<p>Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu</p>

Peter Galan

Americká farmaceutická firma Pfizer je jednou z najväčších spoločností na svete, so zastúpením v mnohých krajinách. Jej trhová hodnota je približne 186 miliárd dolárov a len v minulom roku predstavovali jej príjmy vyše päťdesiat miliárd. Verili by ste, že začínala s pártisícovou pôžičkou? Jej prínos pre zdravotníctvo nemožno poprieť, cesta na výslnie však nebola bez zakopnutí a, mierne povedané, kontroverzií. Stal sa z nej doslova buldozér, ktorý likvidoval konkurenciu, podplácal politikov, kupoval si lekárov a postupne na trhoch získaval dominanciu.

Za&nbsp;zrodom farmaceutického gigantu stála dvojica nemeckých imigrantov - chemik Charles Pfizer a&nbsp;jeho bratranec, cukrár Charles Erhart. Spoločne v&nbsp;roku 1849 založili v&nbsp;americkom Brooklyne firmu Charles Pfizer &amp; Company. Finančné krytie zabezpečil Pfizerov otec pôžičkou 2&nbsp;500 dolárov. Prvý úspech sa dostavil relatívne rýchlo. Nová spoločnosť reagovala na&nbsp;vysoký dopyt na&nbsp;trhu a&nbsp;zaplavila ho santonínom, určeným na&nbsp;liečbu črevných červov. K&nbsp;veľkému záujmu o&nbsp;ich produkt prispel aj nápad cukrára Erharta obohatiť liek o&nbsp;mandľovo-karamelovú príchuť.

V&nbsp;kontexte s&nbsp;budúcim rozmachom to bol len malý krôčik, ktorý nemeckým spoločníkom pomohol etablovať sa v&nbsp;neznámych vodách. Skutočným ternom pre nich bola občianska vojna v&nbsp;USA, ktorá sa rozpútala v&nbsp;roku 1861. Vtedy prudko stúpol dopyt po&nbsp;liekoch na&nbsp;tlmenie bolesti, konzervačných a&nbsp;dezinfekčných prostriedkoch. Ako píše BBC, firma rozšírila výrobu, aby mohla uspokojiť potreby armády Únie. Ich kyselina vínna na&nbsp;ošetrenie rán sa stala bežnou súčasťou výbavy vojakov. Pfizer zároveň dodával jód, morfín a&nbsp;chloroform. Príjmy sa im zakrátko zdvojnásobili a&nbsp;do&nbsp;roku 1906 dosiahli celkové tržby 3,6 milióna dolárov, čo v&nbsp;tých časoch rozhodne nebolo málo.

Vojna nemohla trvať večne, a&nbsp;tak Pfizer hľadal ďalšie možnosti. V&nbsp;časoch, keď sa nealkoholické nápoje ako kokakola, Dr Pepper a&nbsp;pepsikola stali mimoriadne populárnymi, spustili produkciu ich neoddeliteľnej súčasti - kyseliny citrónovej. Tá sa čoskoro stala hlavným produktom spoločnosti a&nbsp;východiskovým bodom pre jej rast v&nbsp;nasledujúcich desaťročiach. Keď však prišla prvá svetová vojna, talianske dodávky jednej zo zložiek na&nbsp;prípravu - citranu vápenatého - sa zastavili. Bolo treba vymyslieť alternatívu. V&nbsp;roku 1919 sa ňou stala huba aspergil čierny, ktorá sa, spoločne s&nbsp;ďalšími dostupnými surovinami, dodnes využíva na&nbsp;výrobu kyseliny citrónovej. A&nbsp;biznis išiel ďalej. Pfizer zdokonaľoval svoje fermentačné postupy a&nbsp;využil ich i&nbsp;počas druhej svetovej vojny pri veľkovýrobe penicilínu. Keďže bol v&nbsp;tomto smere najďalej, získal dokonca kontrakt od&nbsp;vlády USA.

Potom, počas mierových časov, sa spoločnosť rozširovala po&nbsp;celom americkom kontinente, prenikla do&nbsp;Európy, vybudovala nový závod v&nbsp;Connecticute, produkovala rôzne liečivá a&nbsp;zaznamenávala miliardové zisky. Až v&nbsp;roku 1998 prišiel jej najväčší hit - liek proti erektilnej dysfunkcii - viagra. Zázračná modrá pilulka sa stala na&nbsp;dve desiatky rokov spoľahlivým zdrojom obrovských príjmov.

Popri nespochybniteľných úspechoch má história Pfizeru aj tienisté stránky. Doslova zhltol najväčších konkurentov, v&nbsp;rámci USA bol jedným z&nbsp;najsilnejších lobistických subjektov, na&nbsp;podporu politikov utratil milióny dolárov. Od&nbsp;lokálnych až po&nbsp;zákonodarcov v&nbsp;americkom Kongrese. Rôznymi aj neetickými spôsobmi si získaval priazeň zdravotníkov, ktorí potom „z&nbsp;vďačnosti“ predpisovali jeho produkty pacientom.&nbsp;

Azda najvýraznejší prešľap sa mu podaril v&nbsp;roku 1996 v&nbsp;Nigérii, kde prepukla epidémia bakteriálnej meningitídy. Vtedy zástupcovia farmagigantu a&nbsp;pracovníci zmluvnej výskumnej organizácie (CRO) odcestovali do&nbsp;Kana, aby uskutočnili klinické skúšanie a&nbsp;podali experimentálne antibiotikum trovafloxacín (Trovan) približne sto deťom. Podľa miestnych úradov viacero z&nbsp;nich zomrelo, u&nbsp;mnohých sa vyvinuli psychické a&nbsp;fyzické postihnutia.

V&nbsp;roku 2001 podali rodiny aj vlády v&nbsp;Kane a&nbsp;Nigérii žaloby. Podľa spravodajského programu Democracy Now! výskumníci na&nbsp;tieto kroky nemali povolenie a&nbsp;rodičom ani nepovedali, že ich potomkovia dostávajú experimentálny liek. Žalobcovia tiež uviedli, že úmyselne „poddávkovali“ tradičné antibiotiká pre druhú stočlennú kontrolnú skupinu, aby skreslili výsledky pokusu v&nbsp;prospech Trovanu. Ako píše server BBC, po&nbsp;tiahnucich sa súdnych sporoch a&nbsp;testovaní DNA Pfizer vyplatil státisíce dolárov niekoľkým rodinám obetí ako odškodné. Spoločnosť súhlasila aj so sponzorovaním zdravotných projektov v

Kane a s&nbsp;vytvorením fondu vo výške 35 miliónov dolárov na&nbsp;kompenzáciu postihnutých. Podľa servera NS Medical Devices zaplatila celkovo 75 miliónov.

O&nbsp;ďalšie 2,3 miliardy dolárov prišla farmaceutická spoločnosť v&nbsp;roku 2009 po&nbsp;obvineniach, že nelegálne uviedla na&nbsp;trh štyri lieky - Bextra, Geodon, Zyvox a&nbsp;Lyrica.

Napriek pokutám a&nbsp;súdnym procesom Pfizer expandoval ďalej, postupne získal veľké farmaceutické spoločnosti ako Warner-Lambert, Pharmacia či Wyeth a&nbsp;vlani rozbehol spoluprácu s&nbsp;BioNTech pri vývoji vakcíny na&nbsp;COVID-19. V&nbsp;septembri 2020 sa dohodli s&nbsp;Európskou komisiou na&nbsp;poskytnutí úvodných dvesto miliónov dávok pre EÚ s&nbsp;možnosťou dodať ďalších sto miliónov.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/kto-nas-zachranuje-zarabali-vojnach-sexe-celili-zalobam-kupovali-lekarov-politikov/2" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO z histórie Pfizeru v GALÉRII ►►►</a>

V&nbsp;novembri 2020 Pfizer oznámil, že vakcína testovaná na&nbsp;43&nbsp;500 ľuďoch mala takmer 95-percentnú účinnosť, bez závažných vedľajších účinkov, a&nbsp;v&nbsp;decembri mu Spojené kráľovstvo udelilo povolenie na&nbsp;jej núdzové použitie. Nasledovali ďalšie krajiny a&nbsp;dnes už je vakcína realitou aj na&nbsp;Slovensku. Ale to je už iný príbeh.

Kto nás zachraňuje?: Zarábali na vojnách, sexe, čelili žalobám, kupovali lekárov i politikov

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Kto nás zachraňuje?: Zarábali na vojnách, sexe, čelili žalobám, kupovali lekárov i politikov

Peter Galan

Súvisiace články

Hrozba pre Stalina: Vlasov pomohol pri pražskom povstaní, pred šibenicou ho to nezachránilo

Dobrodružstvá v džungli: Za zrod legendárneho Tarzana vďačíme aj žiarlivosti

Najhoršia pandémia: Slováci jej hovorili "nádcha", zabila milióny mladých na celom svete!

Záhadný mor: Počas stredovekej epidémie sa ľudia utancovali k smrti!

Zradca Hašek: Autor Švejka šíril komunistické myšlienky a dopustil sa bigamie

Vojnová trofej: Počas druhej svetovej vojny sa milióny žien stali obeťou brutálneho násilia

Nevinný kapitán: Prežil si peklo na Diabolských ostrovoch. Dozorcovia ho chceli utýrať k smrti

Holandská Mona Lisa: Manželka, dcéra či milenka? Koho v skutočnosti namaľoval slávny umelec?

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás