Za „najznámejší holandský produkt po syre“ označil raz súd Willema Hol­leedera, istý čas mediálnu celebritu a gangstera číslo jeden v krajine. Policajný záznam tohto zločinca siaha od únosu šéfa holandského pivovaru cez vydieranie až po vraždy. Po viacerých procesoch ho súd nakoniec poslal do väzenia na doživotie. Usvedčili ho aj s pomocou jeho vlastných sestier.

Trúfalé začiatky

Holleeder, prezývaný v médiách Nos, sa narodil v roku 1958 v amsterdamskej štvrti Jor­daan. Jeho otec pracoval pre pivovar Heineken ako závozník, pre alkoholizmus ho však prepustili. Willem už ako mladík sformoval kriminálnu skupinu. Jeho gang napríklad spáchal v 70. rokoch efektnú ozbrojenú lúpež pošty s použitím rýchlych lodí v Amsterdame, za čo ho nikdy nechytili ani oficiálne neobvinili.

Po začiatočných úspechoch gangu rástla chuť. Holleeder vtedy prišiel s mimoriadne trúfalým plánom - rozhodol sa uniesť Freddyho Heinekena, šéfa známeho holandského pivovaru.

Únos

Písal sa 9. november 1983, keď prvý muž pivovaru Heineken krátko po siedmej hodine večer opúšťal svoj úrad v Amsterdame. Stretol sa so svojím šoférom Ab Dodererom a vtedy ho prepadli štyria ozbrojení muži - Holleeder, Cor van Hout, Frans Meijer a Jan Boellaard. Únoscovia strčili Heinekena a jeho šoféra do dodávky a previezli ich do improvizovaného väzenia v biznisparku v amsterdamskom prístave. Zločinci plánovali akciu takmer dva roky, pričom dokonca postavili dlhý múr, ktorý zakrýval sklad, kde držali oboch unesených.

Únoscovia na čele s Willemom Holledeerom za prepustenie oboch mužov požadovali výkupné 35 miliónov holandských guldenov, v prepočte 16 miliónov eur. Kontaktovali políciu cez inzeráty v novinách a kazetové nahrávky. Medzitým Heinekena a Doderera držali v sklade v reťaziach priviazaných k múru.

Dva týždne po únose Heinekenova rodina vyhovela požiadavkám únoscov a odovzdala im výkupné napriek odporúčaniu polície, aby to nerobili. V tom čase išlo o jedno z najväčších výkupných. Ako predpovedali muži zákona, ukázalo sa, že kriminálnikom nemožno dôverovať - zhrabli peniaze a ušli bez toho, aby prepustili Heinekena. Našťastie, po anonymnom tipe zistila polícia, kde sa obaja unesení muži nachádzajú, a vyslobodila ich 30. novembra 1983.

Na úteku

Holleeder a Van Hout sa s peniazmi odviezli do Paríža. Po troch mesiacoch ich za­tkla francúzska polícia a súdil francúzsky súd. Počas súdneho procesu využili svoje právo mlčať, takže odzneli iba ich krátke stanoviská k prípadu. Holandsko, samozrejme, požiadalo o ich vydanie. Problém bol, že dohoda o extradícii zločincov medzi krajinami pochádzala ešte z roku 1895 a nezahrňovala únos a vydieranie. Obaja zločinci bojovali proti vydaniu dlhé tri roky, nakoniec v októbri 1986 ich predsa len francúzske úrady odovzdali Holandsku na odpykanie trestu. Ešte predtým totiž súd v Paríži Holleedera odsúdil na jedenásť rokov väzenia.

Nepolepšil sa

Čo sa však stalo s peniazmi, ktoré dostali únoscovia ako výkupné? Niekoľko miliónov gul­denov sa nikdy nenašlo. Polícia predpokladala, že Holleeder a Cor van Hout, ktorý sa medzitým stal Holleederovým švagrom, investovali finančné prostriedky do vybudovania vydieračského impéria.

Holleeder sa po prepustení z basy totiž zapojil do podnikania s realitným magnátom Willemom Endstrom. Ako špekulovali médiá, v spoločnom biznise išlo prevažne o pranie špinavých peňazí. Po tom, čo Van Houta zabili v roku 2003, sa však vzťahy obchodných partnerov výrazne zhoršili. Realitný magnát podľa všetkého tajne svedčil proti Holleederovi na polícii a spojil ho takmer s 25 vraždami vrátane vraždy Van Houta. Tým si podnikateľ podpísal rozsudok smrti. Zastrelili ho za denného svetla v blízkosti jeho úradu v roku 2004. Hlavným podozrivým z vraždy bol práve Willem Holleeder a jeho zločinecký kumpán Dino Soerel, ktorých v tom čase spájali aj s vraždou ďalšieho rivala z podsvetia.

Holleeder sa preto v roku 2006 opäť ocitol na súde. Jedným z kľúčových svedkov obžaloby bol právnik Bram Zee­gers, podľa ktorého výpovede bývalý únos­ca vydieraním získal od Endstru niekoľko miliónov eur. Krátko po svedectve Zeegers umrel. Tipujete správne, za záhadných okolností - údajne sa predávkoval drogami.

Holleedera súd uznal za vinného, ale iba z vydierania, nie aj z vraždy. Dostal deväť rokov väzenia, z ktorých si odkrútil šesť. Počas pobytu za mrežami sa totiž zhoršil jeho zdravotný stav, musel sa dokonca podrobiť operácii srdcovej chlopne.

Celebrita

Po prepustení z väzenia De Schie v Rotterdame v januári 2012 si to bývalý únosca namieril rovno do médií. Márne boli protesty holandských politikov, že ide o nechutnú glorifikáciu zločinca. Najprv sa objavil v televíznej šou College Tour, v ktorej za prítomnosti niekoľko stoviek hostí spovedajú celebrity.

Následne Holleeder s holandským raperom Langem Fransom nahrali pieseň s veľavravným názvom Willem je späť. Ako vrchol bizarnosti začal zločinec každý týždeň písať stĺpček pre holandský magazín Nieuwe Revu. Za nemalú sumu dvetisíc eur za článok písal o svojom každodennom živote, skúsenostiach a veciach, ktoré ho zaujímali. Honoráre však nikdy nevidel, súd ich okamžite skonfiškoval.

Zjavne si z toho ťažkú hlavu nerobil. Medzičasom založil motocyklový klub a pôsobil ako viceprezident jeho amsterdamskej odbočky.

Zradený sestrami

Polícia naďalej sledovala každý Holleederov krok. Netrvalo dlho a v máji roku 2013 sa ocitol opäť vo väzení. Bol podozrivý z vydierania Thea Huismana, exprezidenta motorkárskeho klubu Hell Angels Holland, no obžaloba nepredniesla dostatok dôkazov na jeho odsúdenie.

O dva roky to však už dopadlo inak. Došlo totiž k prelomu v prípade vraždy jeho švagra Cora van Houta. Holleenderova sestra, právnička Astrid dlhé roky na súde zastupovala svojho brata, ale nakoniec sa mu obrátila chrbtom a začala spolupracovať s úradmi. Dôležité svedectvo pridala aj druhá zločincova sestra Sonja, vdova po Van Houtovi.

Doživotný trest

Na procese v roku 2019 sa jasne ukázalo, kto bol vlastne Holleeder. Každý v Holandsku vedel, že je zločinec. Nikto však netušil, či bol zodpovedný za vraždy svojich spoločníkov. Všetko zmenila práve jeho sestra Astrid. Ako vysvetlila, začala sa báť o vlastný život a život svojej sestry Sonje, preto päť rokov tajne nahrávala rozhovory so svojím bratom a potom ich odovzdala polícii.

Podľa toho, ako vypovedala na procese, všetko sa zmenilo práve vraždou Holleederovho švagra Van Houta. Willem upriamil pozornosť na majetok, ktorý bol teraz v rukách jeho druhej sestry Sonje. Chcel nehnuteľnosti v Alkmaari, auto, ktoré kúpila Sonja svojmu synovi Richiemu, a neskôr peňažný podiel z dvoch filmov, ktoré opisovali únos Heinekena. Keď Sonja odmietla, začal podľa Astrid jej brat pripravovať vraždu sestier.

FOTO V GALÉRII

Astrid opísala, ako brat vydieral svojich spoločníkov, pokiaľ ich nevyžmýkal a potom zabil. Súd nakoniec uznal Holleedera za vinného z piatich vrážd a odsúdil ho na doživotný trest.

Kniha o Holleederovi

V roku 2016 vydala jeho sestra Astrid knihu s titulom Judáš, kde opisuje životné zážitky so svojím bratom, vyrastanie v násilí a jeho kriminálne aktivity. Kniha sa stala bestsellerom, keď sa za prvých 12 mesiacov predalo pol milióna výtlačkov. Willem Holleeder v reakcii označil knihu za plnú lží.

Text: Peter Sobčák