Boli slávni, boli úspešní, národ ich obdivoval, miloval. Nikto však nevie, čo pred svetom skrývali, čo sa odohrávalo v ich citlivej kreatívnej duši. Svoj život ukončili obesením, otrávením, skokom pod vlak, skokom z okna či zastrelením. Tu sú mená známych hercov z prostredia slovenského divadla a filmu, ktoré sa spájajú so samovraždou. Prečo sa rozhodli pre dobrovoľnú smrť?

RODINNÉ PREKLIATIE

Pochádzal z obce Poproč neďaleko Košíc, narodil sa v roku 1917. Arnošt Garlaty (†45) bol najprv baník, no venoval sa aj ochotníckemu divadlu. Od roku 1946 bol už profesionálnym členom prešovského divadla. Do povedomia divákov vošiel vo filmovej komédii Skalní v ofsajde. Trojicu nezabudnuteľných futbalových fanúšikov s ním vytvorili František Dibarbora a Anton Mrvečka. Menšie roly stvárnil vo filmoch Drevená dedina, Posledná bosorka, Statočný zlodej či Šťastie príde v nedeľu.

Sláve sa nevedel brániť, všade ho ponúkali. Začal piť. Jeho manželka to nezvládala. Jedného dňa zobrala obe dcéry k železničnej trati za sídliskom a strhla ich so sebou pod prechádzajúci vlak. Mladšia, sedemročná, prišla o život, jedenásťročná sa jej vytrhla a ušla, našli ju až kdesi v Česku. Žene vlak odrezal nohy, skončila na psychiatrii. Staršia dcéra v ústave. Herec, ktorý rozosmieval iných, sa spíjal ešte viac. Nakoniec ho kolegovia presvedčili, aby išiel na protialkoholické liečenie.

Po návrate sa zaprisahával, že alkoholu sa už nedotkne. Akoby si však v triezvosti uvedomil, čo všetko alkoholom spôsobil. Ráno 21. februára 1962 našiel podnájomník Arnošta Garlatyho v kúpeľni visieť na šnúre na bielizeň. Manželka po príchode z liečenia sa jedného dňa vyšplhala do okna a pád ukončil aj jej život.