Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Už za svojho života vzbudzovala pozornosť svojou čudáckou povahou. Mladé dievča milujúce voľnosť a bavorskú prírodu sa nikdy nezmierilo s tým, že muselo opustiť bezstarostný vidiecky život. Aj keď sa nikdy nestala cisárovnou v pravom zmysle slova, predsa ju ľud miloval a dodnes patrí medzi najpopulárnejšie panovníčky. Krásna Alžbeta Bavorská, prezývaná Sissi, prišla na svet na Štedrý deň a tento rok si pripomíname 180 rokov od jej narodenia.

„Keď sa žena vydá, cíti sa taká opustená,“ nariekavala Ludovika, manželka pôžitkárskeho vojvodu Maximiliána Bavorského. Ich tretie dieťa zo siedmich, Alžbeta, mala napriek neidylickému manželstvu svojich rodičov šťastné detstvo.

Prišla na svet 24. decembra 1837 s jedným mliečnym zubom - povery vraveli, že takéto deti boli predurčené na šťastný život. Nuž, v prípade Sissi to zrejme celkom neplatí. Málokedy dokázala v sebe nájsť vnútornú pohodu a spokojnosť.

Ako dieťa trávila letné mesiace v rodičovskom zámočku v Possenhofene, na západnom pobreží Starn-berského jazera. Starala sa o zvieratá, liezla po stromoch, preháňala sa s otcom na koni. Práve po nespútanom Maxovi zdedila vnútorný nepokoj a túžbu po slobode. Nie div, že bola otcovým miláčikom. Jej vznešenejšia sestra Helena mala podľa plánov maminej sestry a matky Františka Jozefa raz zasadnúť po boku jej syna na cisársky trón. Lenže osud to zariadil inak.

Keď sa 23-ročný František Jozef v lete 1853 zaľúbil do svojej sesternice Alžbety, mladšej o sedem rokov, nikomu nebolo jasné, ako by sa mohlo toto dieťa prírody zaradiť do zošnurovaného života na viedenskom dvore.

Lenže prišli zásnuby a 23. apríla 1854 aj svadba. Viedenčania sa rozplývali nad krásou a nevinnosťou mladej cisárovnej, jej vnútro sa však chvelo plachosťou, neistotou aj strachom. „Mám cisára tak rada! Len keby nebol  cisárom,“ prezradila matke Františka Jozefa.

Veľkovojvodkyňa Žofia od prvého dňa manželstva vzala do rúk opraty a neustále dýchala neveste na krk. Kým sa František Jozef I. venoval vladárskym povinnostiam, Sissi zostávala opustená a stratená vo veľkom neznámom svete. Neskôr sa zariadila po svojom. Krehká, melancholická Sissi bola celý život na úteku a o vladárske povinnosti prejavovala nepatrný záujem.

Zápas medzi svokrou a Alžbetou sa vyostril po narodení jej prvých dvoch dcér - Žofie a Gizely. Veľkovojvodkyňa zriadila obom izby vedľa svojich komnát, ďaleko od matky.

Podobne to bolo aj s tretím Sissiným dieťaťom, synom Rudolfom. Aj keď sa jej neskôr podarilo vytrhnúť ho z područia prísnej Žofiinej výchovy a vojenských pravidiel, Rudolfov a Sissin vzťah nebol až taký vrúcny. Syn matku zbožňoval, ale nikdy sa jej celkom nedokázal priblížiť.

Najmilovanejším dieťaťom komplikovanej cisárovnej sa stala najmladšia dcéra Mária Valéria. „Musela si ostať mojím jediným, najvlastnejším dieťaťom, mojím drahokamom, na ktorý nesmie mať nárok nik, iba ja jediná, a celú riavu lásky, zadržiavanú dovtedy v mojom srdci, som vychrlila na teba,“ vyznala sa zo svojich pocitov k dcére cisárovná.

Viac než politika a manželské povinnosti ju zaujímala vlastná sebarealizácia. Pestovala kult tela a starostlivosti o svoju štíhlosť a krásu venovala niekoľko hodín denne. V 60. rokoch 19. storočia ju považovali za najkrajšiu panovníčku na svete. Pri výške 172 centimetrov vážila okolo 50 kilogramov. Každé ráno si zapisovala miery častí svojho tela i hmotnosť.

Stravovala sa striedmo a jednostranne - preferovala mlieko a zmrzlinu. Hladovky dopĺňala pohybom. Ani chvíľu neobsedela, milovala rýchlu chôdzu, v ktorej jej málokto stačil. Vo všetkých svojich zámkoch si zariadila telocvične, cvičila na bradlách, kruhoch aj s činkami.

Kúpele v olivovom oleji a rôzne pleťové masky dopĺňala extrémna starostlivosť o dlhé gaštanové vlasy. Siahali jej takmer po zem a jej kaderníčka to rozhodne nemala ľahké. Nielenže musela na panovníčkinej hlave vyčarovať náročný účes, priam umelecké dielo, ale dávala pozor, či náhodou z jej vznešenej hlavy nevypadne vlas navyše. Inak sa jej mohol ujsť trest v podobe facky.

Aj keď patrila medzi najkrajšie ženy svojej doby a rada sa nechala obletovať, sex a milostné avantúry ju nezaujímali. Manžela milovala, ale len zriedka sa s ním delila o manželskú posteľ. Namiesto toho mu dopriala milenky, jednu z nich, herečku Katarínu Schrattovú, mu dokonca sama dohodila. František Jozef však svoju ženu neskonale zbožňoval do konca života a snažil sa jej splniť, čo jej videl na očiach.

Dodnes sa však špekuluje, aký bol vzťah medzi Alžbetou a významným uhorským šľachticom a štátnikom Júliusom Andrássym. Tento uhrančivý Maďar bol jednou z osobností rakúsko-uhorského vyrovnania, dohodnutého vo februári 1867.

V júni toho istého roku už Maďari oslavovali Alžbetu ako uhorskú kráľovnú. Ríšou s jej vlastnými zákonmi bolo Gödöllő, vidiecke sídlo neďaleko Budapešti, ktoré venoval uhorský ľud novokorunovanému kráľovskému páru.

Sissi skladala verše inšpirované básnikom Heinrichom Heinem a s veľkým zaujatím sa venovala štúdiu antických dejín. Na ostrove Korfu, kam rada cestovala, si dala postaviť zámok nazvaný podľa jej obľúbeného antického mýtického hrdinu Achilleion.

Alžbeta však mala aj iné špecifické záujmy. „Cítila sa priam magicky priťahovaná ľuďmi, ktorí prekročili hranicu medzi normálnosťou a choromyseľnosťou,“ napísala v cisárovninom životopise Brigitte Hamannová. Azda aj preto si tak rozumela so svojím bratrancom, „šialeným“ kráľom Ľudovítom II. Bavorským. Dal postaviť rozprávkové zámky inšpirované germánskou mytológiou a operami Richarda Wagnera. Jeho smrť v roku 1886 ňou veľmi otriasla, tvrdila, že sa jej zjavuje aj po smrti a zhovára sa s ňou.

V tom období sa v aristokratických kruhoch tešil obľube špiritizmus a podľahla mu aj Alžbeta. Považovala sa za veľmi vnímavú a otvorenú duchovným zážitkom. „Mne poskytuje veľké uspokojenie a hlboké upokojenie v mnohých chvíľach, keď môžem vstúpiť do spojenia s duchmi z onoho sveta. Ľudia to však, až na malé výnimky, nechápu. A čomu nevediaci ľudia nerozumejú, to vyhlásia za nezmysel,“ priznala.

Známa bola aj jej poverčivosť. Bála sa urieknutia. Ak zbadala straku, trikrát sa jej poklonila. Verila v ochrannú moc studeného železa a čítala predpovede z tvarov rozbitého vaječného bielka v pohári vody.

Posledné roky svojho života prežila rakúsko-uhorská cisárovná v stupňujúcom sa smútku a melanchólii. Pričinila sa o to aj samovražda jej jediného syna Rudolfa 30. januára 1889. Z tejto traumy sa nikdy nespamätala, odvtedy chodila zásadne v čiernom oblečení a vyhýbala sa Viedni. Dokonca sa v tlači hovorilo o jej začínajúcom šialenstve.

Milánske noviny Secolo v roku 1893 napísali, že cisárovnú každý večer trápia halucinácie. Vraj verí, že korunný princ je ešte ako dieťa u nej. Údajne jej vyrobili na upokojenie voskovú bábiku, ktorú zahŕňala bozkmi a slzami. Zrejme išlo o prehnané bulvárne správy, ktoré podporila ešte väčšia Alžbetina izolácia od ľudí.

Smrť si ju našla 10. septembra 1898 v Ženeve. Cestou k prístavu v sprievode spoločníčky Irmy Sztárayovej ju prepadol 25-ročný taliansky anarchista Luigi Lucheni, ktorý nenávidel aristokraciu. Pôvodne chcel spáchať atentát na princa Henriho Orleánskeho. Ten však do Ženevy neprišiel. Našiel si teda novú obeť.

Cisárovnú bodol do srdca trojhranným pilníkom. Alžbeta prešla ešte sto metrov na loď, zranenie bolo presné, ale malé, takže neprišla o veľa krvi ani netrpela veľkou bolesťou. Kým ju na provizórnych nosidlách niesli do hotela, skonala. Atentátnika zadržali, svoj čin však nikdy neoľutoval. Cisárovnú pochovali v kapucínskej krypte vo Viedni.

Na pamiatku obľúbenej Sissi z iniciatívy manželky vedúceho lekára Vojenského kúpeľného ústavu v Piešťanoch vytvoril budapeštiansky umelec Július Jankovics sochu cisárovnej odetej v šatách, ktoré mala počas svojej korunovácie za uhorskú kráľovnú. Bustu z mramoru slávnostne odhalili 10. augusta 1902 v priestore piešťanského parku neďaleko hlavného vchodu. Vydržala tam do pádu monarchie. Potom ju osadili v 60. rokoch bez podstavca a vytesaných náhrdelníkov do výklenku pri kúpeľnom dome Irma, kde je dodnes.

Krásna cisárovná Sissi  podľahla nielen kultu krásy, ale aj špiritizmu a kokaínu

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Krásna cisárovná Sissi podľahla nielen kultu krásy, ale aj špiritizmu a kokaínu

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Zastrelili ho kumpáni Juraja Jánošíka. Múmia zavraždeného farára je dodnes ako zázrakom neporušená

Gottwald poslal na smrť najbližšieho priateľa a spolupracovníka . Asi sa tým vyhol vlastnej smrti

Na národnej pamiatke, ktorá pamätá Keltov, načierno vyrástla krížová cesta. Cirkev v tom nevidí problém

Ako prvý sa odvážil transplantovať srdce. Zomrel počas čítania vlastnej knihy - na astmatický záchvat

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Krásna cisárovná Sissi  podľahla nielen kultu krásy, ale aj špiritizmu a kokaínu

Gottwald poslal  na smrť najbližšieho  priateľa a spolupracovníka . Asi sa  tým vyhol vlastnej smrti