Hudobný génius, pedagóg a husľový virtuóz bol príliš hrdý, citlivý na kritiku aj na peniaze, ale plný priam nákazlivého hudobného nadšenia. Jeho rodáci v Benátkach ho pre ryšavú farbu vlasov prezývali Prete rosso - Červený kňaz. Svoj život zasvätil nielen hudbe, ale aj Bohu. Hoci nie až tak oduševnene, ako by si želali jeho rodičia. O to viac vzbudzovali pozornosť jeho vzťahy so ženami, predovšetkým s mla­dučkou Annou Giróovou, ktorej venoval väčšinu svojich skladieb.

Oddaný hudbe

Jeho skladby pre sláčiky nadchli tých najväčších majstrov. Antonio Vivaldi svojím výrazným štýlom a podmanivými melódiami dodnes patrí medzi najvýraznejšie talenty vo svete vážnej hudby, najmä v období baroka. Majstrovstvo nepreukázal len vo svojom najznámejšom diele Štyri ročné obdobia, ale v stovkách koncertov. Melódie velikána barokovej hudby sa objavili v seriáloch i vo filmoch, napríklad v Simpsonovcoch či v sci-fi snímke Superman sa vracia. Ale to neznamená, že sa nedožil slávy už počas života. Antonio Lucio Vivaldi prišiel na svet 4. marca 1678 v talianskych Benátkach ako prvé zo šiestich detí husľového virtuóza Giovaniho Batistu Vivaldiho a krajčírskej dcéry Camilly Calicchiovej. Od detstva ho trápila astma, ale veľmi skoro sa nadchol pre hudbu, do ktorej ho zasvätil otec, jeho prvý učiteľ. Už ako dieťa hrával v orchestri v Katedrále San Marco. Aspoň trochu chudobnej rodine finančne vypomohol.


Rodičia ho nasmerovali na kňazskú dráhu, kde by mal o živobytie postarané. Ako pätnásťročný začal študovať teológiu, ale za kňaza ho vysvätili až o desať rokov. Na poste kaplána v Kostole Santa Maria della Pietá sa však dlho neohrial - po vyše roku ho opustil a vystúpil aj zo služieb katolíckej cirkvi. Ako dôvod uviedol zdravotné dôvody. Nuž, je pravda, že od detstva mal podlomené zdravie, ale tentoraz mu poslúžilo najmä ako presvedčivý argument. Jeho životopisci sa domnievajú, že Vivaldi len nechcel mať zviazané ruky pri svojej tvorbe. Stále však zostal kňazom.

Žiadny suchár: Vivaldiho život a najmä jeho vzťahy so ženami lákali
mnohých románopiscov.
Žiadny suchár: Vivaldiho život a najmä jeho vzťahy so ženami lákali mnohých románopiscov.
Zdroj: Archív

Čistý medzi ženami

Oveľa viac než kňazské poslanie Vivaldiho napĺňala tvorba a výučba hry na hudobných nástrojoch. Od roku 1703 pôsobil ako učiteľ hry na husliach, violončele a viole v Ospedale della Pietà v Benátkach. Bol to domov pre osirotené dievčatá, nemanželské deti a slobodné ženy. Vivaldi tam viedol aj dievčenský orchester Ospedale della Pietà, ktorý počas jeho pôsobenia získal v Taliansku veľkú slávu. Talentovaný muž medzi desiatkami žien rozhodne vzbudil pozornosť. Aj preto mnohí autori jeho životopisov púšťajú uzdu svojej fantázii a špekulujú, ako Vivaldi dokázal pri výučbe mladých zraniteľných žien potlačiť svoju erotickú túžbu. Nuž, možno tak, ako to neraz opisoval psychoanalytik Sigmund Freud - svoje libido, teda sexuálnu túžbu, nasmeroval na tvorbu. Podľa znalca ľudskej duše boli všetky pozitívne, kreatívne aktivity sublimáciami sexuálneho pudu. To znamená, že človek, ktorý ho z nejakého dôvodu musel potláčať, mohol ho premeniť do inej formy, napríklad extrémnej tvorivosti. A Vivaldi bol umelecky naozaj plodný autor.

Svoju prvú operu Ottone in villa napísal práve počas pôsobenia v Ospedale della Pietà. Skomponoval aj ďalšie diela pre rôzne inštrumentálne obsadenia, najmä však husľové sonáty a koncerty. Najmenej tridsať z nich vytvoril pre svoju žiačku a neskôr kolegyňu Annu da Violin. O živote tejto talentovanej hudobníčky sa veľa nevie - dostala sa do Ospedale della Pietà ako sirota. Deti tam mali len krstné mená a to druhé získali podľa toho, na akom nástroji hrali. V prípade Anny to boli husle. Ovládala však aj hru na violončele, čembale, hoboji a viole d’amore.

Škandalózne spolužitie

V roku 1723 zložil svoje najznámejšie dielo Štyri ročné obdobia. To už sa sedem rokov hrdil titulom maestro de’ concerti a stal sa aj impresáriom v Theater San Angelo. Komponoval v službách princa Philipa von Hesse-Darmstadt v talianskom meste Mantova, kde pôsobil tri roky predovšetkým ako operný skladateľ. Objednávky na písanie opier a cirkevnej hudby dostával aj v Ríme. Keď sa v roku 1926 Vivaldi vrátil do Benátok, tešil sa zo slávy a z uznania. Už za života sa z neho stala legenda. Pôsobil v Teatro Sant Angelo ako hudobný riaditeľ. Chodili za ním hudobníci z celej Európy a na nedostatok práce, záujmu ani peňazí sa nemohol sťažovať. Vtedy mu do života vstúpila 16-ročná talentovaná speváčka francúzskeho pôvodu Anna Tessieri Giróová, známa ako Anna Girò. Vivaldiho obdivovala a sprevádzala na každom kroku. Spolu so staršou sestrou Paolinou, o ktorej sa špekulovalo, či nie je jej mama, sa k 47-ročnému hudobnému géniovi nasťahovali v roku 1725. O dva roky táto špičková sopranistka prvý raz spievala v jeho opere a odvtedy sa stala Vivaldiho múzou a vernou spoločníčkou. Obdivovala jeho obrovský talent a entuziazmus, ktorý vkladal do svojej tvorby. Sprevádzala ho na všetkých cestách, čo najmä v cirkevných kruhoch budilo pohoršenie. Mnohí považovali ich vzťah za škandalózny. Napriek tomu, že už vtedy mávali kňazi po boku gazdinú, ktorá sa starala o domácnosť, kuchyňu aj spoločnosť. Lenže Anna nebola obyčajná gazdiná, ale mladá talentovaná žena, pre ktorú maestro písal roly v operách. Rozhodne mala v jeho živote aj v srdci špeciálne miesto.

Zaslúžený úspech: Vivaldi má na konte viac ako 500 koncertov,
desiatky opier, ale komponoval aj cirkevnú hudbu.
Zaslúžený úspech: Vivaldi má na konte viac ako 500 koncertov, desiatky opier, ale komponoval aj cirkevnú hudbu.
Zdroj: profimedia.sk


O podivnom spolužití v trojici sa niesli chýry široko-ďaleko. Fantázia ľudí pracovala na plné obrátky. Mal kňaz pomer s Annou aj Paolinou? Ktovie… On to rozhodne popieral. Najviac im dal svoju nevôľu pocítiť kardinál Tommas Rufo. V roku 1737 Vivaldi chystal pre mesto Ferrara operu, ale kardinál mu ju nakoniec zakázal dirigovať a Anne zase spievať. Vivaldi zúril. „Čo ma najviac uráža, je skutočnosť, že jeho eminencia Rufo tie úbohé ženy zaťažuje poškvrnou, akú svet nikdy na nich nevidel. Štrnásť rokov sme spoločne cestovali mnohými európskymi mestami a všade ich počestnosť obdivovali. Aj pre Ferraru to platí. Tieto ženy sú mi veľkou oporou, pretože poznajú všetky moje chyby. To sú skutočnosti, ktoré pozná skoro celá Európa,“ snažil sa obhájiť čistotu žien, o ktorých sa mnohí domnievali, že sú s ním v mileneckom vzťahu. Márne! Operu v meste uviedli bez ich prítomnosti.

Koniec v chudobe

Vkus divákov sa postupne menil a Vivaldiho tvorba a najmä jeho barokové opery už nevzbudzovali takú pozornosť ako kedysi. Cisár Karol VI. však stále zostával veľkým obdivovateľom jeho hudby, a tak skladateľ zbalil kufre aj svoje družky a zamieril do Viedne. Lenže 20. októbra 1740 Karol VI. Habsburský zomrel na otravu hubami a o talianskeho hudobného génia sa už vo Viedni veľmi nezaujímali.  Posledný rok svojho života prežil vo veľkej chudobe. Dokonca speňažil svoje partitúry, aby mal prostriedky na jedlo. V lete 1741 ťažko ochorel a 28. júla v chudobe a zabudnutí naposledy vydýchol. Pohreb mal vo Svätoštefanskej katedrále. Zanechal po sebe obrovské množstvo diel, niektoré sa našli až po jeho smrti. Neuveriteľne plodný autor dokázal skomponovať operu za týždeň a svoju tvorbu si vždy dal slušne zaplatiť. Jeho hudba inšpirovala aj ďalšieho barokového velikána - skladateľa, organistu
a čembalistu Johanna Sebastiana Bacha.