Žena z obrazu Dáma s hranostajom Cecilia Galleraniová bola favoritkou vojvodu Ludovica il Mora z rodu Sforzovcov, vládcu Milána. Stala sa preňho dokonca dôležitejšou než manželka. Ako sa 37-ročný šľachtic dal dokopy s krásnou, hoci neurodzenou Ceciliou, zostáva tajomstvom. Zrejme ju prvý raz uvidel v Miláne ako 16-ročnú. Moro, ktorému zhodou náhod hovorili aj hranostaj, bol vzdelaný človek, zaujímal sa o vedu a umenie a sníval urobiť z Milána druhé Atény. Hrnuli sa k nemu umelci, vedci a rôzni „špecialisti“. Moro zamestnával aj Leonarda da Vinci, ktorý slávny obraz namaľoval niekedy v rokoch 1489 - 1490.

V galérii si pozrite portréty majstra Leonarda>>

Dobre vychovaná

Ceciliina rodina prišla do Milána z Florencie v prvej polovici 15. storočia. Otec Fazio bol významný úradník v meste a mal pomerne veľké pozemky. Vzal si Margheritu Bustiovú, ktorá pochádzala podobne ako Leonardov otec z právnickej rodiny. Mali osem detí, z toho dve dcéry. Cecilia sa narodila v roku 1473 ako siedme dieťa, otec zomrel o sedem rokov neskôr. Mama bola vzdelaná a všetkým deťom zabezpečila dobrú výchovu. Cecilia ako jedno z mála dievčat v tom čase ovládala latinčinu, literatúru, písala verše, zaujímala ju hudba a zrejme aj sama hrala na nejakom nástroji.

 

Keď mala desať rokov, uzatvorila jej rodina manželskú zmluvu s 20-ročným Stefanom Viscontim, takisto nešľachtického pôvodu. Sobáš sa mal konať po Ceciliiných 12. narodeninách, čo bola vtedy uznaná dolná hranica zrelosti pre manželstvo. Nastali však naťahovačky o veno, Galleraniovci podľa všetkého nemali ako vyplatiť rodine Viscontiovcov dohodnutú „zálohu“ v plnej výške. A tak namiesto sobáša požiadala Cecilia v roku 1487 o anulovanie zmluvy.

LEONARDO DA VINCI: Renesančný architekt, hudobník, vynálezca, sochár a maliar, „univerzálny génius“, zanechal po sebe vzácne diela.
LEONARDO DA VINCI: Renesančný architekt, hudobník, vynálezca, sochár a maliar, „univerzálny génius“, zanechal po sebe vzácne diela.
Zdroj: Profimedia.sk

Rodina sa zjavne dostala do poriadnych finančných ťažkostí. Dva roky po anulovanom sobáši Cecilia s bratmi napísali vojvodovi Morovi prosbu o návrat skonfiškovaných majetkov. Vyhovel im za trochu záhadných okolností. Cecilia sa totiž vzdala dedičstva a už o niekoľko mesiacov sa odsťahovala od bratov. Historici preto špekulujú, že „niekto“ sa o budúcnosť dievčaťa postaral. Kto, ak nie Moro? Šľachtic si zrejme všimol krásnu a inteligentnú dievčinu, keď ju s bratmi prijal ohľadom majetkovej prosby. Navyše, Ceciliin brat neskôr za nevyjasnených okolností zabil lekára z bohatého milánskeho rodu. Ale nešiel ani do vyhnanstva, ani do väzenia a vojvoda Ludovico sa osobne zasadil, aby sa rodina zavraždeného bratovi nepomstila.

Odkladaná svadba

Cecilia nepohrdla luxusným životom a rýchlo našla miesto na dvore po boku mocného vládcu. Krásou, mladosťou, šarmom, hudobným a literárnym talentom i znalosťou latinčiny dobyla srdce vojvodu. Dostala prezývku Donna docta, vzdelaná žena, pričom ju prirovnávali k antickým dámam. Zúčastňovala sa na dvorných slávnostiach po Ludovicovom boku, hoci vedela, že to nebude naveky. S cieľom posilniť svoju moc Il Moro si už dávnejšie dohodol svadbu so vznešenou, vtedy ešte len päťročnou Beatrice d’Este. Lenže s Ceciliou po boku začal manželstvo odkladať. Zrejme v čase najväčšej vojvodovej zaľúbenosti, v rokoch 1488 - 1490, dostal Leonardo da Vinci od neho objednávku na portrét svojej mladej metresy.  Mocenské boje však boli neúprosné. Aby upevnil svoju panovnícku pozíciu, Ludovico potreboval manželského potomka. A tak si nakoniec v roku 1491 zobral 16-ročnú Beatrice. Nie v Miláne, ale v Pavii, aby prítomnosť milenky neklala nikomu oči. Novomanžel však ďalej tajne navštevoval Ceciliine komnaty a už v máji toho istého roka sa im narodil Cesare a dva týždne po pôrode dostala Cecilia majetky v Saronne.

Ale začiatkom roka 1492 dvorný básnik prezradil, že Il Moro večeriava s milenkou i jej synom. Beatrice žiada prepustiť Ceciliu z dvora. Ako zámienku si našla - šaty. Ludovico totiž kúpil manželke i milenke veľmi podobné róby, čo Beatrice absolútne nemohla zniesť a Cecilii ich zakázala nosiť. Podľa historikov je však veľmi zvláštne, že inteligentná milenka, dobre poznajúc miestne pomery, sa nechala vtiahnuť do trápnych ťahaníc s vládkyňou Milána.

CECILIA GALLERANI: Tentoraz zobrazená ako Matka Božia s dieťaťom.
CECILIA GALLERANI: Tentoraz zobrazená ako Matka Božia s dieťaťom.
Zdroj: Profimedia.sk

Sforza bol zúfalý, ale oficiálne sa postavil na manželkinu stranu. Ceciliu však „dal na poriadok“. Už v júli 1492 ju vydal za grófa Ludovica Carminati de’ Brambilla, nazývaného Il Bergamino. Bol to boháč, takže neodišla naprázdno a stala sa skutočne bohatou šľachtičnou. Manželovi porodila štyri deti. S Bergaminom bývali v peknom paláci Carmagnola, ktorý daroval milánsky vojvoda jej nemanželskému synovi. Tam vzdelaná grófka prijímala básnikov a učencov. Údajne sa na niektorých návrhoch rekonštrukcie podieľal aj sám majster Leonardo. Il Moro zrejme svojho nemanželského syna miloval - svedčí o tom napríklad obraz, na ktorom sa hrdo ukazuje s nemanželským potomkom. Zákonného syna pritom na maľbe drží na rukách Beatrice.

Úpadok

Sforzu posledný rok 15. storočia zatkla v Miláne francúzska armáda. Vojvoda zomrel v roku 1508 v podzemí francúzskeho zámku Loches. S jeho úpadkom sa začalo vodiť horšie aj Cecilii. S manželom sa stali vyhnancami, skonfiškovali im majetky. Nešťastná žena žiadala v roku 1508 Francúzsko o navrátenie „aspoň“ dedičstva po otcovi vo výške tisíc dukátov. Ale šťastena je vrtkavá. Sforzovci v roku 1512 znovu získali moc a Bergamini dostal naspäť paláce v Miláne a v San Giovanni in Croce. Ale Cecilii to veľa radosti neprinieslo - o dva roky zomrel syn Cesare a o ďalší rok aj manžel.

Dominikánsky mních Matteo Bandello opísal v jednom svojom diele Miláno rokov 1508 - 1526. Podľa neho to bolo nespútané mesto s množstvom slávností, krásnymi ženami ovešanými šperkami, bohatou a hedonistickou spoločnosťou. Vo svojom diele zároveň horlivo obhajoval právo žien na vzdelanie, čiže zjavne išlo o priekopníka v oblasti feminizmu. Ako vzor dal do popredia tri známe Milánčanky, u ktorých sa stretávali vzdelaní ľudia, hovorilo sa o vede a čítala sa poézia. Jednou z nich bola, samozrejme, Cecilia. „U nej sa hovorilo vždy o veciach vznešených,“ zdôraznil Bandello. Jej fanúšikom je aj filozof a lekár Giulio Cesare Scaligero, ktorý o nej dokonca písal oslavné verše v latinčine.

Obraz

Po manželovej smrti žila Cecilia striedavo v Miláne a v San Giovanni in Croce, kde aj zomrela v roku 1536. Obraz Dáma s hranostajom, ktorý dostala ako dievča od milenca, vzala so sebou do nového domova. Lenže posledná zmienka o obraze na území Talianska je z roku 1498. Potom sa stopa stráca, až ho v roku 1800 v Ríme kúpil knieža Adam Jerzy Czartoryski za smiešnu cenu. Pred troma rokmi kúpilo poľské ministerstvo kultúry od rodiny Czartoryských celú umeleckú zbierku vrátane obrazu Dáma s hranostajom. V súčasnosti ho môžete obdivovať v múzeu v Krakove.

     
V galérii si pozrite portréty majstra Leonarda>>