S mojimi stošesťdesiatimi centimetrami a so štíhlou postavou mi ľudia môžu pokojne hádať dvanásť. Mám mäkkú a okrúhlu tvár ako dieťa. Ani stopy po vyrážkach. Dva hrášky na plochej doske namiesto ozajstných pŕs – opisuje sama seba hlavná hrdinka románu Dievča s vrkočmi, inšpirovaného skutočným príbehom. Práve prišiel pätnásťročnú Fred a jej o dva roky staršiu sestru Truus naverbovať do odboja mladý komunista. Písal sa rok 1940 a v máji Holandsko napadli nacisti. Na odpor sa okupantom postavili aj tri silné ženy či skôr dievčatá. Medzi nimi mladučká Freddie Oversteegenová. Pre dobrú vec neváhala vziať do rúk zbraň a vystreliť.
Smelé po mame
Členka holandského odboja počas druhej svetovej vojny prišla na svet 6. septembra 1925 v Haarleme v Holandsku. Jej otec príliš miloval alkohol a slobodu, dcéry ho videli zriedka. Vyrastali s mamou v chudobe, a to aj vtedy, keď sa druhý raz vydala a narodil sa im nevlastný brat. Bola komunistkou a učila svoje dievčatá nezakrývať si oči pred nespravodlivosťou a dokázať sa obetovať.
Už pred okupáciou ich rodnej krajiny nacistami ukrývali doma židovských utečencov z inej časti Európy. Silné puto tejto súdržnej a odvážnej ženskej trojky dojíma dodnes. Samozrejme, že mama mala o svoje dcéry strach, ale vždy ich učila postaviť sa na správnu stranu. Po obsadení roznášali protinacistické noviny a letáky. „Nalepili sme varovania aj na nemecké plagáty na ulici, ktoré vyzývali mužov pracovať v Nemecku,“ spomínala neskôr Freddie v rozhovoroch s antropológom Ellisom Jonkerom. Po každej „akcii“ nasadli na bicykle a uháňali preč.
Kto by už podozrieval mladé dievčatá? Aj preto ich príbytok navštívil veliteľ malej haarlemskej odbojovej skupiny a požiadal matku, či by mohol naverbovať Freddie a Truus. Napriek obrovskému riziku všetky tri súhlasili.
Prvý smrteľný výstrel
Nikdy predtým nič také nerobili. Učili sa však rýchlo. „Kradneme preukazy totožnosti. Roznášame falšované alebo ukradnuté potravinové lístky a ilegálne noviny. Doručujeme poštu ľuďom v úkrytoch. Sprevádzame židovské deti do tajných úkrytov, pretože Nemci zatýkajú čoraz viac ľudí a odvážajú ich preč. Sme usilovné študentky odboja a robíme dôležitú prácu. Ale Frans zakaždým povie, že skutočná akcia nás ešte len čaká,“ opisuje Freddie v príbehu holandskej spisovateľky Wilmy Geldofovej. Vlasy si zaplietla do vrkoča a ozdobila mašľou, aby vyzerala čo najmladšie. A nevinne.
Prešli vojenským výcvikom, naučili sa strieľať a orientovať sa v lese. Ich život sa zo dňa na deň menil a prinášal čoraz ťažšie výzvy. Ak vyhliadnutý cieľ podľahol pôvabu mladého dievčaťa, jeho dni boli zrátané. Nepriateľa vylákali do lesa, kde sa o neho postaral niekto z odboja. Na dohodnutý signál vyskočil spoza stromov a o chvíľu pri ich nohách ležalo nehybné telo nepriateľa. Nie je jednoduché po týchto zážitkoch nasadnúť na bicykel a ísť sa domov pokojne vyspať.
Prvý raz zastrelila človeka práve Freddie. Chlapíka, ktorý poskytoval ubytovanie Židom za veľké peniaze a potom ich udával. Starcov aj rodiny s malými deťmi. Sledovali ho na svojich bicykloch, a keď nastala vhodná chvíľa, sedemnásťročná odbojárka zrazu stlačila spúšť. Bolo po všetkom. Jej rukou vyhasol život. „Akoby som to už nebola ja. Akoby pri ňom zostalo niečo zo mňa,“ opísala neskôr svoje pocity.
Popravená Hannie
Strieľali zväčša iní, občas aj Freddie a Truus. Nacistov či holandských kolaborantov, ktorí zatýkali alebo ohrozovali židovských utečencov a členov odboja. V skupine boli jediné ženy.
Spojili sa aj s ďalšou odvážnou mladou slečnou Hannie Schaftovou. Dynamitom ničili mosty a železničné trate. Pašovali židovské deti alebo im pomáhali uniknúť z koncentračných táborov.
„V Holandsku bolo veľa žien zapojených do odboja, ale nie takých ako tieto dievčatá, ktoré skutočne zastrelili kolaborantov,“ komentoval ich výnimočnosť Bas von Benda-Beckmann, bývalý výskumník z holandského Inštitútu pre štúdium vojny, holokaustu a genocídy.
Komunistická odbojárka Hannie bola od Fredie o päť rokov staršia a dnes je v krajine tulipánov známa ako „dievča s červenými vlasmi“. Na začiatku vojny študovala právo na Amsterdamskej univerzite. Medzi ňou a sestrami Oversteegenovými vzniklo priateľstvo a o to viac sestry bolelo, keď ich staršiu kamarátku po roznáške nelegálnych komunistických novín 21. marca 1945 zatkli a v apríli popravili. Jej telo skončilo v masovom hrobe, odkiaľ ho spolu s ďalšími stovkami po vojne vykopali. Schaftová bola jediná žena. Jej krátky životný príbeh zachytil v autobiografii holandský spisovateľ a básnik Theun de Vries a v roku 1981 sa dočkal aj filmového spracovania.
FOTO V GALÉRII
Oneskorené ocenenie
O dvoch mladších komunistických odbojárkach sa v Holandsku hovorilo menej. Krajina nedokázala správne vyhodnotiť úspechy týchto žien a ako komunistky ich odsunuli na vedľajšiu koľaj.
Obe sa museli po vojne vyrovnávať s traumami zo zabíjania aj straty najlepšej priateľky. Truus vyrábala sochy, Fredie sa vydala za Jana Deckera a porodila tri deti. Ani jednej sa nepodarilo zahnať temné spomienky. Kedysi odvážne „dievča s vrkočmi“ aj po desaťročiach trpelo nespavosťou. Niektoré sny boli ako živé a vracali ju do ďalekej a hrozivej minulosti.
„Činy Truus a Freedie neboli horšie ako tie Hannine. Nekonali z náboženského či politického presvedčenia. Ich dôvod bol prostý – obe mali silný zmysel pre ľudskosť a spravodlivosť. Aj Truus, aj Freddie riskovali vlastný život pre odboj, no uznanie za ich prácu bolo oneskorené. Až takmer po sedemdesiatich rokoch, v roku 2014, im bolo udelené významné ocenenie od holandského premiéra,“ komentovala pre PLUS 7 DNÍ spisovateľka Wilma Geldof. Obe dámy dostali Mobilisatie-Oorlogskruis – Kríž vojnovej mobilizácie. Stále však žili takmer v zabudnutí.
„Žiaľ, uznanie, po ktorom Freddie vždy tak túžila, dostala až posmrtne. Medzinárodnú pozornosť získala, keď sa jej nekrológ objavil v amerických novinách The Washington Post. Ten sa stal virálnym a rozpútal veľký záujem o jej život,“ dodáva autorka románu Dievča s vrkočmi.
Freddie Oversteegenová prežila na sklonku života sériu infarktov. Zomrela 5. septembra 2018 neďaleko Haarlemu v opatrovateľskom dome v Driehuisi. Deň pred svojimi 93. narodeninami. Jej sestra Truus bola už dva roky po smrti.
- Románu sa Freddie nedožila
- Oceňovaná holandská spisovateľka Wilma Geldof je známa najmä ako autorka kníh pre mládež, ale tešia sa veľkej obľube aj medzi dospelými. Román o osude najmladšej holandskej odbojárky Dievča s vrkočmi, ktorý vyšiel tento rok aj v slovenčine, bol preložený do viacerých jazykov a čaká ho filmové spracovanie. Ako sa k jeho písaniu dostala? „Začalo sa to úplne inou knihou. Jej názov by sa dal preložiť ako Kvapka jedu každý deň. Je o chlapcovi, ktorý vyrastal v nacistickej rodine a stane sa z neho presvedčený nacista. Tú knihu som napísala, pretože aj môj otec dlho pred mojím narodením bol členom Národnosocialistického hnutia,“ priznala pre PLUS 7 DNÍ. Kniha získala významné holandské ocenenie a vydavateľ jej navrhol, aby napísala o dievčati z odboja. „Narazila som na príbeh Freddie Oversteegenovej, ktorá žila v mojom rodnom meste počas druhej svetovej vojny. To, čo som si prečítala, mi nedalo spať. Ako vás ovplyvní to, keď niekoho zabijete v takom mladom veku? Cítila som, že potrebujem o jej príbehu vedieť viac,“ spomína. Vtedy mala Freddie viac ako deväťdesiat rokov a nebolo možné spojiť sa s ňou cez internet. „Vďaka organizácii venujúcej sa druhej svetovej vojne sa mi však podarilo skontaktovať s jej dcérou a dohodnúť si s Freddie stretnutie. Prvú vec, ktorú mi povedala, keď som sa objavila v jej dverách, nebol pozdrav, ale: ,Nepustím sa do toho! Mám deväťdesiatjeden rokov, už sa k tomu nechcem vracať.‘ Ale i tak mi dovolila vstúpiť do svojej izby. A zafungovalo to! Jej nesúhlas sa o dve hodiny zmenil na súhlas.“ V starej žene s bystrou mysľou videla záblesky niekdajšej Freddie – zrejme najmladšej odbojárky, aká kedy v Holandsku pôsobila. „Nakoniec bola z tej knihy šťastná, aj keď zomrela krátko pred tým, ako sa objavila na pultoch kníhkupectiev. Dôvod, prečo prvý raz povedala nie, bol ten, že do konca života bola hlboko traumatizovaná z toho, čo zažila a vykonala,“ dodáva autorka.
