Dušan Valent

Azda každý moderný človek žasne pri pohľade na prastaré megalitické stavby. Tieto svätyne, hrobky a iné monumenty podľa archeológov vznikli len pomocou kamenných nástrojov, lán, valcov, pák, kladiek a predovšetkým ľudského úsilia a umu. Zväčša sa pokladajú za pamiatky zanechané dávnymi náčelníkmi, ktorí takto demonštrovali svoju moc nad obyvateľstvom alebo si pripomínali dávnych predkov.

Rozmery opracovaných, presunutých, vztýčených a&nbsp;niekedy dokonca vydvihnutých skalných blokov vedú niektorých nadšencov záhad k&nbsp;pochybnostiam, či také ohromné stavby skutočne dokázali postaviť prehistorické populácie. V&nbsp;prípade vzniku kamenného monumentu známeho ako Koralový zámok (Coral Ca­stle) však mnohí z&nbsp;nich hovoria o&nbsp;ešte väčšej záhade.

Koralový zámok sa často označuje ako „americký Stonehenge“. Niektorí autori ho považujú za „inžiniersky klenot porovnateľný s&nbsp;Veľkou pyramídou v&nbsp;Gíze“. Ibaže na rozdiel od Stonehengeu a&nbsp;pyramíd Koralový zámok vznikol v&nbsp;prvej polovici 20. storočia a&nbsp;vybudoval ho jediný človek - Edward Leedskalnin. Pri práci si napriek tomu vystačil bez akejkoľvek pomoci modernej techniky.

Nestačí konštatovať, že Koralový zámok postavil jeden človek. Treba zdôrazniť, že vlastnoručne vyťažil všetky skalné bloky, opracoval ich a&nbsp;presunul kvôli vzniku ohromného, 1&nbsp;100-tonového skalného parku, ktorý časom presťahoval na celkom iné miesto. Jeho tvorca navyše nebol žiaden obrovitý silák, akých vidíme pohadzovať kamenné bremená na strongmanských súťažiach. Šľachovitý Lotyš meral približne 150 centimetrov a&nbsp;vážil necelých 45 kilogramov! Na porovnanie: strongmanskí šampióni posledných rokov ako Brian Shaw či Július Björnsson zväčša merajú vyše dvoch metrov a&nbsp;majú takmer päťnásobne vyššiu hmotnosť než Leedskalnin.

Čo je ešte záhadnejšie, často sa udáva, že Leedskalnina vraj nikto nikdy nevidel pri práci. Nemožno sa teda čudovať, že v&nbsp;radoch nadšencov záhad sa rozšírili fantastické tvrdenia spájajúce vznik Koralového zámku s&nbsp;paranormálnymi schopnosťami ich staviteľa. Napríklad podľa niektorých autorov mal Leedskalnin nadľudskú silu a&nbsp;mnohotonové balvany dvíhal holými rukami. Podľa iných zdrojov Lotyš použil na presun bremien akési „tajné metódy tibetských mníchov“. Najpopulárnejšie tvrdenia v&nbsp;záhadologickej literatúre hovoria, že obrovské skalné bloky presúval nadprirodzenou manipuláciou s&nbsp;elektrickými alebo magnetickými silami, prípadne pomocou telekinézy. Tak či onak, kamenné monolity vraj levitovali!

„Záhady, ako Leedskalnin tieto úžasné výsledky dosiahol, zostávajú nevysvetlené,“ skonštatoval v&nbsp;roku 2009 „záhadológ“ Rusty McClure v&nbsp;knihe venovanej Koralovému zámku. Mnohí nadšenci záhad dokonca explicitne vyhlasujú, že dnešní odborníci si vznik parku nevedia vysvetliť. Ktorý odborník a&nbsp;kedy pri svojom výskume dospel k&nbsp;uvedenému záveru, to sa, samozrejme, nedozvieme.

Koralový zámok dnes stojí vo floridskom Homesteade. V&nbsp;podstate ide o&nbsp;nezastrešenú stavbu pripomínajúcu skalný park. Na ploche troch akrov sa tu nachádza súbor prehistoricky pôsobiacich opracovaných blokov oolitického vápenca. Najväčšie monolity sa týčia do výšky bezmála osem metrov.

Leedskalnin vytvoril kamenné miestnosti s&nbsp;kamenným nábytkom, ďalšie bloky opracoval do podoby útvarov s&nbsp;astrologickým námetom - nájdete tu megalitické mesačné kosáky, hviezdy, planéty, slnečné hodiny alebo obelisky. Nachádza sa tu tiež dvojtonový kamenný stôl v&nbsp;tvare srdca, ešte väčší - až sedemmetrový - kamenný stôl v&nbsp;tvare Floridy a&nbsp;deväťtonové otočné dvere, ktoré sa predtým, ako ich poznačila erózia, otáčali už po letmom dotyku malíčka.

Park obkolesuje dvaapolmetrový múr, ktorého každý segment dosahuje hmotnosť približne pätnásť ton. Najväčší kamenný blok parku však váži až tridsať ton - je vytesaný do tvaru vesmírneho ďalekohľadu mieriaceho na Polárku. Hoci mnohé útvary slúžia len ako ozdoby, niektoré skalné objekty ako piecka, spomenuté otočné dvere alebo vaňa sú aj po storočí plne funkčné.

Edward Leedskalnin sa narodil v&nbsp;roku 1887 ako Edvards Liedskalniņš do chudobnej rodiny vo farnosti Stāmeriena, ktorá bola vtedy súčasťou Ruskej ríše (dnes náleží Lotyšsku). Od najútlejšieho detstva bol chorľavý, pričom školskú dochádzku natrvalo prerušil už po štyroch rokoch. Namiesto vzdelávania sa chopil remesla. Od svojho otca sa priučil kamenárstvu a&nbsp;od jedenástich rokov si prácou s&nbsp;kameňom zarábal na živobytie.

Zlom v&nbsp;Leedskalninovom živote nastal kvôli žene či, presnejšie, kvôli dievčaťu. Keď mal 25 rokov, v&nbsp;predvečer svadby sa s&nbsp;ním rozi­šla jeho takmer o&nbsp;dekádu mladšia snúbenica Agnes Scuffsová. Zdrvený mladík sa rozhodol hľadať šťastie v&nbsp;Amerike a&nbsp;na jar 1912 emigroval. Za oceánom sa usídlil v&nbsp;Oregone, kde však zakrátko ochorel na tuberkulózu. Pri&nbsp;hľadaní úľavy sa v&nbsp;roku 1918 odsťahoval za teplou klímou na Floridu. Dostupnosť miestneho oolitického vápenca mu vnukla nápad využiť kamenárske zručnosti a&nbsp;vybudovať park z&nbsp;monumentálnych kamenných stavieb.

Koralový zámok pre verejnosť otvoril v&nbsp;roku 1923. Návštevníkom stačilo zazvoniť, a&nbsp;ak Leedskalnin nemal nič dôležité na práci - čo sa stávalo zriedka -, Lotyš ich za desať centov ochotne previedol parkom. Keď sa návštevníci pýtali, prečo vynaložil toľko úsilia, aby park postavil, záhadne odvetil: „Pre moju sladkú šestnástku.“ Až neskôr vyplynulo, že tým myslel milovanú Agnes, ktorá mu ako šestnásťročná zlomila srdce. Keď o&nbsp;Koralovom zámku zložil pesničku Billy Idol, nazval ju Sweet Sixteen, teda Sladká šestnástka.

Fantastické tvrdenia o&nbsp;vzniku Koralového zámku inšpirovala nielen útla postava, ale aj samotná osobnosť jeho staviteľa. Leedskalnin bol excentrik. Nejedol nič iné ako sušienky a&nbsp;sardinky a&nbsp;na svojom kamennom diele pracoval spravidla v&nbsp;noci. Nemal žiadne zamestnanie, takže Koralovému zámku venoval všetky fyzické sily. Tie duševné investoval do písania početných pamfletov, ktoré zverejňoval samizdatom alebo v&nbsp;miestnej tlači. Napriek iba štyrom rokom formálneho vzdelania vo svojich písomnostiach filozofoval o&nbsp;najzásadnejších spoločenských, morálno-etických a&nbsp;politických problémoch.

Jeho názory boli aj na pomery prvej polovice 20. storočia ultrakonzervatívne. Napríklad sa sťažoval, že „školy a&nbsp;cirkvi kazia dievčatá“. „Organizujú pikniky, v&nbsp;ktorých sa dievčatá stretávajú s&nbsp;mladými chlapcami - aby potom chodievali do lesov, parkov, na pláže a&nbsp;iné miesta venovať sa prvotriednym telesným radovánkam,“ hlásal. V&nbsp;iných vyjadreniach pre zmenu koketoval s&nbsp;postojmi, aké by sme dnes prisúdili krajnej pravici.

K&nbsp;šíreniu fantastických tvrdení o&nbsp;Lotyšových paranormálnych schopnostiach prispeli predovšetkým bizarné texty o&nbsp;magnetických poliach a&nbsp;údajnej magnetickej podstate všetkého živého. Fyzici ich považujú prinajlepšom za úsmevné špekulácie. Ale v&nbsp;niektorých nadšencoch záhad vyvolali dojem, že práve lotyšský kamenár odhalil pravú podstatu energie, života a&nbsp;fungovania atómov.

V&nbsp;decembri 1951 Leedskalnin ochorel. Na vstupnú bránu zámku zavesil ceduľu so stručným oznamom: Idem do nemocnice. Autobusom sa odviezol do Miami, kde o&nbsp;tri dni neskôr vo veku 64 rokov zomrel. Niektorí lamentujú, že „tajomstvá Koralového zámku vzal so sebou do hrobu“. Pozorný pohľad však odhalí, že máme spoľahlivé historické záznamy a&nbsp;svedecké výpovede, ako aj nálezy nástrojov a&nbsp;fotografie - v&nbsp;neposlednom rade samotný Koralový zámok, ktoré vypovedajú o&nbsp;spôsobe stavby viac než dosť.

Fakt je, že Leedskalnin možno nebol odborník na teoretickú stránku fyziky, no vďaka dlhoročnej práci kamenára určite bol expertom prinajmenšom na niektoré jej praktické stránky. Napokon, ani on sám nikdy netvrdil, ani len nenaznačoval, že si pri práci pomohol čímkoľvek, čo presahovalo zručnosť a&nbsp;šikovnosť vlastnú každému, kto celý život pracoval s&nbsp;kameňom. Keď sa ho pýtali, ako Koralový zámok vybudoval, vyhlásil: „Rozumiem zákonitostiam, pomocou ktorých možno pákami presúvať bremená, a&nbsp;poznám tajomstvá ľudí, ktorí stavali pyramídy.“

Šíritelia fantastických tvrdení, ktoré spájajú vznik Koralového zámku s&nbsp;paranormálnymi schopnosťami a&nbsp;silami, navyše celkom zabúdajú, že keď sa Leedskalnina návštevníci opýtali, Lotyš sa im nezdráhal prezradiť podrobnosti svojich postupov - zachovali sa dobové svedectvá, že tak urobil niekoľkokrát. Existuje aj viacero fotografií zachytávajúcich Leedskalnina pri práci na Koralovom zámku. Nie sú na nich žiadne levitujúce balvany, prinajlepšom tam nájdete drevené stavebné trojnožky s&nbsp;kladkami.

„Hoci Leedskalnin pracoval osamote, nebol to utiahnutý pustovník. Mal viacero priateľov, s&nbsp;ktorými sa často vídal,“ upozorňuje výskumník záhadných javov Benjamin Radford. Medzi jeho dlhoročných priateľov patril napríklad Orval Irwin. „Aj on pracoval v&nbsp;stavbárstve, takže mal hlboké poznatky o&nbsp;stavebných postupoch,“ poznamenáva Radford a&nbsp;dodáva, že Irwin v&nbsp;roku 1996 napísal knihu Mr. Can’t Is Dead! The Story of the Coral Castle, v&nbsp;ktorej pomocou kresieb a&nbsp;fotografií podrobne vysvetľuje, ako Koralový zámok vznikol. „Zmietol zo stola akékoľvek špekulácie o&nbsp;neznámych energiách, mimozemských technológiách či dokonca levitovaní skalných blokov,“ zdôrazňuje uznávaný výskumník.

Irwin vo svojej knihe označuje takéto tvrdenia za urážku úsilia a&nbsp;integrity jeho priateľa. Doslova píše: „Vtedy, keď Ed opracoval tieto skaly, boli to časy generácie, ktorá dôverne poznala, aké ovocie prináša tvrdá práca. Žiaden mysticizmus, ale tvrdá práca, práve tak Ed zrealizoval tento ohromný projekt.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/floridsky-stonehenge-vystredny-lotys-vraj-budoval-monument-pomocou-telekinezy" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Edward Leedskalnin nie je jediný muž, ktorý vlastnoručne budoval mnohotonové monumenty. V posledných rokoch sa podobnými kúskami preslávil Wally Wallington z Michiganu. Tento stavbár na dôchodku využil znalosti dávnych kamenárov napríklad na to, aby vo svojom dvore svojpomocne postavil betónovú repliku slávneho Stonehengeu. Wallington demonštruje, ako jednoducho, zdanlivo bez väčšej námahy a hlavne bez pomoci moderných technológií - jeho najobľúbenejším nástrojom je gravitácia - možno dvíhať a manipulovať s mnohotonovými bremenami. Využíva dokonca ešte jednoduchšie metódy ako Leedskalnin - zostáva verný postupom z „praveku a zo staroveku“, Lotyš sa oproti tomu nebránil pomoci železných nástrojov.