Tip na článok
Masochistka: Sabina pri aplikovaní psychoanalýzy Jungovi priznala, že otec ju v detstve kruto trestal. Neskôr ju fyzické ponižovanie začalo vzrušovať a vyhľadávala ho.

Inšpirovala aj Freuda: Talentovaná psychopatka bola zakladateľkou detskej psychoanalýzy

Sexualitu zakladateľky detskej psychoanalýzy v detstve narušilo ponižovanie a bitky jej otca.

Galéria k článku (5 fotografií )
Nebezpečná metóda: Vo filme sa v úlohe Sabiny Spielreinovej
predstavila herečka Keira Knightleyová.
Ženatý: Jungovou oficiálnou partnerkou bola v tom čase Emma Rauschenbachová.
Sigmund Freud: O Jungovej pacientke vedel veľa a inteligentná žena ovplyvnila niektoré jeho teórie.

Talentovaná psychopatka, ktorá sa stala žijúcou figúrou v mojej mysli, - povedal o charizmatickej Sabine Naftulovne Spielreinovej švajčiarsky psychoanalytik Carl Gustav Jung. Jej meno málokomu niečo napovie. Napriek tomu, že táto ruská lekárka židovského pôvodu je jednou z prvých zakladateliek detskej psychoanalýzy. Ale to nie je všetko! Vzdelaná, aj keď spočiatku problematická žena zaujala najznámejších bádateľov v oblasti ľudskej duše. Stala sa nielen Jungovou pacientkou, ale aj milenkou a v mnohých tézach inšpirovala Sigmunda Freuda. S krásnou Židovkou s masochistickými sklonmi, ktorá dokázala skrotiť svojich vnútorných démonov, sa však život nemaznal.

Vzácny objav

Sabinin osud začali historici odkrývať až po objavení jej písomností v roku 1977. Osobné doklady, denníky či korešpondencia s Jungom sa našli v pivnici Palais Wilson v Ženeve. Zamknuté v kufri, dlhé roky ukryté pred verejnosťou. Psychoanalytička si svoje osobné poklady v roku 1923 pôvodne uložila u profesora Claparda.

Tento nečakaný objav pomohol vniesť viac svetla do počiatkov vzniku psychoanalýzy a, samozrejme, aj do života pozoruhodnej ženy, pre ktorú sa škriepili dvaja z najväčších intelektuálov a bádateľov v oblasti ľudskej psychiky.

Sabina Spielreinová prišla na svet 7. novembra 1885 v ruskom Rostove nad Donom do bohatej rodiny veľkoobchodníka Nikolaja Spielreina. Bola najstaršia z piatich detí. Študovala na Katerinskom gymnáziu v Rostove a v rokoch 1905 - 1911 pokračovala v štúdiu medicíny na univerzite v Zürichu. V tom čase sa už vyrovnávala s citovou stratou, ktorá poznačila jej srdce. Trvalo niekoľko rokov, kým sa spamätala z nešťastnej lásky k jednému z velikánov psychoanalýzy.

Mladá hysterka

V auguste 1904 v hoteli Savoy Baur en Ville na zürišskom Paradeplatze došlo k nepríjemnému incidentu. Dcéra pani Evy Spielreinovej dostala hysterický záchvat, sprevádzaný krikom a rozbíjaním skla. Mladá Ruska odmietla zostať v hoteli a trvala na prevoze do nemocnice, lebo jej prekážali ľudia a zvuky.

V sprievode policajta a strýka Lublinského problémovú dievčinu drožka doviezla na Psychiatrickú kliniku Burghölzli. Bola naozaj v žalostnom stave - striedal sa u nej plač so smiechom, vykrikovala, vyplazovala jazyk, mala kŕče v nohách a bolela ju hlava. Po chvíli sa už ocitla v prázdnej izbe na ženskom oddelení.

Prvé záchvaty úzkosti, strachu a depresií sa u 18-ročnej Sabiny začali objavovať už počas štúdia na gymnáziu. Na zürišskej klinike si ju ponechali od augusta 1904 až do júna 1905. Dostala sa do starostlivosti lekára a zastupujúceho sekundára Carla Gustava Junga, ktorý koncom roku 1902 dostal asistentské miesto u Eugena Bleulera.

Tridsaťročný vzdelaný muž bol mladou ženou fascinovaný. Komplikovaná, problematická a živočíšna Ruska bola ideálnym študijným materiálom. Rozhodol sa na nej vyskúšať v praxi psychoanalýzu podľa svojho veľkého vzoru - Sigmunda Freuda. Sabine jeho spôsob terapie vyhovoval. Presnejšie, zamilovala sa a aj vďaka opojeniu sa dokázala ľahšie otvoriť a spolupracovať.

Jung bol v tom čase ženatý s Emmou Rauschenbachovou, mladšou o sedem rokov. Lenže očarenie mladou pacientkou, s ktorou ho navyše spájal záujem o vedu, bolo silnejšie než morálne záväzky. „Občas je nutné urobiť niečo neodpustiteľné, aby si mohol žiť ďalej,“ hovorí vo filme Nebezpečná metóda Jung.

Hriešna láska

Medzi Sabinou a Carlom prepukol vášnivý milostný vzťah. Mladá Ruska mu odhalila svoje traumy z detstva. Prísna výchova otca, bitky a ponižovanie v dospievaní vyústili do masochistických sklonov. Pacientka pri aplikovaní psychoanalýzy priznala, že otec ju kruto trestal od štyroch rokov, až ju neskôr ponižovanie začalo vzrušovať a vyhľadávala ho.

„Je to stvorenie, ktoré je ťažko zvládnuteľné, vášnivé a k ľuďom sa správa hrozne. Napriek tomu musíte pamätať na to, že je to obeť a je chorá,“ hovorí o svojej filmovej role v snímke Nebezpečná metóda predstaviteľka Sabiny Keira Knightleyová. „Myslí si o sebe, že je diabol, že je odporná, skazená a zvrátená,“ opisuje ďalej.

V Jungovej starostlivosti sa Sabina zotavila, dokonca sa v nej prebudil veľký záujem o psychoanalýzu. Lenže lekár porušil etický kódex a nadviazal milostný vzťah s pacientkou. Jeho slabosť vycítil aj Freud, ktorý Junga nazýval svojím „adoptovaným najstarším synom, korunným princom a pokračovateľom“. Navyše, v tom čase tehotná manželka Emma čakala ich dcéru Agátu. Nie, toto neboli priaznivé okolnosti pre lásku medzi Carlom a Sabinou. Mladý psychoanalytik musel teda pomer, ktorý pomaly vychádzal na povrch, ukončiť. A Sabinine sny sa rozbili na márne kúsky - nikdy mu neporodí syna, nikdy nepocíti také naplnenie ako s týmto mužom...

Rozchod niesla ťažko a jej psychický stav sa zhoršil. V Mníchove študovala medicínu a 1. júna 1912 sa z trucu vydala za ruského lekára židovského pôvodu Paula Scheftela, s ktorým mala dve dcéry - Irmu-Renatu a Evu.

Zakázanou psychoanalytičkou

Počas prvej svetovej vojny žila Sabina s dcérou Irmou-Renatou v Ženeve, kde pracovala ako psychoanalytička. Stala sa členkou ženevskej psychoanalytickej spoločnosti. Zameriavala sa na témy pedagogiky a evolučnej psychológie, prednášala o psychoanalýze s deťmi v inštitúte Jeana-Jacqua Rousseaua. Publikovala mnohé diela, čiastočne založené na pozorovacích protokoloch a poznámkach o správaní vlastnej dcéry.

V roku 1923 sa vrátila do Rostova k manželovi a narodila sa im druhá dcéra Eva. V manželstve s Paulom však nenašla uspokojenie. Zomrel v roku 1936 a na všetko zostala sama.

V Rostove Sabina pokračovala v psychiatrickej a psychologickej práci. Stala sa členkou Ruskej psychoanalytickej asociácie a didaktickou analytičkou, pracujúcou v ambulancii Moskovského psychoanalytického štátneho inštitútu. Založila a niekoľko rokov viedla Bielu škôlku - meno dostala podľa bielych stien a nábytku. Táto inštitúcia využívala na výchovu detí k slobode prvky psychoanalýzy. Tento odbor sa však vládnucim hlavám nepozdával a od roku 1933 v Sovietskom zväze psychoanalýzu zakázali. Sabinino úsilie vyšlo nazmar - Bielu škôlku ruskí vojaci vyplienili. Napriek tomu pracovala ako psychoanalytička až do roku 1940.

Sexualita aj smrť

Spielreinová sa však nezameriavala len na deti. Veľmi zaujímavé sú jej poznatky a teórie z oblasti sexuality, schizofrénie či deštrukčných sklonov.

„Bolesť je určite poškodením individuálneho inštinktívneho boja o prežitie. V našich hlbinách je však niečo, hoci to môže znieť paradoxne, čo si želá sebapoškodenie, zatiaľ čo ego tento fakt rado potláča. Túžba po sebapoškodení, radosti v bolesti, je úplne nepochopiteľná, ak veríme výhradne v existenciu ega, ktoré sa snaží o slasť,“ napísala.

Pud sebazáchovy považuje ruská lekárka za statický, pretože musí chrániť jedinca proti cudzím vplyvom. Sexuálny pud ako pud prežitia druhu je však podľa nej dynamický, pretože sa snaží jedinca znovuoživiť v novej forme.

Popravená Nemcami

Rostov nad Donom leží na juhu európskej časti Ruska. Ani tomuto mestu sa počas druhej svetovej vojny nevyhla okupácia. Nemecký wermacht ho obsadil v rokoch 1941 a 1942. Pri druhom ťažení Židovku Sabinu Naftulovnu Spielreinovú vojaci spolu s oboma dcérami nahnali do miestnej synagógy, kde všetkých zastrelili. Telo slávnej vedkyne a lekárky spolu s dcérkami skončilo v spoločnom hrobe.

Dlho zostávala v zabudnutí. Pritom patrí medzi najvýznamnejšie predstaviteľky psychoanalýzy a svojimi myšlienkami ovplyvnila nielen Junga, ktorý po skúsenostiach s ňou objavil „animu“, akýsi ženský obraz, archetyp v každom mužovi, ale aj Freuda a jeho teóriu o pude smrti. Posledné roky aj vďaka publikáciám a filmovým tvorcom môžeme spoznávať život tejto pozoruhodnej ženy, ktorá tragicky ukončila pozemskú púť 12. augusta 1942 vo veku 56 rokov.

VIDEO Plus 7 Dní