Sabinov pozná veľa Slovákov ako mesto spojené s filmom Obchod na korze, ktorý vďaka silnému námetu i strhujúcim hereckým výkonom získal prestížneho Oscara. Ocenenie americkou Akadémiou filmových umení a vied však nie je jediným spojením tohto nenápadného okresného sídla so Spojenými štátmi americkými. Dnes už málo ľudí vie, že na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 19. storočia bol za najbohatšieho obyvateľa Kalifornie považovaný práve rodák z tohto mesta.

Právnik a statkár

Ľudovít Czapkay sa narodil sa v roku 1818 a podobne ako mnoho ďalších príslušníkov drobného uhorského zemianstva po skončení strednej školy vyštudoval právo. Advokátsky diplom mu spolu s prostriedkami, ktoré prinášali rodinné majetky, mal zabezpečiť pomerne pohodlný život. Keď sa už ako mladý doktor práv zamestnal na ministerstve financií, zdalo sa, že nasledujúce desaťročia strávi ako dobre platený štátny úradník v Budapešti. Revolučné roky 1848/1849 však priniesli do jeho života zásadnú zmenu. Keďže sa aktívne zapojil do revolúcie na strane uhorských povstalcov a dokonca získal hodnosť kapitána, po víťazstve cisárskych jednotiek sa ocitol pred neľahkou voľbou. Prvou možnosťou bolo riskovať súd, ktorý ho mohol odsúdiť na smrť alebo v lepšom prípade na dlhé roky ťažkého žalára. Druhú alternatívu predstavoval odchod do cudziny. To však znamenalo stratu celého majetku a podobne ako mnohí ďalší utečenci by musel hľadať nové možnosti obživy.

FOTO Sabinovčana Czapkaya si pozrite v GALÉRII>> 

Ľudovít Czapkay si zvolil druhú možnosť. Nemal však pritom veľa šťastia. Pri pokuse prekročiť hranice habsburskej monarchie ho chytili a odviezli do väzenia vo Viedni. Iba vďaka náhode, no najmä nepozornosti stráží sa mu odtiaľ podarilo utiecť a na druhý pokus prejsť hranice. Cez Berlín sa dostal do Hamburgu, kde mu známi ponúkli možnosť usadiť sa. Problémom však bol nedostatok vhodných pracovných príležitostí. Navyše on sám chcel odísť do Londýna, kde sa už predtým nasťahovala početná komunita utečencov z Uhorska. Ani tam však nebola nádej na získanie práce. Z rovnakých dôvodov musel zakrátko zavrhnúť aj plán odísť do Paríža. Keďže nevidel iné východisko, zostávajúce peniaze investoval do najlacnejšieho lístka a začiatkom mája 1850 vystúpil z lode v New Yorku.

Americký sen

Rýchlo sa rozvíjajúce Spojené štáty americké ponúkali prisťahovalcom na prvý pohľad neobmedzené možnosti. Realita však bola oveľa komplikovanejšia. Svoje právnické vzdelanie tu nemohol uplatniť. Ľudovít Czapkay ovládal päť jazykov, žiaľ, nie angličtinu, čo ho spočiatku výrazne obmedzovalo pri hľadaní vhodnej práce. Kým sa nenaučil plynule po anglicky, prešiel rôznymi príležitostnými a zle platenými zamestnaniami. Nenechal sa však odradiť. Veľkou oporou sa mu stala životná partnerka Magdaléna Péterová, s ktorou sa oženil v roku 1852. Postupne sa im narodili dve deti a Ľudovít Czapkay musel riešiť vážny problém, ako uživiť rozrastajúcu sa rodinu. Po krátkom váhaní sa rozhodol opustiť Boston, kde nevidel ďalšiu perspektívu a usadil sa vo Filadelfii. Tu popri zamestnaní začal študovať medicínu. Podarilo sa mu ju ukončiť v rekordne krátkom čase, vďaka čomu mohol začať budovať svoju lekársku prax. Možnosť, že postupne získa nielen solídne materiálne zabezpečenie, ale i spoločenské postavenie, bola pomerne reálna.

Osud to však zariadil inak. V Kalifornii objavili veľké náleziská zlata. Vypukla zlatá horúčka, ktorej podľahli desaťtisíce ľudí. Aj Ľudovít Czapkay tu videl príležitosť, ako rýchlo zbohatnúť a zabezpečiť rodinu. Vydal sa teda do vtedajšieho centra ťažby zlata Marysvillu. O pár týždňov, keď celé mesto úplne zhorelo, bol však opäť na mizine. Stratil všetky zásoby, náradie i vybavenie, a sen o rýchlom zbohatnutí sa rozplynul. Aby uživil rodinu, začal pracovať ako robotník na zlatých poliach. Keď si našetril nejaké peniaze, vydával sa hľadať zlato. Nebol celkom neúspešný. No to, čo našiel, stačilo iba na skromné živobytie.

Rodina ťažko znášala kočovný a tvrdý život zlatokopov. Keď že sa mu nepodarilo získať vytúženú finančnú nezávislosť, rozhodol sa opäť vrátiť k práci lekára. Presťahoval sa do San Francisca.

Nemal síce peniaze, no pri budovaní lekárskej praxe využil svoje jazykové znalosti. Do rýchlo rastúceho mesta totiž neustále prichádzali stovky nových obyvateľov. Práve on sa stal často poslednou záchranou pre nemeckých, poľských, slovenských, francúzskych i talianskych prisťahovalcov. Navyše sa ako lekár nebál uplatňovať nové medicínske postupy. Vďaka mimoriadnemu pracovnému nasadeniu sa mu čoskoro podarilo vybudovať prosperujúcu kliniku. Peniaze, ktoré zarábal, hneď investoval. Väčšinu z nich vložil do nehnuteľností. Začal financovať výstavbu bytov i obchodných priestorov, ktoré rýchlo sa rozrastajúce mesto nutne potrebovalo.

V americkej občianskej vojne veril vo víťazstvo Severu. Investoval preto do rozvoja priemyslu a obchodných spoločností. Napriek tomu jeho prioritou zostávali nehnuteľnosti. Na parcelách, ktoré skúpil v centre San Francisca, vybudoval celé bloky obytných budov, skladov a obchodov.

Bohatý diplomat

Hoci rýchlo bohatol, v osobnom živote ho postihli straty. V polovici šesťdesiatych rokov 19. storočia mu náhle zomrela manželka i dve deti. Priatelia sa mu rozhodli pomôcť. Oslovili ho s ponukou nastúpiť do diplomatických služieb. Washingtonskú vládu zastupoval najprv na veľkej obchodnej výstave v Štetíne. Keď že hovoril plynule po nemecky, po francúzsky a po poľsky, navyše nemal problém pohybovať sa vo vznešenom prostredí európskej šľachty, jeho rokovania boli úspešné. Prezident Abraham Lincoln ho následne poveril ďalšími úlohami. Rokoval v mene americkej vlády so zástupcami Pruska aj s rumunským kráľom Karolom I.

Ako amerického diplomata ho prijal i rakúsky cisár František Jozef I. Návrat do vlasti bol v tomto prípade spojený s udelením amnestie. Vďaka tomu získal späť niektoré majetky, ktoré mu po úteku z krajiny zhabali. Keďže peniaze nepotreboval, daroval ich svojim príbuzným v Sabinove a okolí. Po splnení diplomatických povinností precestoval Anglicko, Taliansko a Turecko a našiel si čas aj na návštevu rodného mesta. Úspechy, ktoré dosiahol, viedli americkú vládu k rozhodnutiu poveriť ho funkciou konzula v Rumunsku. Súčasne mal na starosti americké záujmy v Srbsku a ďalších krajinách na Balkáne.

Posledné roky života

Koncom šesťdesiatych rokov ho zdravotné ťažkosti i potreba venovať sa rozširujúcemu sa podnikaniu v Kalifornii viedli k rozhodnutiu odísť z diplomatických služieb. Následne začal postupne rozpredávať svoj majetok. Keďže prišiel o rodinu, rozhodol sa vrátiť do vlasti, do rodného mesta, kde chcel stráviť posledné roky života. V tom čase bol najbohatší Kalifornčan, takže predaj kliniky, množstva nehnuteľností i podielov trvali až do roku 1873. Zhromaždil viac ako milión dolárov, čo v čase, keď obed v luxusnej reštaurácii v New Yorku stál asi dolár, bola suma naozaj mimoriadna. Kým vybavoval úradné formality pred návratom do starej vlasti, vložil tieto finančné prostriedky do krátkodobej, bezpečnej investície na tovarovej burze. Urobil to už mnohokrát predtým a riziko straty bolo minimálne.

Náhody a nečakané zvraty však v živote Ľudovíta Czapkaya zohrávali významnú úlohu. Stalo sa niečo, čo nikto nečakal: Krachom na viedenskej burze odštartovala veľká hospodárska kríza, ktorá postihla európske krajiny i americký kontinent. Celé majetky sa v priebehu niekoľkých dní doslova vyparili. Množstvo ľudí prišlo zo dňa na deň o všetko. Medzi nimi aj Ľudovít Czapkay. Usiloval sa zachrániť čo sa ešte dalo. No keď vyrovnal svoje záväzky a zaplatil dane i poplatky za predaj nehnuteľností, neostalo mu v podstate nič. Najbohatší muž Kalifornie tak v priebehu krátkeho času zostal bez domu, peňazí i práce. A ako rýchlo zistil, aj bez priateľov. Niektorí podobne ako on prišli počas krízy o všetko. Tí, ktorí mali viac šťastia a majetok si udržali, ho zrazu nepoznali.

FOTO Sabinovčana Czapkaya si pozrite v GALÉRII>> 

Do rodného mesta sa nemohol a ani nechcel vrátiť bez peňazí. Pokúsil sa preto opäť pracovať ako lekár. Kríza však krajinu zmenila. Práce i peňazí bolo zrazu oveľa menej. Postupne sa mu zhoršovalo zdravie a nemohol robiť s takým nasadením ako kedysi. Nakoniec zomrel úplne chudobný v roku 1882 v prenajatej izbe na predmestí San Francisca. Mesta, ktoré ho kedysi nazývalo svojím nekorunovaným kráľom. O viac ako dve desaťročia ho prežilo jeho dielo, rozsiahly komplex budov v centre San Francisca, tak zvaný „uhorský blok“. Zničil ho až rozsiahly požiar v roku 1906.

Text: Patrik Derfiňák