Najviac výstav mal vo svete zrejme Martin Jonáš. Naivný maliar z&nbsp;Kovačice, slovenskej dediny v&nbsp;dnešnom Srbsku. Jeho obrazmi sa hrdia galérie, múzeá i&nbsp;súkromné zbierky. Pýšia sa nimi aj niekdajší politici, biznismeni, literáti, muzikanti či slávni herci. Niekoľko obrazov od Martina Jonáša vlastní napríklad francúzsky herec Alain Delon. Rovnako modelka a&nbsp;herečka Ursula Andress, expartnerka Jeana-Paula Belmonda. Tú preslávila najmä rola Honey Ryder, osudovej bondgirl v&nbsp;prvej filmovej bondovke Dr. No z&nbsp;roku 1962. 

Záber, ako vychádza z&nbsp;morských vĺn v&nbsp;bielych bikinách s&nbsp;loveckým nožom v&nbsp;ruke, patrí k nezabudnuteľným. Tejto Švajčiarke, ktorá žiarila v&nbsp;amerických, britských a&nbsp;talianskych filmoch, dokonca Jonáš namaľoval najväčšie zo svojich obrazov, konkrétne do jej sídel v&nbsp;Taliansku.

Martin Jonáš – toto meno možno nájsť v&nbsp;encyklopédiách medzi velikánmi svetového naivného umenia. Spomedzi chýrnej družiny slovenských sedliakov maliarov z&nbsp;dediny Kovačica vo Vojvodine totiž vytŕčal – motívmi, kresliarskou a&nbsp;maliarskou technikou, ale i&nbsp;tým, akým bol človekom.

„Pamätám si ho ako vizionára, medzinárodnú autoritu, filozofa, zberateľa, básnika a, samozrejme, starostlivého hospodára svojich polí a&nbsp;dvora. Právom patrí k&nbsp;apoštolom naivného maliarstva, k&nbsp;rešpektovaným ikonám tohto inštinktívneho a&nbsp;skromného umenia,“ pripomenul počas nedávnej vernisáže, ktorá sa na Bratislavskom hrade konala presne v&nbsp;deň 100.&nbsp;výročia nedožitých umelcových narodenín, obdivovateľ Jonášovho kumštu, publicista a&nbsp;doyen slovenských zberateľov umenia Ivan Melicherčík.

Malebné obrazy Martina Jonáša si pozrite v GALÉRII

Podľa neho bol tento muž stelesnením toho pravého, rýdzeho umenia čistého srdca. „Nemá nič s&nbsp;komerciou, dekoráciou, plagiátorstvom, gýčom a&nbsp;nadprodukciou, ktorá sa dnes valí spod rúk samozvaných insitných maliarov z&nbsp;Kovačice. Česť výnimkám, ale väčšinou ide o&nbsp;paródiu, nevkusný druh suveníru, ktorý slávu a&nbsp;medzinárodný rešpekt pôvodných slovenských umelcov z&nbsp;Kovačice, akými boli Jonáš, Kňazovic, Chalupová, Sokol, Paluška, bratia Veňarskí, Garaj či Bíreš, iba poškodzuje,“ upozorňuje zberateľ. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Ivan Melicherčík napísal o&nbsp;Jonášovi tri knihy, množstvo novinových článkov, usporiadal mu viacero výstav. Aj tú aktuálnu, ktorá potrvá až do 29. októbra. Tvorí ju 43 obrazov z&nbsp;jeho zbierky a návštevníci môžu obdivovať diela Svoje nedám, Modlitba, Požiar, Kovačický trón, Zápas, Rodinný obed, Strapatý kôň, Žeriavy, Zobnite si húsence a&nbsp;mnoho iných. Je medzi nimi aj obraz Strážca poľa, ktorý Galéria insitného umenia v&nbsp;Kovačici používa ako jeden zo svojich symbolov. Vznik diela inšpiroval práve Melicherčík počas jednej z&nbsp;mnohých návštev u&nbsp;legendárneho maliara.

Obrazy Martina Jonáša si pozrite v GALÉRII

Zberateľ hovorí, že Jonáš bol aj zanietený rozprávač. Počas stretnutí s&nbsp;ním si nikdy nebol istý, či viac rozpráva umelec alebo jeho obrazy rozvešané naokolo. Tak či onak, výnimočnosť Jonášových obrazov výstižne zhrnul takto: „Sú to výtvarné modlitby, príbehy v&nbsp;rámoch. Meditácie o&nbsp;pôde, rodine, maštali, dedine, úrode, neúrode, zdraví, chorobách... Je to rozjímanie o&nbsp;živote a&nbsp;práci jednoduchých ľudí, ktorých zvyky miznú v&nbsp;múzeách, v&nbsp;spomienkach, v&nbsp;nenávratne.“

Dodáva, že Jonáš sa zaujímal predovšetkým o&nbsp;človeka. Kvôli koscovi maľoval pole, kvôli kopáčovi nivu, kvôli starcovi murovanú pec, kvôli sedliakovi roztopašného koňa... „Hľadám vo svojich obrazoch hĺbku, nie povrch. Duša motívu je pre mňa rozhodujúca!“ vyznal sa v&nbsp;jednej z&nbsp;Melicherčíkových kníh samotný Jonáš.

Vernisáž mimoriadnej výstavy si nenechali ujsť ani návštevníci spoza hraníc.

„Je to vzácnosť. Rovnako každý jeden Jonášov obraz. Ani na aukciách ich veľmi nevidno. Možno je to tým, že ľuďom tak prirástli k&nbsp;srdcu, že sa ich nechcú vzdať,“ uvažuje zberateľ František Zboray. Hoci pochádza z&nbsp;Lučenca, roky žije vo Viedni. Spomína, že prvé obrazy im Jonáš priniesol osobne až domov v&nbsp;kufri. „Prišiel nám oplatiť našu návštevu. V&nbsp;Kovačici sme boli predtým s&nbsp;otcom ako deti s&nbsp;divadelníkmi. Miestni si náš súbor rozdelili po domoch a&nbsp;ja s&nbsp;bratom sme spali práve u&nbsp;neho. Tie obrazy dodnes visia u&nbsp;mojej 93-ročnej mamy.“

Na neopakovateľné nocľahy v&nbsp;Jonášovom dome na Čaplovičovej ulici, neprehliadnuteľnom vďaka belasej cifrovanej fasáde, spomína aj fotograf a&nbsp;vydavateľ Anton Fiala: „Prvá spomienka? Obrovské periny, ktoré nám pripravila na spanie maliarova manželka. Všetci ju volali teta Zuzka. Duchny boli tak náramne nafúknuté, že som do nich padal azda aj šesť minút. Tam som naozaj spal v&nbsp;páperí,“ smeje sa. Fiala dodáva, že Jonáš bol úžasný človek a&nbsp;rozprávač, vždy pri ňom rád natŕčal uši.

„Upozornil ma na neho sochár Jozef Jankovič. Raz sme spolu robili knihu o&nbsp;Juhoslávii pre jedno nemecké vydavateľstvo. Nechceli v&nbsp;nej nijaké more ani pláže, len pamiatky, mestá, galérie a&nbsp;zaujímavých umelcov. Jankovič zavelil: ,Keď tam budeš fotiť, musíš navštíviť Jonáša, je to významný maliar a&nbsp;je to Slovák!‘“ Fotograf potom chodil do Kovačice pravidelne a&nbsp;často aj s&nbsp;Ivanom Melicherčíkom, ktorý bol v&nbsp;tých časoch zahraničným spravodajcom ČTK, Československej tlačovej kancelárie, v&nbsp;Belehrade. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRÁNKE

Bývalý riaditeľ Galérie insitného umenia v&nbsp;Kovačici Ján Hrk vyzdvihuje nezameniteľný rukopis Martina Jonáša i&nbsp;jeho úspechy: „Obrovské ľudské dlane a&nbsp;chodidlá, drobná hlava, sebavedomá linka, kompozícia i&nbsp;farebná paleta. Nuž a&nbsp;všetko to majstrovstvo okorenené človečinou, nehou i&nbsp;šibalským humorom. Ustavične hľadal originálne situácie, bol silný aj v&nbsp;tom, že sa neopakoval. Navyše, hoci nemal silné vzdelanie, veď vychodil len štyri triedy základnej školy a&nbsp;mal polročný poľnohospodársky kurz, vedel rovnako krásne a&nbsp;múdro rozprávať. Z&nbsp;každej udalosti urobil rozprávku, senzačný príbeh. Zavše sme ho preto kde-tu volali dedinský filozof.“ Hrk sa na okamih odmlčí, zamyslí a&nbsp;vyriekne: „Stručne by som to povedal takto: Podľa mňa je z&nbsp;kovačických maliarov jednoznačne najlepší. Dokazuje to aj množstvo prestížnych medzinárodných cien, diplomov a&nbsp;medailí. Nebol len vynikajúci maliar, ale aj kresliar. V&nbsp;Taliansku napríklad získal za kresby rovnaké ocenenie ako Salvador Dalí. Výstava bola predajná, a&nbsp;keď Dalí videl Jonášove skromné ceny, odporučil vraj pridať aspoň zopár núl.“

Rodený Kovačičan Hrk, žijúci teraz vo Viedni, si živo spomína na prvé stretnutie s&nbsp;bardom i&nbsp;rozlúčku s&nbsp;ním. Jeho prvá spomienka na Jonáša je, keď mu hral na jeho výstave na akordeóne. Bol žiakom hudobnej školy, mal iba desať rokov a&nbsp;písal sa rok 1974. „Ťahal som harmoniku a&nbsp;dievčatá spievali jeho obľúbené slovenské ľudové pesničky. O&nbsp;mnoho rokov neskôr, keď som sa stal riaditeľom našej galérie, pomáhal som mu s&nbsp;výstavami,“ spresňuje. K&nbsp;Jonášovi chodil Hrk často, veď býval v&nbsp;dome neďaleko toho jeho. Ako šéf galérie mu otváral viaceré výstavy a&nbsp;začiatkom februára 1996 mu, žiaľ, musel zorganizovať aj pohreb. Jonáš umrel náhle. Mal ešte fúru plánov a&nbsp;nápadov, no vzala mu ich rakovina. Na rozlúčke s&nbsp;ním bola strašná zima, nebolo čím kúriť. „Zuby nám drkotali dr-drr-dr, ako keď lúpete kukuricu v&nbsp;mlynčeku. Nedalo sa tam vydržať. Významní hostia meškali, mnohí ani nemohli prísť. V&nbsp;Juhoslávii bol vtedy ešte pri moci Miloševič a&nbsp;na krajinu dopadli ako kladivo medzinárodné sankcie. Nebolo benzínu ani nafty. Ťažko sa vtedy cestovalo i&nbsp;žilo. Napriek tomu však ľudí prišlo neúrekom a&nbsp;obradná sieň bola prepchatá. Umrel velikán. Spomínam si, že delegácia Matice slovenskej vtedy priniesla do Jonášovho hrobu prsť zo Slovenska. To bol pre nás zahraničných Slovákov silný a&nbsp;dojemný okamih.“

Ivan Melicherčík pripomína, že máloktorý výtvarný umelec urobil pre dobré meno slovenskej výtvarnej kultúry toľko ako práve Martin Jonáš. „To on bol jej predĺženou rukou v&nbsp;zahraničí. Nielen ako potomok slovenského živlu, ktorý sa usadil na Dolnej zemi pred vyše 250 rokmi, ale vôbec,“ zamýšľa sa. Bol teda ako ktorýkoľvek vrcholový športovec, reprezentant našej krajiny či olympionik. Len nehral futbal či hokej, ale neúnavne a&nbsp;ustavične maľoval a&nbsp;kreslil na tej najvyššej úrovni vo svojej disciplíne.

Melicherčík spolu s&nbsp;Hrkom argumentujú viac ako troma stovkami výstav takmer v&nbsp;päťdesiatich štátoch na piatich kontinentoch. Po Jonášovi ostal výnimočný výtvarný opus – viac ako tri tisícky malieb, akvarelov, kresieb a&nbsp;grafík. Mnohé diela opatrujú v&nbsp;zbierkach aj slovenské štátne inštitúcie, galérie, firmy, ale aj súkromní zberatelia. Tí často aj v&nbsp;druhej, ba dokonca tretej generácii. Výstava na Bratislavskom hrade je azda najväčšou výstavou, čo sa týka počtu diel, ktorú kedy na Slovensku Martinovi Jonášovi pripravili. Viac ich nemajú ani v&nbsp;galérii v&nbsp;Kovačici. Text: Jakub Prokeš

Fulla, Benka, Hložník? Nie, zo Slovákov v zahraničí najviac vystavoval skromný roľník

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Fulla, Benka, Hložník? Nie, zo Slovákov v zahraničí najviac vystavoval skromný roľník

Súvisiace články

Papalášska vládna vila v Tatrách: Čachre machre po 50-tich rokoch! Urobili to v tichosti

Veľkolepé dobrodružstvo: Po víťazstve, ktoré im prehralo vojnu, sa návrat domov zdal nemožný

Poznáte príbeh slávnej Pocahontas? Jej vydajom sa skončila vojna Indiánov s osadníkmi

Čudák a beštia: Jeden plachý básnik bez ženy, druhý zhýralý okultista. Čo mali spoločné?

Chamtivý špión: Za peniaze či šperky odovzdával vyše roka množstvo tajných materiálov CIA

Pod gilotínou: Francúzsky revolucionár s atletickou postavou predpovedal Robespierrovu smrť

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás