Názov dolnorakúskeho mesta Schwechat je dnes všeobecne známy predovšetkým vďaka letisku. Pred 175 rokmi malo okolo 7 000 obyvateľov a&nbsp;v&nbsp;jeho chotári sa odohrala bitka, v&nbsp;ktorej rakúska armáda porazila maďarské revolučné gardy. Meruôsmy rok. Európou sa šíri revolučná búrka. Trinásteho marca sa vzbúril ľud Viedne. V&nbsp;uliciach vyrástli barikády. Pod tlakom cisár Ferdinand I. prepustil neobľúbeného kancelára von Metternicha a&nbsp;sľúbil reformy. Povstala aj Pešť. Na čele s&nbsp;Lajosom Kossuthom žiadali revolucionári liberalizáciu aj prinavrátenie samostatnosti Uhorskému kráľovstvu. Požiadavky zhrnuli v&nbsp;takzvaných marcových konštitučných zákonoch, ktoré prijal v&nbsp;Bratislave uhorský snem. Adresovali ich cisárovi. Išlo okrem iného o&nbsp;čiastočné zrušenie poddanstva, ustanovenie samostatnej a&nbsp;od Viedne nezávislej uhorskej vlády, zaručenie základných ľudských a&nbsp;občianskych práv, ale aj o&nbsp;vyhlásenie maďarčiny za úradný jazyk v&nbsp;celom Uhorsku.

Po polročnom vrení 25. septembra 1848 viedenský dvor vymenoval za vojenského veliteľa a&nbsp;dočasného uhorského palatína grófa Franza Philippa von Lamberga, ktorý tri dni nato prišiel do Budína. Mal sa stretnúť s&nbsp;revolučným premiérom grófom Lajosom Batthyánym. Keď prechádzal Reťazovým mostom ponad Dunaj, vrhol sa naňho rozhnevaný dav, zavraždil ho a&nbsp;kusy jeho zohaveného tela nosil po uliciach nastoknuté na kosy. Cisár zareagoval rozpustením uhorského snemu a&nbsp;za guvernéra Uhorska vyhlásil chorvátskeho bána, grófa Josipa Jelačiča. Ten nelenil a&nbsp;nariadil svojim vojakom pochodovať na Pešť. Menej početná maďarská revolučná armáda pod velením Jánosa Mógu sa mu pri Pákozde postavila do cesty a&nbsp;v&nbsp;bitke zvíťazila. Na oboch stranách padlo asi po 50 mužov. Bitka vošla do histórie našich južných susedov a&nbsp;v&nbsp;rokoch 1951 až 1991 bolo jej výročie Dňom armády.

Jelačič sa stiahol k Viedni, v&nbsp;ktorej sa rozhorela nová vlna povstania. Veľkonemecky zmýšľajúcemu meštianstvu sa nepáčilo paktovanie cisárskeho dvora so Slovanmi. Rozkaz ministra vojny Theodora Franza, grófa Baillet von Latour, vojenským posádkam, aby išli Jelačičovi na pomoc, vyhnal ľudí do ulíc. Opäť tiekla krv, dav zavraždil ministra Latoura. Cisár a&nbsp;mnohí poslanci v&nbsp;obave o&nbsp;život utiekli do Olomouca. Rakúske vojsko obľahlo Viedeň. Jeho hlavný veliteľ, poľný maršal, knieža Alfréd von Windischgrätz, mal k&nbsp;dispozícii okolo 80 000 vojakov. Keď neprichádzala očakávaná pomoc zvonka, bolo iba otázkou krátkeho času, kedy povstalci kapitulujú. Maďari, na ktorých popud vlastne Viedeň povstala, váhali. Stáli na brehu hraničnej Litavy a&nbsp;radili sa, či prenasledovať Jelačičovu armádu za hranicami. Vojnová rada na čele s&nbsp;Mógom bola proti.

Vodcovi uhorskej revolúcie Lajosovi Kossuthovi sa toto váhanie nepáčilo a&nbsp;na čele eskadry husárov, ku ktorej sa pridali ďalšie jednotky, národné gardy a&nbsp;tri delostrelecké batérie (celkovo okolo 12 000 mužov), prišiel do Parndorfu. Na porade požadoval útok s&nbsp;cieľom pomôcť revolučnej Viedni.&nbsp; Za pravdu mu dal plukovník Artúr Görgei: „Nemáme na výber. Musíme ísť vpred, lebo ak to neurobíme, stratíme viac, ako keby sme prehrali tri bitky.“ Móga a náčelník štábu Jozef Kollmann uvažovali racionálnejšie. Videli dvojnásobnú prevahu nepriateľa v počte mužov i diel a nedostatočný výcvik maďarských vojakov. Kossuth poslal Windischgrätzovi list. Pod jeho text sa podpísal aj predseda uhorského parlamentu Dénes Pázmándy a&nbsp;vládny komisár László Csányi. Obvinil v&nbsp;ňom rakúsku vládu, že vyslala chorvátsku armádu, aby rozdrvila maďarskú nezávislosť, a&nbsp;vyzval ho, aby odtiahol od Viedne a&nbsp;zabezpečil jednotu ríše mierovou zmluvou. Dostal strohú odpoveď: „S povstalcami nevyjednávam!“ Navyše posla Imreho Ivánku Jelačićovi vojaci zajali. Odkaz rozhorčil kossuthovcov a&nbsp;s&nbsp;pocitom pomsty sa rozhodli zaútočiť. Ráno 28. októbra prekročila maďarská armáda Litavu a&nbsp;usadila sa na línii Schwadorf – Klein-Neu­siedl – Fischamend, pričom pravé krídlo bolo podporované z Dunaja bojovým parníkom Mészáros. Windischgrätz sa zameral na obliehanie Viedne a&nbsp;proti Maďarom poslal Jelačiča&nbsp;asi s&nbsp;33&nbsp;000 mužmi. Ten mal k&nbsp;dispozícii skúsenejších, v&nbsp;boji zocelených vojakov, zatiaľ čo Móga disponoval i&nbsp;dobrovoľníkmi bez pušiek, vyzbrojenými iba kosami. Generálny štáb Rakúšanov rozhodol zadržať nepriateľa pred Schwechatom a&nbsp;jazdou zaútočiť na ľavé uhorské krídlo.

V&nbsp;predposledný októbrový deň 1848 sa rozhorela bitka masívnou kanonádou. Okolo desiatej maďarská brigáda Richarda Guyona vytlačila na pravom krídle cisárskych vojakov z&nbsp;Mannswörthu. Počínala si kruto. Keď sa Rakúšania urputne bránili v&nbsp;mlyne a&nbsp;k&nbsp;nemu priliehajúcich hospodárskych budovách, nechali ich v&nbsp;nich zomrieť v&nbsp;plameňoch. Tento čiastočný úspech však skrýval nebezpečenstvo, že sa pravé krídlo dostane do izolácie od ďalších vojsk. Plukovník Görgei v&nbsp;strede armády chcel zaútočiť na kopce s&nbsp;nepriateľskou obrannou líniou, ale podľa rozkazu čakal na posily. Rakúšania sa medzitým stiahli do Schwechatu, ktorý sa stal terčom Görgeiho delostrelcov. Ale plamene šľahali aj z&nbsp;rakúskych diel. Útok Maďarov bol narušený pomalým postupom ľavého krídla, ktorému velil Mihály Répásy. Otáľanie prišlo vhod cisárskym vojakom, ktorí sa mohli pripraviť na ďalší boj. Okolo druhej popoludní Jelačičov náčelník štábu generálmajor Zeisberg nevydržal čakanie a&nbsp;rozhodol sa zaútočiť. Jeho delostrelci spôsobili v&nbsp;nepriateľskom vojsku zmätok a&nbsp;prápory dobrovoľníkov, ktoré mal Görgei k&nbsp;dispozícii, sa dali na útek. V&nbsp;tejto situácii vydal Móga rozkaz na všeobecný ústup, ktorý kryla kavaléria. Lajos Kossuth však stále veril vo víťazstvo a&nbsp;poslal ku Görgeimu kuriéra s&nbsp;odkazom, aby prevzal velenie. Hoci sa kuriérovi nepodarilo predrať sa chaoticky ustupujúcim davom, Görgei sa dostal k&nbsp;veleniu po tom, čo Móga spadol z&nbsp;koňa a&nbsp;vážne sa zranil. Konečne sa k&nbsp;slovu dostal aj Répásy, ktorého jazda a&nbsp;delostrelectvo umožnili ústup maďarských vojsk bez väčších strát. Windischgrätz sa sústredil na dobytie revolučnej Viedne a&nbsp;nedal rozkaz prenasledovať utekajúcich Maďarov. Na druhý deň väčšina viedenských povstalcov zložila zbrane, iba malým skupinám sa podarilo dostať z&nbsp;obkľúčenia.

V&nbsp;bitke pri Schwechate padlo na maďarskej strane 200 až 800 mužov, straty Rakúšanov boli údajne iba 22 mŕtvych a&nbsp;tucet nezvestných. Hoci maďarská revolučná armáda bitku prehrala, výrazne sa neoslabila. Skôr naopak. Stiahla sa za rieku Litavu a&nbsp;na čelo jednotiek sa postavili skúsení dôstojníci verní ideám revolúcie. Tridsaťročný Görgei si pripol generálske výložky. Pre slovenský odboj mala bitka špecifický význam. Za mrežami v&nbsp;Plešivci čakali v&nbsp;tom čase na ortieľ smrti významní organizátori národnooslobodzovacieho boja – traja sokoli Štefan Marko Daxner, Ján Francisci-Rimavský a&nbsp;Michal Bakulíny a&nbsp;ďalších viac ako dvadsať Slovákov z&nbsp;Gemera a&nbsp;Malohontu. Ich „vina“ spočívala v&nbsp;tom, že organizovali národné gardy, viedli ich výcvik, ale odmietli, aby sa tieto jednotky zapojili do boja po boku Maďarov. „Už piateho novembra bolo počuť na dvore kresanie,“ spomína vo svojom životopise Ján Francisci. „Kresali šibeničné stĺpy, neznám koľko, pre nás. Boli tam už aj kat, aj kňazi, ktorí nás mali k&nbsp;smrti pripravovať. Rožňavskí a&nbsp;štítnickí Maďari a&nbsp;maďaróni doniesli a&nbsp;ukazovali povrazy. Po dvore, okolo domu a&nbsp;pod oblokmi, kde sme boli zatvorení, stáli dve stotiny gardy z&nbsp;maďarských strán. Moja rozžialená matka vypýtala si a&nbsp;dostala dovolenie večer prísť ku mne a&nbsp;odobrať sa. Aké bolo naše rozlúčenie, opisovať nejdem, lebo by mi to i&nbsp;teraz veľmi ťažko padlo.“ Poprava sa mala konať šiesteho novembra. „Na dvore už stáli v&nbsp;rade jeden za druhým: Daniel Lojko s&nbsp;holou, v&nbsp;Plešivci ošedivenou hlavou, potom môj brat Karol, Michal Bakulíny, Štefan Dax­ner a&nbsp;za týmto postavili mňa,“ čítame vo Francisciho autobiografii. „Za každým nasledovali dvaja hajdúsi v&nbsp;plnej paráde a&nbsp;s&nbsp;nasadenými bodákmi na puškách. Moja utrápená matka, ktorá už ani sĺz nemala, dívala sa na náš pochod pred náhly súd. Bola so sebou doniesla koniec plátna, že nás obesených dá posnímať a&nbsp;tým plátnom pozakrúcaných pochovať.“ Takzvaný náhly súd, ktorý mal pred popravou vyniesť rozsudok smrti, nakoniec celý prípad posunul riadnemu súdu. Zjavne to bola práve správa o&nbsp;víťazstve Jelačičových vojsk pri Schwechate, ktorá zmenila verdikt, a&nbsp;namiesto na šibenicu putovali slovenskí povstalci do väzenia.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/klucova-bitka-pri-schwechate-vitazstvo-chorvatskeho-bana-zachranilo-zivoty-slovenskym-sokolom" target="_blank">Viac foto v GALÉRII</a>

Dosvedčujú to aj Francisciho slová: „Zdá sa mi, že prehratá bitka Maďarov pri Schwechate presvedčila náhly súd k&nbsp;preneseniu pravoty na riadnu sedriu, lebo som počul neskôr, že náhly súd už bol vyniesol výrok pre mňa a&nbsp;Daxnera na smrť. Ale keďže od Kossutha bola prišla štafeta so správou o&nbsp;schwechatskej porážke a&nbsp;s&nbsp;naložením, že nie je na čase robiť martýrov.“ Daxner a&nbsp;Francisci mali pobudnúť v&nbsp;tvrdom žalári dva roky a&nbsp;360 dní, Bakulíny dva roky a&nbsp;Francisciho brat Karol rok. Po obsadení uhorskej metropoly cisárskymi vojskami sa dostali na slobodu.

Autor: Jozef Sliacky

Kľúčová bitka pri Schwechate: Víťazstvo chorvátskeho bána zachránilo životy slovenským sokolom

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás

Kľúčová bitka pri Schwechate: Víťazstvo chorvátskeho bána zachránilo životy slovenským sokolom

Súvisiace články

Rekordný lup: Z vlaku si odniesli obrovskú sumu peňazí, potom si nedali pozor

Hrdina Richard Levie srdce: Bol to zlý syn, zlý manžel, zlý človek, tvrdia historici

Vášne búrliváka: Zbožňovaný ruský básnik sa do tridsiatky viackrát oženil. Potom sa zabil

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás