Tip na článok
Zmenený: Pred prezidentskými voľbami zázračne ožil.

Najvyšší ruský predstaviteľ ju miloval a nedokázal jej odolať: Čomu vďačil Jeľcin za svoju energiu?

Ladislav Švihran

Najvyšší ruský predstaviteľ nevedel odolať vodke.

Galéria k článku (4 fotografie )
Zmarený puč: Po návrate uneseného Michaila Gorbačova, v strede, do Moskvy.
Dezorientovaný: Nemecký spolkový kancelár Helmut Kohl, vpravo, sa len usmieval.
Najodvážnejší čin: Jeľcin v auguste 1991, keď vyskočil na tank a odsúdil pokus o zvrhnutie najvyššieho sovietskeho predstaviteľa Gorbačova.

Nedá sa presne zistiť, kedy sa v Rusku prvý raz objavila vodka. Podľa jedných to bolo koncom 14. storočia, podľa iných skôr, podľa ďalších neskôr. Takže vodka už dlho tiahne dejinami. Rozveseľovala, ale napáchala aj mnoho tragédií. Usadila sa i na stoloch ruských vládcov. U niektorých pričasto. U Borisa Jeľcina až natoľko, že to vyvolávalo pohoršenie doma i v zahraničí.

Zaúčal sa vo funkciách

Prvú skúsenosť s alkoholom nadobudol krátko po narodení. Veľmi nepríjemnú skúsenosť. Vraj ho pri krste div neutopil opitý farár. Neholdovali mu rodičia ani učitelia a Boris neznášal, ak pili spolužiaci. Neraz im vytrhol z rúk fľašu vodky a hodil ju o zem. Skončil technickú univerzitu a pracoval ako inžinier v rôznych stavebných závodoch. Potom prešiel viacerými straníckymi funkciami. Stranícki funkcionári sa zaoberali nielen straníckymi povinnosťami, ale spravidla aj popíjaním.

Ibaže Jeľcin sa až tak veľmi popíjaniu nevenoval. Alkohol na pracovisku neznášal. Mark Lawrence Schrad, autor rozsiahlej a vynikajúcej knihy Dejiny písané vodkou, píše, že „neváhal vyhodiť za opilstvo aj riaditeľov tovární“. To sa zapáčilo vysokému straníckemu funkcionárovi Jegorovi Ligačovovi, abstinentovi, a Michailovi Gorbačovovi, takisto abstinentovi. Jeľcina povolali do vysokých funkcií v Moskve.

Vo vysokej politike tiekli nervy a častejšie začala tiecť aj vodka. Zaslúžil sa o to najmä Jeľcinov osobný strážca Alexander Koržakov. Schrad píše, že „dbal na to, aby v jeho limuzíne nikdy nechýbali zásoby jeho obľúbených značiek vodky, sektu, koňaku, k tomu poháriky...“. Jeľcin a Koržakov sa stali nerozlučnými priateľmi a takmer vždy spolu pili. Jeľcinova manželka a dve dcéry sa márne usilovali zabrániť im v tom.

Puč v alkoholickom opare

Správa z Moskvy zo dňa 19. augusta 1991 ohromila svet. V Sovietskom zväze zbavili funkcie Michaila Gorbačova. Pod zámienkou, že prezident náhle ochorel. Moci sa ujala skupina tých, ktorí si neželali rozpad Sovietskeho zväzu. V ten deň Boris Jeľcin, vtedy prezident Ruskej republiky, dospával. Bol na komplikovaných rokovaniach v Alma-Ate a po nich zapíjali dohodu. Zapíjali až tak veľmi, že ochrankárom sa horko-ťažko podarilo Jeľcina napchať do lietadla.

Keď sa správa o puči dostala k Jeľcinovi, bol ešte pripitý. Ešte väč­šmi opití boli pučisti. Keď sa postavili pred televízne kamery, podali mdlý, rozpačitý výkon. Profesor ruskej histórie Donald J. Raleigh zaznamenal: „Posmrkávajúci Gennadij Janajev s tvárou opuchnutou od únavy a alkoholu nedokázal odrážať útočné otázky.“ Keď ich potom zatýkali, boli opití na mol. Všade naokolo sa váľali prázdne fľaše.

Jeľcin vykonal svoj azda najodvážnejší čin v živote triezvy. Razantne odmietal poháriky, ktoré mu núkali, riskoval guľku od snajperov, vyskočil na tank (spolu s Koržakovom), odsúdil prevrat a vyzval na generálny štrajk. Dejiny sa zvrtli, pučistov pozatvárali. Potom vysvitlo, že pluk, ktorý dostal rozkaz zasiahnuť proti demonštrantom, podľahol alkoholu, ktorý vojakom autobusom doviezli Jeľcinovi ľudia.

Sovietsky zväz sa ocitol v rozklade. O jeho definitívnom rozpade sa rozhodlo 7. a 8. decembra 1991 na porade vo Viskuli v Bielorusku. Keď tri krajiny - Rusko, Bielorusko a Ukrajina - podpisovali zmluvu, Jeľcin sa vtedy už poriadne napil. Do sály ho vovliekli a uložili na pohovku. Potom ho zasa odvliekli do vedľajšej miestnosti, aby si pospal.

Významná Alma-Ata

Kazachstan je veľmi veľká krajina, deviata najväčšia na svete. V dejinách Sovietskeho zväzu zohrávala dôležitú úlohu, najmä v poslednom období jeho existencie. No zväčša sa spájala s pochmúrnymi udalosťami. Na jej území testovali atómové zbrane. Vyskúšali dovedna 456 jadrových bômb. Nikitu Chruščova neskôr zasa posadla myšlienka rozorať celiny a vysiať na nich lány pšenice. Projekt stroskotal. Kazachstan bol jednou zo štyroch sovietskych republík, ktoré disponovali atómovými bombami. A tak tam pohlavári z Moskvy často chodili. Rozhodli sa podpísať tam aj zmluvu o rozpade Sovietskeho zväzu.

Keď bol Jeľcin v Alma-Ate, pohostinný prezident Nursultan Nazarbajev ho nielen kráľovsky pohostil, ale mu aj podaroval nádherného plnokrvného koňa. Jeľcin, už opitý, sa márne pokúšal vysadnúť naň. Potom chcel skočiť do rieky s ostrými kameňmi pod hladinou. Ledva ho odhovorili. Jeľcin sa 21. decembra 1991 vrátil do Alma-Aty spolu s predstaviteľmi jedenástich bývalých sovietskych republík, aby podpísali zmluvu o vzniku Spoločenstva nezávislých štátov.

Vtedy si Jeľcin znova dožičil poriadnu dávku alkoholu. Pripitý vystúpil už na letisku. Do auta mu pomáhal Nazarbajev. Historickú udalosť veľmi nevnímal. Pri slávnostnom akte len občas zdvihol hlavu a zamrmlal: „Hovoríte to správne.“ Schrad píše: „Potom sa znova odmlčal. Napokon ho aj tak museli odviesť zo sály.“

Veselá rozlúčka

Kam vkročila noha sovietskeho vojaka, odtiaľ neodišla. Iba ak by ju odsekli. Toľko hovorí vtip blízky realite. Ale v auguste 1994 odtiahli posledné sovietske vojská z bývalej Nemeckej demokratickej republiky a ešte za veľkej parády v Berlíne. Zúčastnil sa na nej aj Boris Jeľcin. Už večer pred oslavou popíjal s Koržakovom a ministrom obrany Gračovom. Pokračovali až do rána a Jeľcin ešte aj predpoludním na oficiálnych podujatiach. Na obedňajšom bankete už ledva stál na nohách.

Na námestí pred radnicou, kde sa konala slávnostná rozlúčka, sa Jeľcin ujal slova. Brblal. Chcel sa poďakovať svojmu hostiteľovi, s ktorým sa predtým už niekoľko ráz stretol a ktorého nazval priateľom, ale spomenul si len na jeho krstné meno. Pošepli mu ho. Kohl pritom prevrátil oči. Orchester zahral jednotkám do slávnostného pochodu, ale Jeľcinovi sa asi zdalo, že nie dostatočne slávnostne, vytrhol dirigentovi paličku a ujal sa jeho funkcie. Robil tak s veľkým zápalom. Dirigent sa pokúšal uplatniť, ale nedarilo sa mu to. V úzadí sa zmohol iba na funkciu pomocného dirigenta.

Rozohnený Jeľcin neprestával. Pripojil sa k tanečníkom a predviedol divoký tanec. Potom zaspieval svetoznámu ruskú pesničku Kalinka. Jeho barytón vynikol, no tóny občas vyzneli falošne. Jeľcin ešte poslal publiku niekoľko symbolických bozkov a naveľa ukončil svoju šou. Jeho výčiny, potácanie, nekoordinované pohyby a brblanie vyvolávali úsmešky i smiech.

Blamáž na pokračovanie

Medzinárodnú pozornosť si o mesiac vyslúžil znova, keď sa vracal zo Spojených štátov. Nevystúpil na letisku v Írsku, kde mal rokovať s predsedom vlády Reynoldsom. Veľká paráda na jeho prijatie bola pripravená, ale márne ho vyčakávali. Prezident je vraj veľmi unavený a zaspal. Raz sa zasa na recepcii v Bielom dome tak opil, že takmer nemohol hovoriť. Keď sa uprostred noci vracal do rezidencie pre prezidentových hostí, stratil sa aj vlastnej ochranke. Objavili ho len v trenírkach na ulici. Stopoval taxík, lebo si vraj chcel niekde kúpiť pizzu. Počas návštevy v Štokholme ponúkal - už pripitý - princeznej Viktórii za ženícha svojho vicepremiéra.

Napriek týmto opileckým výčinom Schrad vo svojej knihe Dejiny písané vodkou uzatvára: „Jeľcin určite nebol najväčším pijanom v ruskej histórii. Nepatril dokonca ani k najprepitejším vodcom krajiny za posledné polstoročie - určite pil menej ako Brežnev, Černenko a pravdepodobne aj ako Stalin. Ale všetci títo pili ďaleko od zvedavých očí verejnosti.“

Muž, ktorý zbúral komunistický systém v krajine a nastolil demo­kraciu, nezvládol svoju úlohu. Šoková terapia z reforiem priviedla krajinu do zmätkov. Kedysi veľmi populárny politik sa stal veľmi nepopulárnym. V roku 2000 sa po náročnej operácii srdca vzdal funkcie. Vodku mu zakázali. Zopár pohárikov suchého červeného vína si však doprial, pil až do svojej smrti.

VIDEO Plus 7 Dní