Počas vykopávok v Syltholme, najväčšom nálezisku z doby kamennej, na dánskom ostrove Lolland objavil tím archeológov z Kodanskej univerzity tmavú hmotu z brezovej živice, ktorá bola pravdepodobne v minulosti obdobou dnešnej žuvačky. Z látky starej 5 700 rokov získali DNA, ktorá im poskytla množstvo jedinečných informácií. Vďaka nim dokázali určiť, čím sa dávni ľudia živili, a dokonca vytvoriť podobizeň osoby, ktorá objavenú hmotu použila. Je to prvýkrát, čo sa vedcom podarilo extrahovať kompletný ľudský genóm z niečoho iného ako z kostí. Poznatky nedávno publikovali vo vedeckom časopise Nature Communications.
Žuvačka aj lepidlo
Smolu alebo živicu z brezy podľa nich používali starovekí ľudia nielen ako žuvačku, ale aj na potlačenie hladu, zmiernenie bolesti zubov či dokonca ako univerzálne lepidlo. Pomocou rozžuvanej hmoty upevňovali hroty šípov alebo spevňovali kamenné nástroje.
Nález na dánskom ostrove je o to vzácnejší, že sa tam doteraz nenašli žiadne ľudské zvyšky z mladšej doby kamennej. Na druhej strane je toto nálezisko jedinečné. Všetky nálezy sú podľa vyjadrení archeológov kompletne zakonzervované v pôde a kvalita organických vzoriek je unikátna.
Zo získanej tmavohnedej látky, ktorá obsahovala aj pozostatky ústnych mikróbov a patogénov, vedci určili, že ju pravdepodobne užívala mladá žena z pevninskej Európy s tmavou pokožkou, čiernymi vlasmi a modrými očami. Lola, ktorá dostala meno podľa miesta nálezu, patrila k lovcom zberačom, žijúcim v tom čase v južnom Dánsku. Takisto sa domnievajú, že k posledným zložkám jej potravy patrili lieskové orechy či mäso divých kačíc.
„Je vzrušujúce, že sme schopní získať celý ľudský genóm z niečoho iného ako z kostí,“ uviedol dánsky archeológ Hannes Schroeder, ktorý viedol výskum. Dodal, že v tejto látke sa zachovalo tiež veľa mikrobiálnej DNA, čo možnosti výskumu rozšírilo.
Obraz dávnej ženy
Zo získaných vzoriek vedci v spolupráci s ilustrátorom Tomom Björklundom dokonca vytvorili podobizeň, ktorá by sa mohla najviac blížiť reálnej Lole. „Toto je obrázok skutočnej osoby v reálnom čase,“ uviedla Natalija Kashubová, archeologička z univerzity vo švédskej Uppsale. Podľa nej je maľba najvernejším zobrazením človeka z doby kamennej v Škandinávii, aký sa doteraz podaril.
Dánsky tím v rozžuvanej hmote identifikoval niekoľko druhov baktérií, podobných súčasným. O niektorých je známe, že spôsobujú ochorenie ďasien, infekčnú mononukleózu - glandulárnu horúčku. Predpokladá sa, že spoločenstvo, v ktorom Lola žila, sa zameriavalo predovšetkým na rybolov, poľovníctvo a zber lesných plodov, hoci v tom čase sa v Škandinávii už začalo rozmáhať farmárčenie a chov domácich zvierat.
„Naši predkovia žili v inom prostredí, mali iný životný štýl a stravu. Preto je zaujímavé zistiť, ako sa to odráža v ich mikrobiálnej flóre. Tento nález nám pomôže pochopiť, ako sa patogény v priebehu času vyvíjali, šírili a čo ich robilo v danom prostredí obzvlášť infekčnými,“ uviedol Hannes Schroeder. „Rovnako nám môžu poskytnúť odpovede, ako by sa mohli meniť v budúcnosti.“
