FOTO Viac fotografií z vily Hügel a z Margarethenhöhe nájdete v GALÉRII
O svojich zamestnancov sa vždy vzorne starali. Vybudovali pre nich dokonca štvrť na bývanie, ktorú dodnes spravuje ich nadácia.
Vybudovali najväčší podnik v Európe
Rodina Kruppovcov pochádzala pôvodne z Holandska. Do Nemecka sa presťahovali v 16. storočí. Prví členovia tohto rodu sa venovali obchodovaniu s vínom a korením. Vďaka svojej šikovnosti sa veľmi rýchlo prepracovali na najvyššie pozície a postupne ovládli aj politické funkcie v Essene.
- Nemecké mesto Essen
Essen je deviate najväčšie mesto v Nemecku. Patrí do regiónu Porúrie a preslávilo sa vďaka výborne rozvinutému priemyslu. Dôležitým zdrojom príjmov bolo oceliarstvo. Časť závodov dnes ponúkajú na organizovanie eventov a prehliadky pre verejnosť. Má moderný a kozmopolitný charakter. V centre pripravili pre turistov nevšednú prehliadku s okuliarmi na virtuálnu realitu, ktoré vám ukážu Essen tak, ako vyzeral v minulosti. Okolie zase láka množstvom turistických trás a možnosťami na plavby.
Veľký prelom prišiel s Friedrichom Kruppom. Ten si ako 24-ročný mladík založil vlastnú továreň, v ktorej sa venoval spracovaniu ocele. Predtým robil najmä v obchode svojej starej mamy a s takýmto priemyslom nemal veľké skúsenosti. Keďže však v tých časoch bol zakázaný dovoz ocele a výrobkov z nej z Anglicka, veľmi rýchlo na tom začal profitovať. Spoločnosť sa napriek priaznivej situácii balansovala na hranici krachu.
Keď po Friedrichovej smrti prevzal vedenie podniku jeho syn Alfred, znamenalo to pre rodinu malú revolúciu. Ten svoju prácu miloval a dokázal pre ňu odovzdať všetko. Malú lokálnu továreň premenil na prosperujúci podnik s 20 000 zamestnancami. Odvtedy Kruppovci znamenali na poli oceliarskeho priemyslu veľké meno. Dokázali sa rýchlo prispôsobovať novým situáciám a nepoložili ich na kolená ani dve svetové vojny. Vtedy sa pretransformovali na výrobu zbraní, ktorými zabezpečovali vojská v celej Európe.
V luxusnej vile uzavreli množstvo obchodov
Alfred zohral veľkú úlohu aj pri výstavbe rozľahlého rodinného sídla, ktoré sa nachádza na predmestí Essenu. Vilu Hügel postavili medzi rokmi 1870 až 1873. Neskôr ju niekoľkokrát rekonštruovali a v súčasnosti má 269 miestností.
„Kruppovci najprv pristavali k hlavnej časti vedľajšiu budovu, ktorú chceli používať pre návštevy. Ich rodina sa však rozrástla natoľko, že ju postupne začali využívať jej členovia a pre hostí neďaleko postavili samostatný dom. Aktuálne sa táto stavba využíva ako múzeum. Vila je v súčasnosti prístupná pre verejnosť, ale turisti sa dostanú len do dvadsiatky miestností. Nachádzajú sa v nej totiž historicky cenné umelecké zbierky, ktoré patria nadácii Kruppovcov a taktiež obrovský archív. Keby ste dokumentáciu z neho poukladali vedľa seba, dosiahla by dĺžku stoviek kilometrov,“ vysvetľuje nám sprievodca.
Na požiadanie dostane prístup do archívu ktokoľvek. Preto tam často prichádzajú rodinní príslušníci bývalých robotníkov fabriky, ktorí skúmajú záznamy o svojich blízkych. Vila zohrávala dôležitú úlohu pri viacerých biznisových rokovaniach. V jej krásnych priestoroch sa Kruppovcom podarilo uzavrieť niekoľko výborných obchodov.
Šľachticov si vôbec nevážili
Do vily Hügel vchádzame netradične cez veľkú kuchyňu. Do týchto priestorov sa bežne návštevníci nepozrú. Otvárajú ich len výnimočne, počas pár prehliadok v roku. Na poschodí sa už dostávame do veľkej haly, ktorá priam dýcha luxusom. Kruppovci si dali záležať na výbere toho najlepšieho zariadenia a v ich zbierke nechýba niekoľko vzácnych umeleckých diel. Na stenách dominujú nadrozmerné portréty členov tohto rodu, ako si v minulosti nechávali namaľovať šľachtici.
„Tieto maľby vyznejú možno trochu paradoxne. Kruppovci totiž v skutočnosti šľachtou pohŕdali. Nevážili si ich kvôli tomu, že sa narodili do bohatých rodín a v živote nemuseli nič dosiahnuť. Podľa nich si mal každý svoj úspech zaslúžiť a nie ho zdediť po svojich predkoch,“ pousmieva sa náš sprievodca.
Napriek tomu aj Kruppovci radi svoje deti rozmaznávali. V parku pri svojom sídle dali postaviť „domček pre bábiky“, ktorý mal podobu malého domu, v ktorom sa chodili ich dcéry hrávať s bábikami.
Vrchné poschodie vily patrí spoločenským priestorom, ktoré dnes slúžia na bankety a koncerty vážnej hudby. Steny celej haly zdobia maľby, ktoré v sebe skrývajú astrologickú symboliku, ku ktorej mala rodina veľmi blízko.
Delo pomenované podľa manželky
Po smrti Fridricha Alfredu Kruppu zostali v rodine už len ženské dedičky. Všetok majetok vrátane továrne získala jeho dcéra Bertha, ktorá sa neskôr vydala za Gustava von Bohlena und Halbacha. Pred svadbou si však dala podmienku, že jej budúci manžel musí prevziať ich priezvisko, aby tak rod Kruppovcov nevymrel.
„Gustav jej prosbe vyhovel a po sobáši sa ujal aj vedenia firmy. V čase jeho pôsobenia vynašiel profesor Fritz Rausenberger nový typ dela, ktorý začali vyrábať Kruppovci. Spoločne sa ho rozhodli pomenovať „veľká Bertha“. Kruppovej dcére tak vzdali úctu, ale vraj si tak trošku kompenzovali aj ich manželské škriepky. Bertha z tohto pomenovania nebola vôbec nadšená, pretože v ňom hľadala nepríjemné narážky na jej postavu,“ odkryl nám sprievodca tajnosti slávnej rodiny.
Margaretha bola obľúbenkyňou zamestnancov, postarala sa o ich bývanie
Ďalšou významnou členkou Kruppovcov bola Margaretha. Tá sa iniciatívne zaujímala o podmienky, v ktorých žili jej robotníci. Domnievala sa, že ak im poskytne slušné bývanie a dobrú prácu, zostanú jej dlho verní. Preto v roku 1906 nechala vybudovať podľa plánov architekta Georga Metzendorfa prvé domy vo štvrti Margarethenhöhe, ktoré mali taktiež pripomínať výročie svadby jej dcéry. Domčeky mali špecifickú architektúru a boli maximálne trojposchodové.
Vstúpte do sveta, ktorý je vystrihnutý ako z rozprávky! Pozrite si fotografie v GALÉRII
Podľa veľkosti boli rozdelené pre zamestnancov na rôznych pozíciách. Časom do štvrte pribudli modernejšie bytovkové stavby, ktoré odkazujú na päťdesiate roky minulého storočia. Prechádzka cez túto štvrť dnes pôsobí, ako keby ste vstúpili do rozprávkového sveta a po celý čas čakáte, že sa zrazu spoza rohu objaví niekto oblečený v historickom oblečení, ktoré by korešpondovalo s touto dobou.
Kruppovci nezabezpečili len robotníkov z továrne. O bývanie sa postarali aj pre personál ich rodinnej vily. Pri okraji parku, ktorý bol súčasťou sídla, nechali postaviť niekoľko domov, ktoré patrili služobníctvu a ich blízkym.
Na bývanie v Margareghehöhe sa čaká viac ako desať rokov
Posledným členom rodiny Kruppovcov bol Alfried. Ten zomrel v roku 1967 a po dvoch rozvodoch nemal žiadne deti. Podľa tradície tohto rodu nemali jeho súrodenci právo na dedičstvo, tak správa nad fabrikou, vilou a Margarethenhöhe prešla pod nadáciu nesúcu ich meno, ktorá sa o tieto majetky stará až dodnes.
„V Margareghenhöhe vďaka tomu dodnes platí pravidlo, že si domy nemôžete odkúpiť, iba prenajať. V Essene je to veľmi žiadané bývanie a rodiny majú podané žiadosti desať a viac rokov, pokiaľ sa dostanú k svojmu vysnívanému domu či bytu. Po smrti nájomníkov majú ich deti po predošlom predložení žiadosti právo postúpiť na vyššie priečky v zozname, ale automaticky nededia nájomnú zmluvu. Domy nemôžu byť zmodernizované, z exteriéru musia mať historický charakter. V súčasnosti tu žije takmer 5000 obyvateľov,“ vysvetľuje sprievodca, ktorý uzatvára našu cestu svetom Kruppovcov.
Po smrti Alfrieda bolo meno spoločnosti v moderných dejinách viackrát poškvrnené. Spájalo sa napríklad s korupciou a urobili aj niekoľko zlých obchodných rozhodnutí. Isté obdobie sa dokonca zaujímali aj o oceliarne na východe Slovenska, z ich predaja však nakoniec zišlo.
