Až šestnásť rokov sa darilo Ane Belénovej Montesovej odovzdávať americké vojenské tajné informácie Havane. Pracovala ako popredná analytička v armádnej rozviedke DIA v Pentagóne a zatkli ju len niekoľko dní po útokoch z 11. septembra 2001. Unikla tak väčšej pozornosti médií.

Jej príbeh sa však odhaľuje každým novým odtajneným materiálom a ponúka nevšedný pohľad do neviditeľného sveta špionáže. Niektorí experti odhadujú, že v USA môže pôsobiť až do 100-tisíc zahraničných agentov. Bývalý dôstojník DIA Chris Simmons sa domnieva, že aj malá Kuba môže prostredníctvom agentov ublížiť takej superveľmoci, ako sú Spojené štáty. Hrozba podľa jeho slov pre televíznu stanicu CNN rastie, keď Havana predáva americké tajné informácie ďalej Číne, Rusku, Iránu, Venezuele či Severnej Kórei.

Dve Any

Ana Montesová vyrástla ako milióny iných dievčat počas studenej vojny vo veľkej rodine zo strednej vrstvy. Bola najstaršia zo štyroch detí. Narodila sa v roku 1957 rodičom portorického pôvodu na americkej vojenskej základni v Nemecku, kde jej otec slúžil ako vojenský lekár. Predtým, ako začala chodiť na strednú školu, otec armádu opustil a usídlil sa s rodinou v meste Towson severne od Washingtonu.

Navštevovala Virgínsku univerzitu a v rokoch 1977 a 1978 strávila rok štúdiom v Španielsku. Tam sa zoznámila s portorickou študentkou Anou Colónovou. Obe Any sa rýchlo spriatelili, pričom ich skôr spájali portorické korene ako politické názory.

Colónovú politika netrápila, ale vtedy 20-ročná Montesová bola podľa slov kamarátky už v tom čase ostro vyhranená proti USA, pretože „manipulovali vládami v Strednej a Južnej Amerike“. Kamarátky ostali v kontakte a písali si listy.

UVERILA MU Montesová pracovala pre Castrovu Kubu z politického presvedčenia, za svoje služby nebrala peniaze.
UVERILA MU Montesová pracovala pre Castrovu Kubu z politického presvedčenia, za svoje služby nebrala peniaze.
Zdroj: PROFIMEDIA

Cez Prahu na Kubu

Po štúdiu zahraničných vzťahov na Virgínskej univerzite sa Montesová venovala medzinárodnej politike aj na Univerzite Johnsa Hopkinsa, kde získala titul v roku 1988. Medzitým často hromžila na podporu, ktorú vtedajší americký prezident Ronald Reagan poskytoval povstalcom bojujúcim proti prokomunistickým režimom v Strednej Amerike. „Cítila, že USA nemajú právo vnucovať svoju vôľu iným krajinám,“ konštatuje špeciálny agent Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Pete Lapp, ktorý viedol Montesovej vyšetrovanie a nakoniec ju aj zatkol.

Jej zanietené názory týkajúce sa Kuby neostali na Univerzite Johnsa Hopkinsa bez povšimnutia a čoskoro si ju našli procastrovskí verbovači. Okamžite súhlasila, že kubánskej veci pomôže. Približne v tom istom čase sa začala zaujímať o prácu v americkej vojenskej rozviedke, kde zamestnanci dennodenne prichádzajú do styku s utajovanými informáciami. Keď ju tam v roku 1985 prijali, podľa FBI bola už vtedy plne naverbovanou kubánskou špiónkou. V marci toho istého roku podnikla svoju prvú tajnú cestu na Kubu cez Madrid a Prahu, prezrádzajú to odtajnené zložky amerického ministerstva obrany.

Keď sa vrátila, opäť stretla svoju kamarátku zo študentských čias Anu Colónovú a nadšene jej rozprávala o tajnom výlete. „Hovorila o tom, akí sú ľudia utláčaní, a spomínala návštevy vojenských základní,“ uvádza Colónová. „Neskôr som sa od FBI dozvedela, že počas tej cesty podstúpila špionážny výcvik.“

Keď sa Montesová „udomácnila“ v DIA, prestala Colónovej písať. „Prerušila so mnou kontakt a ja som netušila, čo sa mohlo prihodiť,“ hovorí. Podľa FBI sa tak stalo preto, lebo Colónová vedela o Montesovej kubánskych aktivitách príliš veľa.