Vďaka literárnemu majstrovstvu edinburského rodáka sú dve protikladné postavy z jeho najslávnejšieho románu známe na celom svete. Až tak, že sa ich mená využívajú v psychológii na opísanie rozštiepenej osobnosti či disociatívnej poruchy identity, ktoré patria medzi zriedkavé duševné ochorenia.

Škótsky spisovateľ, básnik a cestovateľ vo svojom diele Podivný prípad Dr. Jekylla a pána Hyda podáva hororový príbeh, ktorý údajne napísal pod vplyvom sna v ópiovom opojení. Námetom rozdvojenosti ľudskej duše sa však zaoberal už dlho. V románe dokonale vyjadril svoje pohnútky a myšlienky v úvahách lekára Jekylla. „Prišiel som na to, že človek nie je bytosť celistvá, ale rozdvojená. V mojom vedomí spolu zvádzali boj dve povahy a zaoberal som sa možnosťou, ako ich oddeliť - keby sa každý element mohol vteliť do iného jedinca, zbavil by sa všetkého, čo je v ňom neznesiteľné - hriešnik by bol zbavený ctižiadostivosti a výčitiek svedomia a spravodlivý by mohol vykonávať dobré skutky. Je to kliatba ľudstva, že protinožci musia spolu ustavične zápasiť v zmučenom lone vedomia.“

Život stvoriteľa týchto dvoch bytostí v jednej osobnosti nebol jednoduchý, ale o to dobrodružnejší. Škótsky reprezentant novoromantizmu a jeho hororový príbeh ovplyvnili nielen iných slávnych autorov, ako je Jorge Luis Borges a Ernest Hemingway, ale Dr. Jekyll a pán Hyde sa stali námetom pre filmárov, dramatikov i hudobníkov.

Chorľavé dieťa

Robert Lewis Balfour Stevenson sa narodil 13. novembra 1850 v Edinburghu do rodiny staviteľa majákov. Toto fascinujúce povolanie sa v ich rodine dedilo z otca na syna, a tak otec Thomas Stevenson prirodzene očakával, že aj z jeho syna raz bude zručný konštruktér. Malého Roberta však viac lákalo dobrodružstvo, ktoré sa s majákmi a plavbou po mori spájalo. Spočiatku sa mu oddával najmä v predstavách - po mame Margaret Balfourovej zdedil slabé pľúca. Zimné mesiace preležal v posteli a v podaní ošetrovateľky počúval biblické príbehy.

Keď sa jeho zdravotný stav zlepšil, nastúpil ako jedenásťročný na edinburskú akadémiu a neskôr na univerzitu, ale zakrátko otec pochopil, že inžinier, ktorý by mal pod palcom stavbu majákov, z jeho potomka nebude. Roberta oveľa viac očarila literatúra a získali si ho diela Waltera Scotta i Williama Shakespeara. Skôr než sa sám naplno vrhol do písania, poslúchol otca a urobil si advokátske skúšky.

V DETSTVE Stevenson so svojou mamou.
V DETSTVE Stevenson so svojou mamou.
Zdroj: PROFIMEDIA

Osudová láska

V duši dobrodruh sa musel obmedzovať vzhľadom na podlomené zdravie. Cestoval hlavne do Francúzska a neobišiel ani Paríž, kde navštevoval galérie a divadlá. Získal tam niekoľko priateľov a stretol svoju životnú lásku.  Novinárka Fanny Vande­grift Osbournová bola od Stevensona o desať rokov staršia. Manželka dôstojníka Samuela Osbourna, za ktorého sa vydala už v sedemnástke, nádejného spisovateľa priťahovala svojou nespútanou povahou a výzorom divošky s tmavými kučeravými vlasmi. Vedela strieľať z pištole aj ušúľať si cigaretu. S manželom, ktorý bol od rodiny často odlúčený, mala tri deti a väčšinu života prežila v Amerike. Po príchode do Paríža spolu s dcérou Isabel študovala umenie.

U svojho mladého priateľa veľmi rýchlo spozorovala spisovateľský talent. Povzbudzovala ho a inšpirovala, lenže o pár mesiacov sa rozhodla vzhľadom na podlomené zdravie aj kvôli manželovi vrátiť do Kalifornie. Stevenson chcel svoju lásku nasledovať a dúfal, že sa čoskoro rozvedie. Lenže nemal peniaze na cestu a rodičia mu ju odmietli financovať. Tri roky písal eseje a šetril na ďalekú cestu za osudovou ženou. Tá sa medzitým rozhodovala, či opustiť manžela. Napokon sa rozviedla a povzbudený Robert, ktorý mal navyše strach o jej zdravie, nasadol na loď a v podpalubí, aby ušetril peniaze, cestoval za Fanny. Svoju dobrodružnú cestu neskôr opísal v románoch Amatérsky emigrant a Cez pláne.

Náročná cesta podlomila jeho zdravie, do života ho vrátili rančeri v Monterey a potom pokračoval v ceste do San Francisca. Opäť zápasil o život, ale tentoraz sa o neho s láskou starala už rozvedená Fanny Osbournová. Aj otcovo srdce zmäklo a keď sa dozvedel o synovom vážne podlomenom zdraví, poslal mu peniaze.

Medzi domorodcami

„Manželstvo je dlhá konverzácia prerušovaná hádkami,“ napísal v jednom zo svojich diel. Mal tridsať rokov a podlomené zdravie, keď sa 19. mája 1880 oženil s Fanny a s jej synom Llyodom odišli na svadobnú cestu do údolia Napa Valley v horách severne od San Francisca. Zážitky z baníckej osady opísal v jednom zo svojich románov.

NA JACHTE EQUATOR Škótsky spisovateľ trávil veľa času na mori.
NA JACHTE EQUATOR Škótsky spisovateľ trávil veľa času na mori.
Zdroj: PROFIMEDIA

V auguste 1880 sa Stevenson s novou rodinou plavili z New Yorku späť do Anglicka. Otec ho čakal v prístave a ich pošramotený vzťah urovnala práve šarmantná pani Stevensonová, ktorá si ľudí dokázala získať svojím pôvabom a inteligenciou. Stala sa vítanou súčasťou famílie Stevensonovcov a jej manžel mal blízky vzťah s jej synom Samuelom a dcérou Bellou. Najmladší syn Harvey zomrel ako päťročný v roku 1876.

Manželia často cestovali, lebo hľadali vhodné podnebie pre Stevensonovo chatrné zdravie. Pobudli v San Franciscu a potom sa plavili na ostrov Samoa, kde sa usadili v dedinke Vailima. Stevenson vystupoval proti utláčaniu domorodcov, dokonca prijal samojské meno Tusitala, ktoré znamená rozprávač príbehov. Keď 3. decembra 1894 vo veku 44 rokov náhle zomrel, vzdali mu Samojčania dojímavú poctu.

Fanny sa po jeho smrti vrátila do Kalifornie. Spoločnosť jej robil obdivovateľ a milenec Edward „Ned“ Salisbury Field, mladší o 38 rokov. Tento americký autor, dramatik, básnik a novinár si po Fanninej smrti vzal za manželku jej dcéru Isabel, staršiu od neho „len“ o dvadsať rokov.

Fascinovala ho temná stránka

„Umenie žiť nie je umenie hrať s dobrou kartou, ale umenie je vyhrať so zlou kartou,“ tvrdil Robert Stevenson. Prežil krátky život s podlomeným zdravím, ale dokázal pre seba a svoje diela z neho vyťažiť maximum. Na konte má desiatky románov, poviedok, básní aj cestopisov. Preslávil sa najmä dobrodružným románom o pirátoch Ostrov pokladov, ktorý napísal v roku 1883.

Jeho najznámejším dielom je však novela Podivný prípad Dr. Jekylla a pána Hyda, ktorý vydal v roku 1886. Ópium, pod ktorého vplyvom mal sen o rozštiepenej osobnosti jedného človeka, užíval zrejme ako liek. Iná verzia hovorí, že ho inšpiroval skutočný prípad šikovného edinburského stolára Williama Brodieho, ktorý sa tešil veľkej úcte a vyrobil nábytok aj pre Stevensonovho otca. Zručný remeselník si vedel získať dôveru majetných zákazníkov, ktorí mu ochotne dali kľúče od svojich domovov. V noci sa z príjemného chlapíka stával vodca gangu zlodejov, peniaze utrácal v hazarde, mal viaceré milenky a mnoho detí. Jeho život sa skončil v roku 1788 na šibenici, ktorú, paradoxne, sám vyrobil.

Robert Stevenson svoju najznámejšiu knihu napísal za tri dni, ale jeho manželka ho skritizovala, a tak listy spálil. K vydavateľovi putovala prerobená verzia, ktorú dal na papier za šesť dní. Hororový príbeh o doktorovi Henrym Jekyllovi, ktorý si namiešal tajomnú zmes, fascinuje dodnes. Vďaka špeciálnemu elixíru sa mohol fyzicky aj duševne zmeniť na iného človeka a oddávať sa najrozmanitejším chúťkam, ktoré si ako vážený lekár nemohol dovoliť.

„Zatiaľ čo z tváre jedného vyžarovalo dobro, v črtách toho druhého bolo jasne a neprehliadnuteľne vpísané zlo,“píše vo svojom slávnom diele. „A napriek tomu, keď som si tú škaredú modlu prezeral, nepociťoval som pri tom ani najmenší náznak zhnusenia, naopak - zaplavila ma radosť. Veď som to ja. Hyde sa mi javil prirodzený a ľudský.“ Lenže temný elixír ubúda a zhýralý pán Hyde sa vymyká spod kontroly. Môžeme mať svoju temnú stránku pod kontrolou? Naozaj by bolo príjemné občas ju vypustiť a nechať ju žiť svojím vlastným životom? Napínavé dielo jedného z najvýznamnejších škótskych spisovateľov 19. storočia rozhodne nastolilo mnoho zaujímavých otázok. Stevensonove diela celkovo predstavujú na svoju dobu veľmi moderný a ucelený pohľad na ľudskú psychiku.