Boli príliš rozdielni. „Titan intelektu a bohyňa sexu“, „Majster a Afrodita“, „Guru morálky a naivná blondína“, písali o nich. V skutočnosti boli iní. Millerovi záležalo najmä na imidži a Marilyn celý život bojovala s traumou zo svojej ženskosti.
Začiatok skazy
Herečka trpela endometriózou, veľmi bolestivou ženskou chorobou, a najskôr preto začala brať lieky proti bolesti. Ženskosť sa jej nespájala s ničím príjemným, bolesť silnela počas menštruácie a sexuálneho styku. Lenže dovolila urobiť zo seba karikatúru sexepílu, keďže tú ženskosť si potrebovala potvrdzovať. Šaty mala vždy o číslo menšie, hovorila detským hláskom a chcela pri sebe staršieho muža, ktorý sa o ňu postará a ochráni ju. Takým ochrancom mal byť bejzbalista Joe DiMaggio či veľký dramatik Arthur Miller. To všetko vraj bolo učebnicovým príkladom jej sexuálneho zneužívania v detstve.
Počas jej 36-ročného života jej cez posteľ prešla polovica mužských členov filmovej brandže. Vyspala sa takmer s každým režisérom, v ktorého filme hrala, takmer s každým filmovým partnerom, vlastným agentom i producentmi. Mala za sebou trinásť potratov a keď sa rozhodla pre dieťa s Millerom, nemala už na materstvo šancu.
Milovala knihy
Chcela ujsť od imidžu hlúpej blondíny, ale upevňovala ho ďalšími podobnými úlohami. Nebrali ju vážne. Keď sa v roku 1955 objavila fotka, na ktorej Marilyn číta knihu, médiá to považovali za žart. Lenže ona naozaj rada čítala. Trpela nespavosťou a knihy jej pomáhali prežiť noc. Na aukcii jej vecí v roku 2008 sa objavili účty z newyorského kníhkupectva, kde si kupovala knihy, bol tam životopis Sigmunda Freuda i najväčšie americké romány 19. storočia.
Miller bol tiež iný, ako vyzeral navonok. Považovali ho za najväčšieho intelektuála doby. Získal povesť neochvejného obhajcu ľavicových ideí, keď počas výsluchov neprezradil, koho videl na stretnutí komunistických spisovateľov. Jediné, čo komisii povedal, bolo, že sa bude ženiť s Marilyn Monroe. Istý vyšetrovateľ mu dokonca navrhol, že ho nebude vypočúvať, ak vybaví, že sa bude môcť s „ňou“ odfotiť.
Prvý kontakt
Kým pre Millera bola Marilyn čerešničkou na torte jeho ega, ona plánovala svadbu s mužom, ktorý bude pre ňu intelektuálnym guru a napíše pre ňu scenáre, vďaka ktorým svet spozná jej dramatický talent, vytiahne ju z bahna Hollywoodu a prenesie do vyšších sfér v New Yorku, bude priateľom, otcom i bratom. Lenže Arthur bol pre imidž ochotný urobiť všetko. Hoci ho prezentovali ako citlivého intelektuála, vedel byť bezohľadný a sám seba považoval za stred vesmíru. Ak niečo ohrozovalo jeho potreby, nekompromisne to odstránil zo života. Tak to bolo s Marilyn, keď už nezvládala závislosť a „robila mu hanbu“. Tak to neskôr bolo s jeho najmladším synom, ktorý sa narodil s Downovým syndrómom. Spisovateľ poslal Daniela do uzavretého zariadenia a nikdy ho nenavštívil. Tváril sa, že neexistuje. To však Marilyn na začiatku ich vzťahu nemohla vedieť.
Prvý raz sa stretli v roku 1950. Ona mala 25 rokov, on bol o desať rokov starší, ženatý, s dvoma deťmi. Sadol si k nej, začal jej masírovať nohy a povedal: „Nikdy som nestretol smutnejšie dievča.“
Dva sobáše
Miller usúdil, že románik s 25-ročnou hviezdičkou je šialenstvo a vrátil sa k žene a deťom. Opäť sa stretli o šesť rokov neskôr. Dramatik bol manželstvom unavený. Románik vybuchol dvojnásobnou intenzitou a Miller sa bleskovo rozviedol. Rýchlosť bola jeho ďalšia charakteristická vlastnosť. Tretiu manželku, fotografku Inge Morathovú, si vzal necelý mesiac po rozvode s Marilyn a keď Inge po 40 rokoch zomrela, o dva mesiace si našiel ďalšiu partnerku. Nikdy netajil, že na Marilyn ho fascinovala telesnosť, bol posadnutý jej telom i chôdzou.
Sobáše mali dva. Prvý tajný civilný, druhý v synagóge, lebo herečka kvôli nemu konvertovala na judaizmus. Nasťahovali sa do apartmánu na Manhattane, ktorý Marilyn osobne zariadila celý na bielo. Miller tam dlho nevydržal. Pod zámienkou práce na ďalšom diele sa odsťahoval na vidiek, do Amagansettu na Long Islande.
Zranená
Marilyn sa k manželovi pridala v lete 1957 a strávili spolu najšťastnejšie chvíle. Vtedy ešte zvládala závislosť, na večierkoch nerobila hanbu, starala sa o záhradu a plakala nad každým zlomeným kvietkom. Keď štrnásty raz potratila a dozvedela sa, že nikdy nebude mať deti, veľmi sa zblížila s tými Arthurovými z prvého manželstva.
Problémy sa začali, keď odcestovali do Spojeného kráľovstva na nakrúcanie filmu Princ a tanečnica. Herečka spôsobila štábu peklo a bol to začiatok konca nielen manželstva s Millerom, ale aj jej života. Arthur v denníku písal, že je z nej sklamaný a pre hysterické záchvaty sa za ňu hanbí. Marilyn si to tajne prečítala. Bola zdrvená. Naplnila sa jej najväčšia životná obava. Sklamal ju ten, koho milovala.
Vtedy chcela od neho prvý raz odísť, ale nakoniec sa pomerili a kúpili dom v Roxbury v Connecticute. Miller pracoval na scenári filmu Mustangy a ona nakrúcala svoj najväčší hit Niekto to rád horúce. Popritom mala dvoch psychoterapeutov i psychiatra. Chcela byť zdravá, ale nie kvôli manželovi. Príliš ju zranil tými slovami. Vtedy do denníka napísala: „V najhlbšom vnútri som vedela, že láska neexistuje.“
Déjà vu
Mustangy sú jedným z najlepších filmov Hollywoodu, hoci pre Marilyn boli trojnásobnou drámou. Hrala scény z vlastného života, rozpadalo sa jej manželstvo a pre závislosť nebola schopná poradiť si s prvou vážnou rolou. Keď si prečítala scenár, ktorý Arthur pre ňu napísal, aby ukázala spektrum svojho talentu, bola zúfalá. Opísal mnoho situácií z ich života, čím odhalil aj tú malú štipku súkromia, ktorá jej zostala. Navyše ju ukázal ako ženu, s ktorou je ťažké vydržať. „Si najsmutnejšie dievča, aké som kedykoľvek spoznal,“ hovorí jej herecký partner Clark Gable. „Si prvý muž, ktorý mi to povedal,“ odpovedala Marilyn, vediac, že prvý raz tak odpovedala Millerovi.
Nakrúcanie bolo strašné. Po prvé, v Nevadskej púšti bolo strašné teplo. Marilyn už bola ťažko závislá a mnohokrát sa na pľaci neobjavila. Zabúdala texty, nakoniec ju poslali na nútenú dvojtýždňovú odvykačku. Po návrate navrhla zmeniť koniec filmu, podľa nej by sa milenci mali rozísť. Dala tak Millerovi najavo, že ich manželstvo je minulosť. Zomrela rok po premiére.
FOTO V GALÉRII
Medveď v cirkuse
Arthur Miller sa na pohrebe v roku 1962 neobjavil. S exmanželkou sa rozlúčil po svojom, napísal ďalšie dielo, veľmi autobiografické. V dráme Po páde je rovnako nemilosrdný k sebe i k Marilyn. Dokonca i kritici uznali, že v odhaľovaní hviezdy zašiel priďaleko, keďže po smrti sa herečka stala takmer svätou. Dramatika kritika natoľko ubila, že na tému tohto diela nehovoril dlhé roky. Až pár rokov pred svojou smrťou poskytol rozhovor, ale veľmi vážil slová. „Bola ako medveď v cirkuse, ktorému kážu tancovať a potom ho zamknú v klietke,“ povedal. Za jej smrť vinil Hollywood. Bola to v niečom síce pravda, ale nie úplná.
