Lyžiari USA a&nbsp;Spojeného kráľovstva nechceli riskovať a&nbsp;odmietli nastúpiť na štart. Až tucet pretekárov vrátane niektorých favoritov nedošlo do cieľa. Podľa očakávania päť medailí získali Nóri, len jednu – bronzovú – im „ukradol“ na osemnástke Fín Tapani Niku. Zlato v&nbsp;oboch pretekoch bral nórsky „kráľ lyžovania“ Thorleif Haug, ktorý tak doplnil medailovú zbierku po zisku zlata v&nbsp;kombinácii.&nbsp; Čech Josef Bím mal smolu – asi na osemnástom kilometri zlomil lyže. Ako poslední súťažili skokani na lyžiach. Z&nbsp;27 pretekárov až ôsmi spadli. Najďalej – 50 metrov – zaletel Američan Anders Haugen, ale jeho štýl sa rozhodcom nepozdával, a&nbsp;tak skončil štvrtý. Zo zlata sa tešil Nór Jacob Tullin Thams, hoci skočil o&nbsp;meter menej. Na pódiu s&nbsp;ním stáli krajania Narve Bonna a&nbsp;Thorleif Haug. V&nbsp;exhibičných skokoch Thams letel vtedy nevídaných 57 a&nbsp;pol metra. Až po polstoročí športový historik Jakob Vaage na podnet nórskeho bežca Thoralfa Strømstada zistil, že pri bodovaní skokov došlo k&nbsp;chybe. Päťdesiat rokov od hier v&nbsp;Chamonix si tak vtedy už 86-ročný Američan Haugen, ktorý mal nórsky pôvod, prevzal bronzovú medailu.

Parádne sukne, dedkovia pri curlingu. FOTO z prvej zimnej olympiády si pozrite v GALÉRII

Prvé zimné olympijské hry vyvrcholili napoludnie 5. februára 1924 záverečným ceremoniálom. Barón Pierre de Coubertin uznal, že sa mýlil, a&nbsp;povedal, že „mnohí sme objavili športy, o&nbsp;ktorých kráse sme netušili“. Na záver udelil aj olympijskú cenu za horolezectvo. V&nbsp;mene trinástich účastníkov britskej expedície na Mount Everest, ktorí sa v&nbsp;roku 1922 dostali asi do 8 200 metrov nad morom, ju prevzal anglický podplukovník Edward Lisle Strutt. Hoci celkovo dominovali Nóri, najúspešnejším sa stal fínsky rýchlokorčuliar Clas Thunberg so ziskom troch zlatých a&nbsp;po jednej striebornej a&nbsp;bronzovej medaile.&nbsp; Zdá sa, že z&nbsp;úspechu mu napršalo do nosa. Rozhádal sa s&nbsp;organizátormi i&nbsp;s&nbsp;vlastným tímom, odmietol sa zúčastniť na záverečnom ceremoniáli, odcestoval do Paríža, kde mu došli financie, a&nbsp;aby sa dostal domov, musela mu manželka poslať peniaze. Napriek všetkým problémom mal týždeň zimných športov v&nbsp;Chamonix pred sto rokmi hladký priebeh, vydarilo sa i&nbsp;počasie, a&nbsp;ako napísali noviny The Times, „výkony dosahovali pozoruhodne vysokú úroveň“. Tlač vyzdvihovala najmä technickú a&nbsp;technologickú zdatnosť športovcov severských krajín. Hoci z finan­čnej stránky sa podujatie skončilo s&nbsp;viac ako trojmiliónovou stratou (vo frankoch), pre Chamonix to bola napokon dobrá investícia do propagácie mesta, športové zariadenia sa využívali aj v&nbsp;ďalších rokoch a&nbsp;pribudli k&nbsp;nim ďalšie vrátane lanovky na Aiguille du Midi, ktorú dokončili v&nbsp;roku 1927. Text: Jozef Sliacky

Entuziasti: Na prvej zimnej olympiáde bol dopingom sekt, Bratislavčan pretekal za Maďarsko

Plus TV

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás

Entuziasti: Na prvej zimnej olympiáde bol dopingom sekt, Bratislavčan pretekal za Maďarsko

Súvisiace články

Najodvážnejší protest v socialistickom Československu: Nespravodlivo odsúdenú zvečnila na minci

Záhady starého Egypta: Predavačka melónov pomohla Slovákom k unikátnemu objavu

Brazílske ohňové peklo. Z horiaceho mrakodrapu vyskakovali zúfalí ľudia

Plus TV

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás