Ladislav Švihran

Za druhej svetovej vojny sovietski vojaci zomierali v zajatí na storako. V prvom roku ich v Nemecku umreli približne tri milióny. Ale v ďalšom roku sa už šťastena na bojiskách v Sovietskom zväze obracala. Nemecké vojská okúsili chuť porážky a zdalo sa, že boje môžu ešte dlho pokračovať. Tak sa nemeckí generáli začali zaoberať myšlienkou sformovať zo sovietskych zajatcov armádu. Počítali s tým, že ich zverbujú milión. To by už bola hrozivá sila.

Na&nbsp;jeseň roku 1941 utrpeli sovietske vojská zdrvujúcu porážku pri Kyjeve. Padlo približne 600-tisíc vojakov. Dva razy toľko ako nemeckých pri Stalingrade, v&nbsp;najstrašnejšej bitke histórie. Ani jedna z&nbsp;tých bitiek nebola nevyhnutná. Ale diktátori posúvajú na&nbsp;javisku dejín státisíckami ľudských životov bez mihnutia oka.

Z&nbsp;nemeckého obkolesenia pri Kyjeve sa so žalostnými zvyškami armády prebil generál Vlasov. Stalin ho pri obrane Moskvy poveril dôležitou úlohou. Tento vysoký, energický muž, výborný organizátor a&nbsp;skvelý rečník si počínal odvážne. Nebyť jeho rozhodnosti, Sovieti by boli ťažko odolali náporu fašistických vojsk. Na&nbsp;čele svojej armády hlboko prenikol do&nbsp;ich tyla. Jeho rozhodnosť chválil aj generál Žukov a&nbsp;ten slovami chvály nikdy neprekypoval.

Stalin si cenil Vlasova. Poslal ho pomôcť aj Leningradu, kde sa vytvorila katastrofálna situácia. Povedal mu: „Treba tam stoj čo stoj prejsť do&nbsp;útoku. Treba prek­vapiť Nemcov, prelomiť ich línie a&nbsp;oslobodiť Leningrad z&nbsp;obkolesenia. Urobte tam poriadok, Andrej Andrejevič. Verím, že vy to dokážete.“

Nedokázal to. Vlastnou vinou? Podarilo sa mu síce prelomiť nepriateľskú obranu a&nbsp;postúpil do&nbsp;zázemia, ale ďalej už nemal síl. Márne žiadal veliteľa frontu, neposlal mu posily. Napokon nepriateľ sústredil na&nbsp;úseku množstvo techniky, delostrelectvo a&nbsp;letectvo. Jediným východiskom bol ústup. Ale márne oň žiadal. Dokonca najvyššieho veliteľa. Dva razy ho odmietol. Povolil až potom, keď bolo neskoro. Desaťtisíce sovietskych vojakov - vysilených, vyhladovaných, nedostatočne vyzbrojených a&nbsp;vystrojených - zostali ležať na&nbsp;bojisku. On sám, Vlasov, sa ocitol v&nbsp;zajatí.

Uznával aj on Stalina? Kedysi iste. Ale neskôr sa mu všeličo videlo nepochopiteľné. Prečo sa napríklad čoraz viac ľudí ocitlo vo väzniciach? Prečo tak veľa najschopnejších veliteľov padlo za&nbsp;obeť čistkám? Medzi nimi takí, o&nbsp;ktorých bol presvedčený, že sú nevinní. A&nbsp;kto je zodpovedný za&nbsp;katastrofálne porážky na&nbsp;bojiskách? Maršal Buďonnyj, niekdajší rotmajster cárskej armády, ktorého schopnosti a&nbsp;znalosti sa od&nbsp;tamtých čias ani trochu nerozrástli? Alebo maršal Vorošilov, ktorého vojvodcovské schopnosti neboli o&nbsp;nič lepšie? Nie, hlavná vina pripadá jemu, Stalinovi.

K&nbsp;takému presvedčeniu dospel generál Vlasov po&nbsp;niekoľkých mesiacoch v&nbsp;zajatí, keď mal možnosť uvažovať a&nbsp;porovnávať. A&nbsp;rozprávať sa s&nbsp;inými zajatými dôstojníkmi i&nbsp;emigrantmi. Utvrdil sa v&nbsp;tom, že Stalin je príčinou všetkého zla, pôvodcom všetkej biedy ruského národa a&nbsp;ostatných národov Sovietskeho zväzu.

Fašisti po&nbsp;ohromujúcich bleskových víťazstvách okúsili aj trpkosť porážky. Hľadali pomoc, kde sa dalo. Medziiným aj u&nbsp;zajatých sovietskych vojakov, ktorých dovtedy iba vyvražďovali na&nbsp;storaké spôsoby. Vlasova chceli získať, aby vytvoril armádu bojujúcu po&nbsp;ich boku. Ale generál váhal. Napriek výhradám voči Stalinovi. Má vari bojovať po&nbsp;boku vojska, ktoré predsa len zákerne vtrhlo do&nbsp;jeho krajiny, drancuje ju a&nbsp;vraždí obyvateľstvo? Má bojovať po&nbsp;boku tých, ktorí so sovietskymi zajatcami zaobchádzajú horšie ako so zvieratami? Pritom nevedel, že fašisti stihli už pozabíjať dva milióny sovietskych zajatcov. Nacisti vraždili v&nbsp;hlbokej konšpirácii.

V&nbsp;septembri roku 1942 sa Vlasovovo dlhé váhanie skončilo. Podpísal leták určený na&nbsp;zhadzovanie v&nbsp;sovietskom tyle. Na&nbsp;záver sa v&nbsp;ňom píše: „Kto ešte miluje svoju krajinu, kto chce vidieť svoj národ šťastný, musí sa všetkými silami pričiniť o&nbsp;porážku všetkými nenávideného Stalinovho systému, musí vystúpiť na&nbsp;podporu ukončenia tejto zločinnej vojny, za&nbsp;čestný mier s&nbsp;Nemeckom.“

Podplukovník gróf Stauffenberg, odporca vládnej východnej politiky, zriadil v&nbsp;tichosti špeciálny tábor pre sovietskych dôstojníkov naklonených myšlienke vytvoriť ruskú armádu operujúcu po&nbsp;boku nemeckej. Tam čakali na&nbsp;vhodnú chvíľu, aby mohli plniť svoje poslanie. Časť nemeckej generality bola za&nbsp;jej vytvorenie, časť proti. Porážka pri Stalingrade urýchlila rozhodovanie. Poľný maršal Kluge bol ochotný prijať generála Vlasova a&nbsp;jeho misiu.

Generál odišiel koncom februára roku 1943 do&nbsp;Smolenska. Odišiel v&nbsp;novej parádnej uniforme, ktorú mu narýchlo ušili. Prijímali ho ako významnú osobnosť. Vítali ho nemeckí generáli a&nbsp;dôstojníci, pravoslávni popi i&nbsp;mužíci. „Prihovorte sa za&nbsp;nás, blahorodie,“ prosil ubiedený ľud, ktorý zdierali z&nbsp;kože najprv boľševici a&nbsp;teraz fašistická soldateska.

Na&nbsp;Vlasovovu počesť organizovali recepcie, bohoslužby i&nbsp;slávnostné divadelné predstavenia, vodili ho po&nbsp;mestečkách i&nbsp;dedinách. Generál prednášal prejavy, diskutoval so starostami, s&nbsp;vojakmi a&nbsp;dôstojníkmi dobrovoľníckych jednotiek, s&nbsp;obyvateľstvom. Neraz mu kládli nepríjemné otázky a&nbsp;Vlasov, ktorého bolo ťažké uviesť do&nbsp;rozpakov, musel vynaložiť veľa úsilia, aby mohol na&nbsp;ne odpovedať.

Napríklad v Mogileve sa ho pýtali, ako bude s Ruskom v budúcnosti. Bude iba kolóniou a z Rusov iba otrocká sila? Majú pravdu tí, ktorí hovoria, že radšej chcú žiť v zlom boľševickom Rusku ako pod nemeckou knutou? Ubezpečoval, že ruský výbor, ktorého bude hlavou, má teraz za úlohu uzatvoriť s Nemeckou zmluvy, ktoré povedú k čestnému spolužitiu národov Ruska a Nemecka. Nemeckí dôstojníci pozývali Vlasova i&nbsp;do&nbsp;ďalších oblastí.

Vlasov prekypoval aktivitou. Mnoho sovietskych vojakov sa hlásilo do&nbsp;dobrovoľníckych jednotiek. Chcel ich zorganizovať, dať im velenie, utvoriť štáby. Navštevoval ruských dôstojníkov a&nbsp;generálov. Najmä takých, ktorým komunistický systém ublížil. A&nbsp;takých bolo veľa, veľmi veľa. Úspechy boli striedavé. Pochopenie nenašiel napríklad u&nbsp;generála Pondelina.

„Pridajte sa k nám,“ povedal mu Vlasov. „Postavíme ruskú oslobodzovaciu armádu, zvrhneme Stalina a zachránime Rusko pre nový život.“ „Nestotožňujem sa s&nbsp;vami, pán Vlasov,“ namietol Pondelin. „Vari chcete zachraňovať Rusko za&nbsp;pomoci lupičov a&nbsp;vrahov? Myslíte si, že oni vás budú platiť a&nbsp;vy si budete robiť, čo budete chcieť? Neplánujú zničiť len socializmus. Chcú zotročiť Rusko. A&nbsp;vy im budete pomáhať za&nbsp;judášske peniaze. So mnou nepočítajte, pán Vlasov! Nie som zradca.“

„Ale ste,“ poznamenal Vlasov. Pondelin sa rozhorčil. „Mali by ste to odvolať.“ „Možno nepoznáte Stalinov osobitný rozkaz,“ vysvetlil Vlasov. „Generála Pondelina označil v ňom za zradcu, ktorý sa vzdal nepriateľovi.“ „To je lož!“ zvolal Pondelin.

„Viem, pán generál, že ste statočne odolávali počiatočnému nemeckému náporu a&nbsp;takmer ste sa vyšmykli z&nbsp;obkolesenia. Aj to viem, že na&nbsp;váš štáb nastavili pascu a&nbsp;zajali vás až potom, keď ste vystrieľali všetky náboje. No Stalin každého, kto padne do&nbsp;zajatia, nazýva zradcom. Sme na&nbsp;jednej lodi, pán generál. Ak Stalin zvíťazí, čaká nás guľka. Mali by ste spolupracovať s&nbsp;nami, pán generál. Inú možnosť nemáte.“

„Mýlite sa, pán Vlasov,“ povedal Pondelin. „Mám niekoľko možností. Jednou z&nbsp;nich je, že vám môžem napľuť do&nbsp;tváre.“ A&nbsp;aj mu napľul. „Zapredali ste sa Nemcom! Fuj!“

Na&nbsp;jednej z&nbsp;ciest po&nbsp;okupovaných územiach Vlasov údajne povedal nemeckým dôstojníkom: „Dúfam, že jedného dňa vás budem môcť prijať v&nbsp;Moskve, aby som vám mohol oplatiť priateľské prijatie, aké sa mi tu dostalo.“ Keď sa to Hitler dopočul, rozzúril sa. Generálovi zakázali robiť politické vyhlásenia.

Aj Miletij A. Zykov, Vlasovova pravá ruka, si narobil nepríjemnosti. Tohto výnimočne inteligentného generála s&nbsp;fenomenálnymi vedomosťami NKVD kedysi zatklo a&nbsp;guľke unikol len zázrakom. V&nbsp;zajatí vydával dva mesačníky. Za&nbsp;tri hodiny dokázal sekretárke nadiktovať do&nbsp;stroja celé číslo, úvodník, reportáže, fejtón, črty, správy z&nbsp;frontu a&nbsp;zo zahraničia. Oba časopisy vydával vlastne bez cenzúry a&nbsp;netajil sa v&nbsp;nich svojimi názormi. Zásadne písal v&nbsp;nich o&nbsp;Rusoch ako rovnoprávnych nemeckých spojencoch.

Nacistickí pohlavári sa zasa rozzúrili. Tomu chlapovi treba dať náhubok! Nariadili cenzúru. Nestačilo. Zykov bol predsa politickým komisárom a navyše je žid. V očiach nacistov najhoršia kombinácia. Treba ho dať pod dohľad gestapa. Vlasovci sa dopustili aj niekoľkých ďalších smrteľných hriechov, a&nbsp;tak najvyšší nacistickí pohlavári nechcú o&nbsp;oslobodzovacej armáde ani počuť. Generál Jodl, šéf operačného štábu, ju odmietol slovami: „Podriadiť dobrovoľnícke jednotky Vlasovovi? Nemáme v&nbsp;úmysle zorganizovať si vlastných katov.“ Ešte ostrejšie ju zamietol Hitler.

Konali, až keď sa Nemecko ocitlo na kolenách. Pochopili, že treba sústrediť bojaschopných mužov z bývalého Sovietskeho zväzu rozptýlených po celom nemeckom území a utvoriť armádu. Lenže pod vedením generála Vlasova, toho nafúkanca, ktorý sa správa, akoby bol roveň nemeckým generálom? Hľadali márne. Nik nemal takú autoritu ako Vlasov. Kým sa sformovali dve divízie, bolo už takmer po&nbsp;vojne. Po&nbsp;boku hitlerovcov bojovali iba dva razy. Bojovali so zaťatou zúrivosťou. Aj tam šírili strach.

V&nbsp;posledných dňoch vojny vlasovci len ustupovali a&nbsp;- taktizovali. Vyhýbali sa stretnutiam s&nbsp;nemeckými i&nbsp;so sovietskymi vojskami. Chceli sa prebiť na&nbsp;západ. Ale ani spojenecké vojská neboli naklonené prijať ich do&nbsp;zajatia. Naskytlo sa však východisko - pomôcť pražskému povstaniu, predísť červenoarmejcov a&nbsp;tak si získať zásluhy u&nbsp;Američanov.

Povstaniu aj výdatne pomohli. Lenže ani to ich nezachránilo. Americké velenie ich nechcelo prijať do&nbsp;zajatia. Dostali sa do&nbsp;rúk Červenej armády. Komunistická spravodlivosť je rýchla. V&nbsp;lese neďaleko obce Lnáře v&nbsp;západných Čechách sa celý nasledujúci deň rozliehali výstrely. Les bol posiaty mŕtvolami. Zostala tam ležať celá prvá divízia. Vlasov sa ocitol v&nbsp;americkom zajatí. Pri presune ho uniesli červenoarmejci.

Stalin nebral do&nbsp;úvahy, že zachránil státisíce ruských zajatcov, že sa postaral, aby sa im zlepšili podmienky, že do&nbsp;bojov takmer nezasiahol, že podporil povstanie Čechov a&nbsp;tým pravdepodobne zachránil Prahu. Je to zradca a&nbsp;koniec! Na&nbsp;šibenicu s&nbsp;ním! Jeho a&nbsp;ďalších dvanástich obžalovaných popravili približne o&nbsp;rok.

Komunistická spravodlivosť je i dôkladná. Stalin dal popraviť aj generála Pondelina a v trestaneckých táboroch na ďalekom severe hladovali a mreli spolu s bývalými vlasovcami aj vojnoví zajatci, ktorí kedysi odmietli vstúpiť do Vlasovovej armády. Komunistická spravodlivosť potrestá každého. Či už je, alebo nie je vinný.

Hrozba pre Stalina: Vlasov pomohol pri pražskom povstaní, pred šibenicou ho to nezachránilo

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Hrozba pre Stalina: Vlasov pomohol pri pražskom povstaní, pred šibenicou ho to nezachránilo

Súvisiace články

Dobrodružstvá v džungli: Za zrod legendárneho Tarzana vďačíme aj žiarlivosti

Zázraky počas najhorších epidémií v dejinách: Kajetán pri nich nechýbal!

Paradoxy histórie: Vďačíme za modernú Európu pravekej nákaze?

Zomrel posledný preživší francúzsky partizán (†96) v SNP: Pomáhal pri oslobodzovaní Slovenska

Nostradamus a korona: TOTO je tajomstvo jeho predpovede, prinúti vás zamyslieť sa

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás