Harold Gilles je považovaný za otca modernej plastickej chirurgie. V roku 1916, v čase, keď zúrila prvá svetová vojna a zo zákopov sa vracali, ak vôbec, zmrzačení vojaci, založil mladý chirurg a odborník v oblasti otorinolaryngológie, pochádzajúci z Nového Zélandu, prvú britskú jednotku plastickej chirurgie, kde, ako píše portál The Independent, praktikoval, podľa jeho slov, „zvláštne nové umenie“ tvárovej rekonštrukcie pacientov, ktorí utrpeli ťažké zranenia a popáleniny.

Výbuchy šrapnelov

Hrozivé číselné vyjadrenie prvej svetovej vojny hovorí o dovtedajšom najväčšom krvavom konflikte. Odhady sa líšia, ale hovoria o celkových 40 miliónoch vojnových a civilných obetí – 20 miliónov mŕtvych a 21 miliónov zranených. Devastácia, ktorá dovtedy nemala páru. Počas vojnového konfliktu trvajúceho štyri roky vyvinuli vojenskí chirurgovia nové metódy, ktorými zachraňovali životy vojakom vo vojnových nemocniciach. V posledných dvoch rokoch prvej svetovej vojny tak vojaci prežili zranenia, ktoré boli ešte v prvých dvoch rokoch vojny pre nich smrteľné.

Na západnom fronte bolo úspešné vyliečených a poslaných späť do zákopov 1,6 milióna britských vojakov. 735 487 britských vojakov bolo pre závažnosť zranení prepustených. Väčšinu zranení spôsobili výbuchy šrapnelov. Asi 16 percent zranení bolo na tvárach vojakov, každé tretie bolo závažné. Deformácie tváre spôsobovali zraneným problémy s videním, dýchaním, jedením a pitím.

Mohlo by vás zaujímať: