Sláva prišla veľmi rýchlo. Už ako dvadsaťjedenročný vydal básnickú zbierku Dúha, ktorá vyvolala veľký ohlas. Melodické verše o láske, o prírode, sugestívne obrazy, originálne metafory si podmaňovali čitateľov. Aj bohémsky život nastúpil veľmi skoro. Sergej obľuboval gitaru, rev harmoniky, vodku. A šum okolo seba. Krásavec s úprimnými modrými očami býval v krčmách stredobodom pozornosti.

V galérii si pozrite najdôležitejšie ženy v Jeseninovom živote. Ktorá bola najkrajšia?

Zažiaril ako meteor

Básne v Sovietskom zväze veľmi obľubovali. Básnikov nie až tak veľmi. Lebo si všeličo dovoľovali. Anne A. Achmatovovej, jednej z najvýznamnejších poetiek 20. storočia, zastrelili muža, syna na dlhé roky poslali do gulagu a nedovolili jej publikovať. Všeobecne známeho a populárneho Vladimíra Majakovského, telom i dušou oddaného veci socializmu, dokopali k samovražde. Aj s Jeseninom bolo všelijako. Detstvo prežil na dedine u starého otca, ako to napísal, „v nízkom dome s modrými oknami“.Poznačilo ho to na celý život. Začal pracovať ako predavač, potom bol korektorom v tlačiarni. Básne začal písať ešte v detských rokoch a ako dvadsaťjedenročný vydal pod názvom Dúha prvú zbierku básní. Bolo to v roku 1916. Ospevoval v nej život na dedine, zdanlivo jednoduchý, ale plný romantiky. Ale smúti v nej aj nad vojnovými udalosťami, ktoré sa odohrávali na európskych bojiskách.

Búrlivák: Básnikov život bol plný alkoholu a výtržností.
Búrlivák: Básnikov život bol plný alkoholu a výtržností.
Zdroj: Profimedia

Kniha išla „na dračku“ a čoskoro vyšli ešte dve jej vydania. Jesenin bol poctený, natešený aj povzbudený do ďalšej tvorby. A usilovne písal. Za svojho krátkeho života vydal dvadsaťštyri básnických zbierok. O nenaplnenej láske k žene písal v zbierke Anna Sneginová, o nenaplnenej láske k Perzii, ktorú sa márne hotoval navštíviť, básnil v zbierke Perzské motívy, o Veľkej októbrovej revolúcii zasa v zbierke Balada o dvadsiatich šiestich (popravených revolucionároch)... Zažíval takú slávu, aká sa v dnešných časoch neujde nijakému básnikovi a asi ani v budúcnosti. Ale v poslednom období písal veľa aj o tom, čo mu bolo osobitne blízke - o krčmách. Vydal zbierky Krčmárska Moskva, Chuligánova láska i sugestívnu báseň o vlastnom alkoholizme Čierny človek.

Zradný kamarát

Vždy sa k nemu prikmotrili zvedavci, ľudia, ktorým lichotilo, že majú prístup k stolu slávneho človeka, pijani, ktorí sa radi priživovali na cudzej vodke. Vladimír Majakovskij spomínal: „Pri pokladnici Štátneho nakladateľstva sa ku mne prihrnul nejaký muž s opuchnutou tvárou. Tiahla z neho pálenka práve tak ako z jeho dvoch známych, ktorých som v živote nevidel. Naozaj som len ťažko spoznal Jesenina.“Iľja Erenburg, básnik a spisovateľ, ktorý verne slúžil režimu a vyhol sa represáliám, asi nemal v láske Jesenina, lebo o ňom napísal: „Vždy strašne túžil po sláve.“ Preto vraj rád vyvolával škandály. Erenburg sa s ním stretol naposledy v roku 1924 u spoločných známych. Vo svojich pamätiach napísal: „Vyzeral zle, chcel odísť - výtržníčiť, robiť škandály.“

Spoločenský: S kolegami básnikmi, v strede.
Spoločenský: S kolegami básnikmi, v strede.
Zdroj: Profimedia

Keď v Moskve hosťovala uznávaná americká tanečnica Isadora Duncanová, po vystúpení vtrhol do jej šatne. Ani stráž mu v tom nemohla zabrániť. Zastihli ho kľačať pred pohovkou, na ktorej sedela Duncanová, hladkala mu vlasy a opakovala „Zlatá hlava, zlatá hlava...“Zamilovali sa a vzali sa. Ona bola takmer dva razy staršia ako on. Precestovali div nie celý svet. Pijatika a škandály ho sprevádzali. Jesenin spieval na recepcii v Berlíne Internacionálu a vyzval ruských emigrantov, aby ju aj oni spievali. S Isadorou sa zbožňovali i nenávideli, navzájom podvádzali, bili i zmierovali. Po dvoch rokoch sa rozišli. Jesenin odišiel tak náhle, ako prišiel. Polámal tenké zakrivené nohy manželkiných hypermoderných stoličiek, bez slova ich hodil k jej nohám, vzal si kufor a ušiel. Po návrate domov písal verše a zúčastňoval sa na divokých pijatikách, ktoré sa pravidelne končili výtržnosťami, škandálmi a často ho zadržala polícia. Mnoho ráz sa zaveroval, že skončí s alkoholom. Nepodarilo sa. Pohárik je zlý kamarát, nepúšťa zo svojich pazúrov.

Bolestivé lásky

„Básnik Jesenin bol búrlivák, ale aj nežný, slobodomyseľný básnik so zázračnou láskou k ľuďom, zvieratám i rastlinám,“písali o ňom. Keďže sa narodil v znamení Váh, mal by byť empatický: „Vedia sa vcítiť do pocitov toho druhého, vedia počúvať, sú citliví. Váhy symbolizujú túžbu po harmónii a poctivosti, preto majú títo ľudia zvyčajne dar urovnávať konflikty a spory mierovou cestou, dar dohodnúť sa a celú vypätú atmosféru upokojiť.“ Nie je pravda ani jedno, ani druhé. Možno to demonštrovať aj na Jeseninovom vzťahu k ženám. Ako sedemnásťročný žil s Alexandrou Izrjadnovovou, kolegyňou z tlačiarne. Narodil sa im syn a Jesenin búrlivo oslavoval. O niekoľko týždňov ich opustil. Na syna Jurija si spomenul krátko pred smrťou. Bol ich navštíviť a Alexandre nakladal, aby ho nerozmaznávala. S druhou ženou herečkou Zinaidou Reichovovou mal dcéru Tatianu.

Zinaida Reichovová: S druhou manželkou mal dcéru Tatianu a syna Konstantina.
Zinaida Reichovová: S druhou manželkou mal dcéru Tatianu a syna Konstantina.
Zdroj: Profimedia

Jeho treťou manželkou bola Isa­dora Duncanová. Nechcela sa ho len tak ľahko vzdať a pricestovala za ním do Moskvy. Jesenin jej unikal. Vybrala sa za ním do gruzínskeho Tbilisi, ale dozvedela sa, že práve odcestoval. Odcestovala zo Sovietskeho zväzu. Umrela tragicky dva roky po Jeseninovej smrti. Šál sa jej zamotal do kolesa auta a udusil ju.  Začiatkom roka 1925 sa začal rozvíjať Jeseninov vzťah so Sofiou Andrejevnou Tolstou, vnučkou slávneho spisovateľa. Jesenin sa k nej čoskoro nasťahoval. V septembri sa zosobáčili. Ešte nebol oficiálne rozvedený s Isadorou Duncanovou. Hrozil súd a väzenie. Jesenin sa ukryl na psychiatrii, no odtiaľ 21. decembra ušiel, vymáhal si honorár za knihy, navštívil prvú ženu a syna Jurija, potom druhú ženu a dcéru Tatianu. Nakoniec odišiel z Moskvy do Leningradu a nikomu nič nepovedal. So Sofiou im to nie veľmi klapalo. Ona bola aristokratka, on bol jednoduchý či skôr divoký.

Podozrivá smrť

Jesenin sa v Leningrade ubytoval v hoteli Angleterre a na 27. decembra 1925 si dohodol posedenie s priateľmi. Na druhý deň ráno ho našli v izbe mŕtveho. Najprv sa pokúsil podrezať si žily britvou, potom sa obesil. Tak znela úradná správa. Nedokázal sa rozlúčiť s dovtedajším životom, zato so životom áno? Mal necelých tridsať rokov. Dlho pretrvával názor, že Jesenin spáchal samovraždu, no časom sa objavovali podozrenia, či jeho smrť nezinscenovali. Okolo neho sa motalo niekoľko špicľov a donášali. Napríklad aj po takýchto jeho veršoch: „Ľúto im je, ľúto mladých ľudí, / čo si zase život zbabrali. / Aj seba, že naleteli krutej / metelici októbrových dní. / Všetci sú zas dýku na bodnutie / spoza sáry ťahať ochotní.“

V rakve: Jeseninova smrť je zahalená rúškom tajomstva.
V rakve: Jeseninova smrť je zahalená rúškom tajomstva.
Zdroj: Profimedia

Ľubomír Feldek, prekladateľ a znalec Jeseninovho diela, si myslí, že už aj takéto verše by boli stačili na to, aby sa vládna moc porátala s básnikom. Ale Jesenin mal toho na rováši viac. Feldek píše, že „Jesenin nedovolil diktatúre, aby mu vypláchla mozog“. Ako to teda bolo s jeho smrťou? Verzií je veľa. Podľa jednej ho má na svedomí čekista Nikolaj L. Leontiev, bývalý člen Trockého ochranky. Dostal príkaz „neutralizovať“ básnika. „Nebudeš mi veriť, ale týmito istými rukami som zabil Jesenina,“priznával sa po rokoch.  Postupne vychádzali na povrch nezrovnalosti na mieste činu. Ako si on, pravák, mohol podrezať pravú ruku? Alebo ako sa mohol obesiť v izbe, ktorej strop bol vo výške tri a pol metra? Ako sa tam s porezanou rukou mohol dostať? A čo tie stopy po zápase? Jestvujú aj pochybnosti, či sa jeho údajná samovražda naozaj odohrala v hotelovej izbe.  Jeseninova poézia pretrvala. Zostal uznávaným, velebeným, zbožňovaným básnikom až do dnešných dní. Jeho spisy vychádzajú v mnohotisícových nákladoch a predávajú ich všade - aj v tržniciach vedľa kuchárskych kníh, horoskopov a príručiek Ako rýchlo zbohatnúť. 

V galérii si pozrite najdôležitejšie ženy v Jeseninovom živote. Ktorá bola najkrajšia?