Americká farmaceutická firma Pfizer je jednou z najväčších spoločností na svete, so zastúpením v mnohých krajinách. Jej trhová hodnota je približne 186 miliárd dolárov a len v minulom roku predstavovali jej príjmy vyše päťdesiat miliárd. Verili by ste, že začínala s pártisícovou pôžičkou? Jej prínos pre zdravotníctvo nemožno poprieť, cesta na výslnie však nebola bez zakopnutí a, mierne povedané, kontroverzií. Stal sa z nej doslova buldozér, ktorý likvidoval konkurenciu, podplácal politikov, kupoval si lekárov a postupne na trhoch získaval dominanciu.

Príbeh sa začína

Za zrodom farmaceutického gigantu stála dvojica nemeckých imigrantov - chemik Charles Pfizer a jeho bratranec, cukrár Charles Erhart. Spoločne v roku 1849 založili v americkom Brooklyne firmu Charles Pfizer & Company. Finančné krytie zabezpečil Pfizerov otec pôžičkou 2 500 dolárov. Prvý úspech sa dostavil relatívne rýchlo. Nová spoločnosť reagovala na vysoký dopyt na trhu a zaplavila ho santonínom, určeným na liečbu črevných červov. K veľkému záujmu o ich produkt prispel aj nápad cukrára Erharta obohatiť liek o mandľovo-karamelovú príchuť.

V kontexte s budúcim rozmachom to bol len malý krôčik, ktorý nemeckým spoločníkom pomohol etablovať sa v neznámych vodách. Skutočným ternom pre nich bola občianska vojna v USA, ktorá sa rozpútala v roku 1861. Vtedy prudko stúpol dopyt po liekoch na tlmenie bolesti, konzervačných a dezinfekčných prostriedkoch. Ako píše BBC, firma rozšírila výrobu, aby mohla uspokojiť potreby armády Únie. Ich kyselina vínna na ošetrenie rán sa stala bežnou súčasťou výbavy vojakov. Pfizer zároveň dodával jód, morfín a chloroform. Príjmy sa im zakrátko zdvojnásobili a do roku 1906 dosiahli celkové tržby 3,6 milióna dolárov, čo v tých časoch rozhodne nebolo málo.

Penicilín aj modrá pilulka

Vojna nemohla trvať večne, a tak Pfizer hľadal ďalšie možnosti. V časoch, keď sa nealkoholické nápoje ako kokakola, Dr Pepper a pepsikola stali mimoriadne populárnymi, spustili produkciu ich neoddeliteľnej súčasti - kyseliny citrónovej. Tá sa čoskoro stala hlavným produktom spoločnosti a východiskovým bodom pre jej rast v nasledujúcich desaťročiach. Keď však prišla prvá svetová vojna, talianske dodávky jednej zo zložiek na prípravu - citranu vápenatého - sa zastavili. Bolo treba vymyslieť alternatívu. V roku 1919 sa ňou stala huba aspergil čierny, ktorá sa, spoločne s ďalšími dostupnými surovinami, dodnes využíva na výrobu kyseliny citrónovej. A biznis išiel ďalej. Pfizer zdokonaľoval svoje fermentačné postupy a využil ich i počas druhej svetovej vojny pri veľkovýrobe penicilínu. Keďže bol v tomto smere najďalej, získal dokonca kontrakt od vlády USA.

Potom, počas mierových časov, sa spoločnosť rozširovala po celom americkom kontinente, prenikla do Európy, vybudovala nový závod v Connecticute, produkovala rôzne liečivá a zaznamenávala miliardové zisky. Až v roku 1998 prišiel jej najväčší hit - liek proti erektilnej dysfunkcii - viagra. Zázračná modrá pilulka sa stala na dve desiatky rokov spoľahlivým zdrojom obrovských príjmov.

Tiene nad gigantom

Popri nespochybniteľných úspechoch má história Pfizeru aj tienisté stránky. Doslova zhltol najväčších konkurentov, v rámci USA bol jedným z najsilnejších lobistických subjektov, na podporu politikov utratil milióny dolárov. Od lokálnych až po zákonodarcov v americkom Kongrese. Rôznymi aj neetickými spôsobmi si získaval priazeň zdravotníkov, ktorí potom „z vďačnosti“ predpisovali jeho produkty pacientom. 

Azda najvýraznejší prešľap sa mu podaril v roku 1996 v Nigérii, kde prepukla epidémia bakteriálnej meningitídy. Vtedy zástupcovia farmagigantu a pracovníci zmluvnej výskumnej organizácie (CRO) odcestovali do Kana, aby uskutočnili klinické skúšanie a podali experimentálne antibiotikum trovafloxacín (Trovan) približne sto deťom. Podľa miestnych úradov viacero z nich zomrelo, u mnohých sa vyvinuli psychické a fyzické postihnutia.

V roku 2001 podali rodiny aj vlády v Kane a Nigérii žaloby. Podľa spravodajského programu Democracy Now! výskumníci na tieto kroky nemali povolenie a rodičom ani nepovedali, že ich potomkovia dostávajú experimentálny liek. Žalobcovia tiež uviedli, že úmyselne „poddávkovali“ tradičné antibiotiká pre druhú stočlennú kontrolnú skupinu, aby skreslili výsledky pokusu v prospech Trovanu. Ako píše server BBC, po tiahnucich sa súdnych sporoch a testovaní DNA Pfizer vyplatil státisíce dolárov niekoľkým rodinám obetí ako odškodné. Spoločnosť súhlasila aj so sponzorovaním zdravotných projektov v

Kane a s vytvorením fondu vo výške 35 miliónov dolárov na kompenzáciu postihnutých. Podľa servera NS Medical Devices zaplatila celkovo 75 miliónov.

O ďalšie 2,3 miliardy dolárov prišla farmaceutická spoločnosť v roku 2009 po obvineniach, že nelegálne uviedla na trh štyri lieky - Bextra, Geodon, Zyvox a Lyrica.

Vakcína proti COVID-19

Napriek pokutám a súdnym procesom Pfizer expandoval ďalej, postupne získal veľké farmaceutické spoločnosti ako Warner-Lambert, Pharmacia či Wyeth a vlani rozbehol spoluprácu s BioNTech pri vývoji vakcíny na COVID-19. V septembri 2020 sa dohodli s Európskou komisiou na poskytnutí úvodných dvesto miliónov dávok pre EÚ s možnosťou dodať ďalších sto miliónov.

Viac FOTO z histórie Pfizeru v GALÉRII ►►►

V novembri 2020 Pfizer oznámil, že vakcína testovaná na 43 500 ľuďoch mala takmer 95-percentnú účinnosť, bez závažných vedľajších účinkov, a v decembri mu Spojené kráľovstvo udelilo povolenie na jej núdzové použitie. Nasledovali ďalšie krajiny a dnes už je vakcína realitou aj na Slovensku. Ale to je už iný príbeh.