Za <em><strong>„najznámejší holandský produkt po syre“</strong></em> označil raz súd Willema Hol­leedera, istý čas mediálnu celebritu a gangstera číslo jeden v krajine. Policajný záznam tohto zločinca siaha od únosu šéfa holandského pivovaru cez vydieranie až po vraždy. Po viacerých procesoch ho súd nakoniec poslal do väzenia na doživotie. Usvedčili ho aj s pomocou jeho vlastných sestier.

Holleeder, prezývaný v&nbsp;médiách Nos, sa narodil v&nbsp;roku 1958 v&nbsp;amsterdamskej štvrti Jor­daan. Jeho otec pracoval pre pivovar Heineken ako závozník, pre alkoholizmus ho však prepustili. Willem už ako mladík sformoval kriminálnu skupinu. Jeho gang napríklad spáchal v&nbsp;70. rokoch efektnú ozbrojenú lúpež pošty s&nbsp;použitím rýchlych lodí v&nbsp;Amsterdame, za čo ho nikdy nechytili ani oficiálne neobvinili.

Po začiatočných úspechoch gangu rástla chuť. Holleeder vtedy prišiel s&nbsp;mimoriadne trúfalým plánom - rozhodol sa uniesť Freddyho Heinekena, šéfa známeho holandského pivovaru.

Písal sa 9. november 1983, keď prvý muž pivovaru Heineken krátko po siedmej hodine večer opúšťal svoj úrad v&nbsp;Amsterdame. Stretol sa so svojím šoférom Ab Dodererom a&nbsp;vtedy ho prepadli štyria ozbrojení muži - Holleeder, Cor van Hout, Frans Meijer a&nbsp;Jan Boellaard. Únoscovia strčili Heinekena a&nbsp;jeho šoféra do dodávky a&nbsp;previezli ich do improvizovaného väzenia v&nbsp;biznisparku v&nbsp;amsterdamskom prístave. Zločinci plánovali akciu takmer dva roky, pričom dokonca postavili dlhý múr, ktorý zakrýval sklad, kde držali oboch unesených.

Únoscovia na čele s&nbsp;Willemom Holledeerom za prepustenie oboch mužov požadovali výkupné 35 miliónov holandských guldenov, v&nbsp;prepočte 16 miliónov eur. Kontaktovali políciu cez inzeráty v&nbsp;novinách a&nbsp;kazetové nahrávky. Medzitým Heinekena a&nbsp;Doderera držali v&nbsp;sklade v&nbsp;reťaziach priviazaných k&nbsp;múru.

Dva týždne po únose Heinekenova rodina vyhovela požiadavkám únoscov a&nbsp;odovzdala im výkupné napriek odporúčaniu polície, aby to nerobili. V&nbsp;tom čase išlo o&nbsp;jedno z&nbsp;najväčších výkupných. Ako predpovedali muži zákona, ukázalo sa, že kriminálnikom nemožno dôverovať - zhrabli peniaze a&nbsp;ušli bez toho, aby prepustili Heinekena. Našťastie, po anonymnom tipe zistila polícia, kde sa obaja unesení muži nachádzajú, a&nbsp;vyslobodila ich 30. novembra 1983.

Holleeder a&nbsp;Van Hout sa s&nbsp;peniazmi odviezli do Paríža. Po troch mesiacoch ich za­tkla francúzska polícia a&nbsp;súdil francúzsky súd. Počas súdneho procesu využili svoje právo mlčať, takže odzneli iba ich krátke stanoviská k&nbsp;prípadu. Holandsko, samozrejme, požiadalo o&nbsp;ich vydanie. Problém bol, že dohoda o&nbsp;extradícii zločincov medzi krajinami pochádzala ešte z&nbsp;roku 1895 a&nbsp;nezahrňovala únos a&nbsp;vydieranie. Obaja zločinci bojovali proti vydaniu dlhé tri roky, nakoniec v&nbsp;októbri 1986 ich predsa len francúzske úrady odovzdali Holandsku na odpykanie trestu. Ešte predtým totiž súd v&nbsp;Paríži Holleedera odsúdil na jedenásť rokov väzenia.

Čo sa však stalo s&nbsp;peniazmi, ktoré dostali únoscovia ako výkupné? Niekoľko miliónov gul­denov sa nikdy nenašlo. Polícia predpokladala, že Holleeder a&nbsp;Cor van Hout, ktorý sa medzitým stal Holleederovým švagrom, investovali finančné prostriedky do vybudovania vydieračského impéria.

Holleeder sa po prepustení z&nbsp;basy totiž zapojil do podnikania s&nbsp;realitným magnátom Willemom Endstrom. Ako špekulovali médiá, v&nbsp;spoločnom biznise išlo prevažne o&nbsp;pranie špinavých peňazí. Po tom, čo Van Houta zabili v&nbsp;roku 2003, sa však vzťahy obchodných partnerov výrazne zhoršili. Realitný magnát podľa všetkého tajne svedčil proti Holleederovi na polícii a&nbsp;spojil ho takmer s&nbsp;25 vraždami vrátane vraždy Van Houta. Tým si podnikateľ podpísal rozsudok smrti. Zastrelili ho za denného svetla v&nbsp;blízkosti jeho úradu v&nbsp;roku 2004. Hlavným podozrivým z&nbsp;vraždy bol práve Willem Holleeder a&nbsp;jeho zločinecký kumpán Dino Soerel, ktorých v&nbsp;tom čase spájali aj s&nbsp;vraždou ďalšieho rivala z&nbsp;podsvetia.

Holleeder sa preto v&nbsp;roku 2006 opäť ocitol na súde. Jedným z&nbsp;kľúčových svedkov obžaloby bol právnik Bram Zee­gers, podľa ktorého výpovede bývalý únos­ca vydieraním získal od Endstru niekoľko miliónov eur. Krátko po svedectve Zeegers umrel. Tipujete správne, za záhadných okolností - údajne sa predávkoval drogami.

Holleedera súd uznal za vinného, ale iba z&nbsp;vydierania, nie aj z&nbsp;vraždy. Dostal deväť rokov väzenia, z&nbsp;ktorých si odkrútil šesť. Počas pobytu za mrežami sa totiž zhoršil jeho zdravotný stav, musel sa dokonca podrobiť operácii srdcovej chlopne.

Po prepustení z&nbsp;väzenia De Schie v&nbsp;Rotterdame v&nbsp;januári 2012 si to bývalý únosca namieril rovno do médií. Márne boli protesty holandských politikov, že ide o&nbsp;nechutnú glorifikáciu zločinca. Najprv sa objavil v&nbsp;televíznej šou College Tour, v&nbsp;ktorej za prítomnosti niekoľko stoviek hostí spovedajú celebrity.

Následne Holleeder s&nbsp;holandským raperom Langem Fransom nahrali pieseň s&nbsp;veľavravným názvom Willem je späť. Ako vrchol bizarnosti začal zločinec každý týždeň písať stĺpček pre holandský magazín Nieuwe Revu. Za nemalú sumu dvetisíc eur za článok písal o&nbsp;svojom každodennom živote, skúsenostiach a&nbsp;veciach, ktoré ho zaujímali. Honoráre však nikdy nevidel, súd ich okamžite skonfiškoval.

Zjavne si z&nbsp;toho ťažkú hlavu nerobil. Medzičasom založil motocyklový klub a&nbsp;pôsobil ako viceprezident jeho amsterdamskej odbočky.

Polícia naďalej sledovala každý Holleederov krok. Netrvalo dlho a&nbsp;v&nbsp;máji roku 2013 sa ocitol opäť vo väzení. Bol podozrivý z&nbsp;vydierania Thea Huismana, exprezidenta motorkárskeho klubu Hell Angels Holland, no obžaloba nepredniesla dostatok dôkazov na jeho odsúdenie.

O&nbsp;dva roky to však už dopadlo inak. Došlo totiž k&nbsp;prelomu v&nbsp;prípade vraždy jeho švagra Cora van Houta. Holleenderova sestra, právnička Astrid dlhé roky na súde zastupovala svojho brata, ale nakoniec sa mu obrátila chrbtom a&nbsp;začala spolupracovať s&nbsp;úradmi. Dôležité svedectvo pridala aj druhá zločincova sestra Sonja, vdova po Van Houtovi.

Na procese v&nbsp;roku 2019 sa jasne ukázalo, kto bol vlastne Holleeder. Každý v&nbsp;Holandsku vedel, že je zločinec. Nikto však netušil, či bol zodpovedný za vraždy svojich spoločníkov. Všetko zmenila práve jeho sestra Astrid. Ako vysvetlila, začala sa báť o&nbsp;vlastný život a&nbsp;život svojej sestry Sonje, preto päť rokov tajne nahrávala rozhovory so svojím bratom a&nbsp;potom ich odovzdala polícii.

Podľa toho, ako vypovedala na procese, všetko sa zmenilo práve vraždou Holleederovho švagra Van Houta. Willem upriamil pozornosť na majetok, ktorý bol teraz v&nbsp;rukách jeho druhej sestry Sonje. Chcel nehnuteľnosti v&nbsp;Alkmaari, auto, ktoré kúpila Sonja svojmu synovi Richiemu, a&nbsp;neskôr peňažný podiel z&nbsp;dvoch filmov, ktoré opisovali únos Heinekena. Keď Sonja odmietla, začal podľa Astrid jej brat pripravovať vraždu sestier.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/holandsky-al-capone-media-ho-dlho-ospevovali-potom-ukazala-jeho-prava-tvar" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Astrid opísala, ako brat vydieral svojich spoločníkov, pokiaľ ich nevyžmýkal a&nbsp;potom zabil. Súd nakoniec uznal Holleedera za vinného z&nbsp;piatich vrážd a&nbsp;odsúdil ho na doživotný trest.

V roku 2016 vydala jeho sestra Astrid knihu s titulom Judáš, kde opisuje životné zážitky so svojím bratom, vyrastanie v násilí a jeho kriminálne aktivity. Kniha sa stala bestsellerom, keď sa za prvých 12 mesiacov predalo pol milióna výtlačkov. Willem Holleeder v reakcii označil knihu za plnú lží.