Vo svojom fotoateliéri v Českom Krumlove spočiatku nemal ani elektrinu. Josef Seidel, fotograf dávno zaniknutého sveta česko-nemeckého pohraničia, sa narodil pred stošesťdesiatimi rokmi.

Potulný fotograf

Do tajomného sveta fotografie z prelomu 19. a 20. storočia sa môžete pozrieť v pôvabnom mestečku Český Krumlov. V dome s preskleným fotoateliérom, kde kedysi Josef Seidel a jeho syn František pracovali, je dnes múzeum s unikátnym fotoarchívom. Ak túžite po vlastnej fotografii v secesnom ateliéri, jednom zo štyroch takýchto ateliérov zachovaných v Európe, môžete sa objednať na portrétne fotenie. Najlepšie v historickom oblečení a doplnkoch. Tak sa dokonale prenesiete do obdobia, keď ešte fotografovanie patrilo k významným udalostiam.

Josef Seidel:
Najvýznamnejší dokumentátor života na Šumave koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia.
Josef Seidel: Najvýznamnejší dokumentátor života na Šumave koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia.
Zdroj: Jana Čavojská

Josef Seidel sa narodil v roku 1859 na Děčínsku v nemeckej rodine brusiča skla. Prirodzene, aj on sa vyučil za maliara skla a porcelánu. U nejakého fotografa v Sliezsku získal základy fotografovania. Potom odišiel „do sveta“ nabrať skúsenosti. Vtedy bolo normálne, že učni takto vandrovali. Najprv zamieril do Sedmohradska. V Kluži pracoval u odborného fotografa Veressa. Potom sa nakrátko zamestnal ako retušér v Kroměříži. No jeho cieľom bola Viedeň. Vedel, že tam sa naučí veľa nového. Zamestnal sa v ateliéri Josefa Leeho.

V roku 1886 sa Josef Seidel dostal na Šumavu. Dozvedel sa, že českokrumlovský fotograf Gotthard Zimmer tragicky zahynul a jeho podnik dočasne vedie jeho žena. Prijala ho na pozíciu vedúceho obchodného oddelenia. O dva roky bol už vedúci fotoateliéru. V roku 1901 ho kúpil.

Trampoty so svetlom

Bolo to vtedy, keď fotografovanie a následná výroba fotografií si vyžadovali isté znalosti a prax. Pre ľudí z vidieka, ktorí z nejakého dôvodu chceli alebo potrebovali obrázok, znamenala návšteva fotoateliéru často prvú cestu do väčšieho mesta. Mnohí prichádzali pešo, prešli za fotografom aj pätnásť kilometrov. Neodmysliteľnou súčasťou ateliéru bola preto elegantná miestnosť, kde sa mohli upraviť, odpočinúť si a naladiť sa na samotné fotenie.

Za ľuďmi putoval aj fotograf. S obrovským ťažkým fotoaparátom a dreveným statívom na chrbte to nebola žiadna slasť. Josef Seidel si k tomu občas pribalil prenosné plátno, ktoré priamo na mieste fotenia napol a použil ako fotografické pozadie. V zime chodil na bežkách a v lete na bicykli. V roku 1905 si kúpil motorku a o pár rokov automobil Tatra. V celom kraji ho považovali za priekopníka motorizmu.

Múzeum Fotoateliér Seidel: Návštevníka prenesie do minulosti fotografie.
Múzeum Fotoateliér Seidel: Návštevníka prenesie do minulosti fotografie.
Zdroj: Jana Čavojská

O svojich klientoch si Josef Seidel viedol starostlivé záznamy. V zákazníckych knihách sa dá vyčítať, ako v roku 1919 cestoval do Strážneho a odfotografoval portréty vojakov československej armádnej jednotky. Zákaznícke knihy obsahujú celkovo stoštyridsaťtisíc objednávok. Vďaka pedantnosti Josefa a neskôr jeho syna Františka Seidelovcov sa zachovali presné záznamy z rokov 1884 až 1953.

Fotografovanie v ateliéri nebolo jednoduché. V meste ešte nebola elektrina. Fotograf mohol využívať iba denné svetlo. Seidel postupne vybudoval najmodernejší ateliér široko-ďaleko s presklenou stenou a stropom, aby dosiahol rozptýlené svetlo bez tieňov v tvárach fotografovaných. Špeciálnu stenu a strop si objednal v berlínskej firme C. H. Ulrich a zaplatil za ne vtedy neslýchaných 2 300 mariek.

Ešte náročnejšie ako fotografovanie bolo nafotené zábery vyvolať. Vtedy sa fotilo na sklenené dosky. Josef Seidel v tmavej komore vložil do kopírovacieho rámika negatív a fotografický papier, prešiel s ním do ateliéru k presklenej stene a negatív s papierom nechal plne nasvietiť prirodzeným svetlom. Po niekoľkých minútach sa vrátil do tmavej komory a dokončil tam chemický proces.

Šumava na pohľadniciach

Josef Seidel bol vždy veľký inovátor. Rád skúšal nové veci. Ako jeden z prvých v krajine začal používať autochromatický proces na výrobu farebných fotografií, ktorý si dali bratia Lumièrovci patentovať v roku 1903. Spájaním fotografií vytváral efektné panoramatické zábery. Uvedomil si, že potrebuje stály príjem, ktorý by jeho ateliér živil bez ohľadu na zákazky portrétnych fotografií. Prečo nepredávať pohľadnice? Mal množstvo pekných krajiniek. Založil vydavateľstvo Böhmerwaldverlag a začal tlačiť pohľadnice so stručnými textami. Boli veľmi populárne. Z niektorých námetov vyrobil aj tisíc kusov.

Okrem portrétov na zákazku a pohľadníc fotil Josef Seidel Český Krumlov, Šumavu a život v česko-nemeckom pohraničí. Ľudia na jeho fotografiách pracujú, zabávajú sa, prežívajú dôležité udalosti alebo len tak pózujú. Táto dokumentácia je unikátnym súborom o svete, ktorý už dávno prestal existovať. Zničila ho nová doba, ale aj udalosti po 2. svetovej vojne. Nielenže mnohí muži sa nevrátili domov z frontu, ale rodiny nemeckého pôvodu vysídlili do Nemecka. Tvár pohraničia sa navždy zmenila. Josef a František Seidelovci po sebe zanechali stoštyridsaťtisíc negatívov. Všetky nie sú ani spracované.

Múzeum Fotoateliér Seidel: Návštevníka prenesie do minulosti fotografie.
Múzeum Fotoateliér Seidel: Návštevníka prenesie do minulosti fotografie.
Zdroj: Jana Čavojská

Tieto udalosti boli však ešte ďaleko. Josef Seidel prežíval šťastné časy. V roku 1905 si zobral Elizabeth Brodovú, odbornú učiteľku z korutánskeho Griffenu. O tri roky sa im narodili dvojičky Helmut a František a po dvoch rokoch chlapček
Arnold.

Zavedenie elektriny do Českého Krumlova znamenalo ďalšie vylepšenia práce v Seidelovom ateliéri. Svetlo uľahčilo prácu v tmavej komore, domáci telefón zas zabezpečoval neustále spojenie medzi kanceláriou, ateliérom a tmavou komorou. Ateliér sa postupne rozrástol na prosperujúci podnik s dvanástimi zamestnancami a tromi oddeleniami - portrétnym, pohľadnicovým a amatérskym.

Politicky nespoľahlivý

V roku 1935 Josef Seidel, jeden z najvýraznejších československých fotografov, umiera. Podnik preberá František. Má 27 rokov a vášeň k fotografii ako jeho otec. No do života rodiny vtrhne 2. svetová vojna. Františka ako politicky nespoľahlivého Nemca odvedie gestapo do väzenia v Linzi a o vlások unikne koncentračnému táboru Buchenwald. Arnold musí na front. Padne niekde pri Kyjeve. Trápenie sa nekončí ani po vojne. V roku 1946 Československo rozhodne o nútenom odsune nemeckého obyvateľstva z republiky. Helmut Seidel, ale aj snúbenica Františka Seidela Marie sa musia vysťahovať do Nemecka.

František vedie ateliér v Lineckej ulici naďalej. No prichádzajú perzekúcie a znárodňovanie. V roku 1949 mu zrušia živnosť. Ateliér musí zatvoriť. Dostane miesto fotografa v komunálnom podniku. Rodina síce môže zostať bývať na prízemí svojho domu, archív Josefa a Františka Seidelovcov však prechádza pod Ministerstvo informácií a osvety. Pohľadnice vydáva štátne nakladateľstvo Orbis. František sa celé roky usiluje dohodnúť s československými úradmi o návrate svojej snúbenice. Podarilo sa to až v roku 1958. Snúbenci na seba celé roky verne čakali. No vo svojom veku už deti mať nemohli.

Až po revolúcii v roku 1989 dostali dom s ateliérom naspäť. Ateliér však už František nikdy nepoužil. Ani iným nedovolil, aby tam vstupovali. Iba občas vyvolával fotografie v tmavej komore.

Dejiny celých rodín

František Seidel zomrel v roku 1997, jeho manželka Marie o päť rokov. V roku 2005 odkúpil celú budovu aj s archívom Seidelovcov od dedičiek Českokrumlovský rozvojový fond, stopercentná dcérska spoločnosť mesta Český Krumlov. Zámerom bolo zrekonštruovať budovu do podoby, keď tu fungoval slávny fotoateliér, a zachrániť vzácnu fotografickú zbierku. Zachovali sa aj prístroje a poznámky, z ktorých sa dá vďaka dôkladnej evidencii a číslovania zákaziek dopátrať, kto je na ktorej fotografii - a dokonca aj v ktorý deň bol odfotografovaný a koľko zaplatil. V archíve sú dejiny celých rodín. Dodnes do múzea prichádzajú ľudia hľadať fotky svojich predkov, ktorí museli počas núteného odsunu do Nemecka odísť tak narýchlo, že si nestihli zbaliť ani rodinné fotografie.

Múzeum Fotoateliér Seidel otvorili po rekonštrukcii v júni 2008. Okrem secesného ateliéru si návštevníci môžu prezrieť, ako kedysi vyzerala domácnosť Seidelovcov aj s pôvodným nábytkom, prijímacia kancelária, miestnosti s historickými strojmi na retušovanie fotografií a tlač pohľadníc, tmavú komoru a expozíciu fototechniky, ktorú otec so synom používali. Dozvie sa, ako vyzeral proces fotografovania a výroby fotografií od čias rakúsko-uhorskej monarchie až do 50. rokov minulého storočia. Na chvíľu sa prenesie do rozprávkového obdobia fotografie, keď postaviť sa pred objektív bola slávnostná udalosť. No múzeum má aj ďalšiu dôležitú úlohu - digitalizáciu bohatého
archívu Josefa a Františka Seide­lovcov.