Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Obrazom Artemisie Gentileschiovej dominovali biblické hrdinky, zväčša s jej tvárou.&nbsp; Priekopníčka ženského maliarstva v 17. storočí sa už na počiatku svojej umeleckej dráhy musela vyrovnať s potupou. Často sa o nej šírili klebety, ale nikdy sa nevzdávala a vždy dokázala nájsť podporovateľov, ktorí ocenili jej výnimočný talent.

Dcéra významného maliara Oratzia Gentileschiu prišla na svet 8. júla 1593 v Ríme. Otec odmalička dával svojim deťom do rúk štetec, ale najväčší talent prejavila práve Artemisia. Keďže Oratzio patril ku Caravaggiovým nasledovníkom, aj mladé dievča prebralo tento štýl, hoci od otcovho sa líšil.

Povesť mladej dievčiny pošramotil svojrázny vzťah s toskánskym maliarom Agostinom Tassim, ktorého jej otec najal na súkromné vyučovanie. Tassi bol však vychýrený sukničkár a neodolal ani kráse svojej mladej žiačky. V oblasti lásky neskúsenú 19-ročnú Artemisiu znásilnil. Svoj čin zjemňoval tým, že jej sľuboval manželstvo. To si však rýchlo rozmyslel a otec zneucteného dievčaťa ho dal na súd. Najviac však na 7-mesačný proces doplatila talentovaná dievčina. Musela prejsť ponižujúcou gynekologickou prehliadkou, podrobiť sa mučeniu a odpovedať na nepríjemné otázky. Tassiho nakoniec uväznili iba na jeden rok, Artemisia však čelila dlhoročnej hanbe. Napriek tomu, že ju otec rýchlo vydal za maliara Pietra Stiattesiho, s ktorým sa presťahovala do Florencie.

Vo Florencii sa jej podarilo preraziť a stala sa prvou ženou, ktorú prijali do tunajšej Akadémie umenia. Bola známa ako chránenkyňa Medicejovcov, s významným talianskym filozofom, fyzikom a astronómom Galileom Galilei viedla zaujímavé debaty o živote, na žiadosť Michelangelovho vnuka vymaľovala strop galérie zasvätenej jeho slávnemu dedovi. Na stropnom obraze Alegória náklonnosti je nahá mladá žena držiaca kompas, ktorej tvár sa nápadne podobá na svoju tvorkyňu.&nbsp;

Vo Florencii sa Artemisii a Pierantoniovi narodili štyria synovia a dcéra Prudenzia. Rodinu trápili finančné ťažkosti a Artemisia išla skúsiť šťastie opäť do Ríma.&nbsp; Porodila tam aj svoju nemanželskú dcéru, ale hlavne si vybudovala dobrú maliarsku povesť a získala mnohých obdivovateľov svojho umenia. Z tohto obdobia pochádzajú jej obrazy Judita so svojou slúžkou,&nbsp; Spiaca Venuša a Ester a Ahasver.

Druhým domovom odhodlanej umelkyne sa stal Neapol. Tam prvý raz v živote pracovala na výzdobe katedrály, keď pre chrám v Pozzuoli namaľovala obraz Mučenie sv. Januaria v amfiteátri v Pozzuoli.

Stretávala sa s významnými maliarmi a na pozvanie káľa Karola I. v roku 1638 odcestovala do Londýna a spolu s otcom zdobili Queen’s House v Greenwichi pri Londýne, ktorý patril kráľovnej Henriete Márii Bourbonskej. V roku 1639 Orazio Gentileschi náhle zomrel, ale jeho dcéra naďalej tvorila, aj keď sa o posledných rokoch jej života veľa nevie. Zomrela pravdepodobne v roku 1653 v Neapole.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/krute-casy-mladu-talentovanu-maliarku-suknickar-znasilnil-este-musela-podrobit-muceniu" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Obrazy Artemisie Gentileschiovej sú na rôznych významných miestach a samotná autorka sa stala feministickou ikonou - vyzdvihujú jej traumu z mužského násilia, ktorú pretavila do svojich diel, ale najmä schopnosť presadiť sa v mužskom svete.