Karl Christian Fried-rich Pfizer sa narodil v marci 1824 do obchodníckej rodiny. Po absolvovaní základnej školy získaval chemické zručnosti v lekárni, časom nadobudol obchodné vzdelanie. Keď prišiel čas zaradiť sa do pracovného procesu, rozhodol sa opustiť rodný kraj. Ako opisuje jeho dcéra Alice, na cestu do Ameriky ho motivovala príležitosť napredovať v profesii a túžba žiť v krajine slobody. „Pre môjho otca, mladého, nadšeného muža plného ideálov, nebolo v Európe nič hodné veľkého úsilia. Ale na druhej strane Atlantického oceánu videl krajinu, plnú príležitostí.“

S hypotékou na krku

Karl vedel, že hoci Amerika prisťahovalcom otvára náruč, nemôže prísť naprázdno. Preto sa intenzívne pripravoval, učil sa po anglicky, dokonca študoval históriu USA a zákony. Ešte v Nemecku s bratrancom Erhartom uzavreli partnerstvo s cieľom otvoriť v zámorí chemický výrobný podnik. V Spojených štátoch bolo toto odvetvie v počiatkoch. Chemický priemysel zamestnával ledva tisíc ľudí.

S Erhartom najprv žili v New Jersey, ale prvú kanceláriu novej firmy otvorili v roku 1849 vo Williamsburgu neďaleko Brook­lynu. Dôvodom bolo, že sa tam sústredila početná skupina nemeckých prisťahovalcov. Na spustenie výroby si rok počkali. Pfizer si vytváral kontakty, budoval potenciálnu distribučnú sieť a čakal na pôžičku od otca. Až potom kúpil tehlovú budovu v Brooklyne, za ktorú splácal tisícdolárovú hypotéku. Tá sa nadlho stala výrobným závodom aj výskumným a vývojovým centrom.  Hoci Karl žal úspech za úspechom, vlastnil viacero nehnuteľností a núdzou rozhodne netrpel, podľa vtedajších štandardov nebol považovaný za boháča. Skôr za „dobre situovaného“.

Išiel tvrdo za svojim

Dcéra ho opisuje ako mimoriadne pracovitého muža. Dokonca produkty firmy spočiatku sám roznášal zákazníkom. Pešo, na koni, v koči. S Erhartom pravidelne cestovali do Európy, aby rozširovali kontakty s dodávateľmi a spoznávali nové trendy. Práve na jednej z pracovných ciest Pfizer stretol budúcu manželku Annu Hauschovú. Spoznali sa na plese, vzali sa a mali spolu sedem detí.

Svoj život podriadil podnikaniu. Bol členom viacerých profesijných klubov, vyhýbal sa politike aj kostolu. Napriek tomu ho dcéra Alice vnímala ako milú, hoci dosť vzdialenú osobu. Múdreho, široko zmýšľajúceho, veľkorysého a sčítaného muža.

Veľkorysý biznismen

Aj v pracovnom prostredí bol uznávaný. Mal povesť dobrého zamestnávateľa, pre ktorého boli slabosťou nemeckí prisťahovalci. Talenty však dokázal oceniť, prijať i povýšiť bez ohľadu na národnosť. Firma patrila k prvým, ktoré sa zamerali aj na sociálny aspekt. Zriadili pohotovostný rezervný fond pre pracovníkov a ich rodiny v núdzi, v januári 1906 dokonca spustili plán rozdeľovania zisku pre zamestnancov.

Pfizer zomrel v októbri 1906 na zápal pľúc. Mal 82 rokov. Aj keď veľkú časť majetku prerozdelil deťom ešte počas života, aby im umožnil osamostatniť sa, jeho pozostalosť bola stále úctyhodná. Zahŕňala dom a pozemky v Brooklyne a 2 433 628 dolárov v hotovosti (v súčasnosti by to bolo zhruba 75 miliónov).