Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy či problematiku pracovného trhu.

Peter Galan

Počas vykopávok v&nbsp;Sylt­holme, najväčšom nálezisku z&nbsp;doby kamennej, na&nbsp;dánskom ostrove Lolland objavil tím archeológov z&nbsp;Kodanskej univerzity tmavú hmotu z&nbsp;brezovej živice, ktorá bola pravdepodobne v&nbsp;minulosti obdobou dnešnej žuvačky. Z&nbsp;látky starej 5&nbsp;700 rokov získali DNA, ktorá im poskytla množstvo jedinečných informácií. Vďaka nim dokázali určiť, čím sa dávni ľudia živili, a&nbsp;dokonca vytvoriť podobizeň osoby, ktorá objavenú hmotu použila. Je to prvýkrát, čo sa vedcom podarilo extrahovať kompletný ľudský genóm z&nbsp;niečoho iného ako z&nbsp;kostí. Poznatky nedávno publikovali vo vedeckom časopise Nature Communications.

Smolu alebo živicu z&nbsp;brezy po­dľa nich používali starovekí ľudia nielen ako žuvačku, ale aj na&nbsp;potlačenie hladu, zmiernenie bolesti zubov či dokonca ako univerzálne lepidlo. Pomocou rozžuvanej hmoty upevňovali hroty šípov alebo spevňovali kamenné nástroje.

Nález na&nbsp;dánskom ostrove je o&nbsp;to vzácnejší, že sa tam doteraz nenašli žiadne ľudské zvyš­ky z&nbsp;mladšej doby kamennej. Na&nbsp;druhej strane je toto nálezisko jedinečné. Všetky nálezy sú podľa vyjadrení archeológov kompletne zakonzervované v&nbsp;pôde a&nbsp;kvalita organických vzoriek je unikátna.

Zo získanej tmavohnedej látky, ktorá obsahovala aj pozostatky ústnych mikróbov a patogénov, vedci určili, že ju pravdepodobne užívala mladá žena z pevninskej Európy s tmavou pokožkou, čiernymi vlasmi a modrými očami. Lola, ktorá dostala meno podľa miesta nálezu, patrila k lovcom zberačom, žijúcim v tom čase v južnom Dánsku. Takisto sa domnievajú, že k posledným zložkám jej potravy patrili lieskové orechy či mäso divých kačíc.

„Je vzrušujúce, že sme schopní získať celý ľudský genóm z&nbsp;niečoho iného ako z&nbsp;kostí,“ uviedol dánsky archeológ Hannes Schroeder, ktorý viedol výskum. Dodal, že v&nbsp;tejto látke sa zachovalo tiež veľa mikrobiálnej DNA, čo možnosti výskumu rozšírilo.

Zo získaných vzoriek vedci v spolupráci s ilustrátorom Tomom Björklundom dokonca vytvorili podobizeň, ktorá by sa mohla najviac blížiť reálnej Lole.&nbsp; „Toto je obrázok skutočnej osoby v reálnom čase,“ uviedla Natalija Kashubová, archeologička z univerzity vo švédskej Uppsale.&nbsp; Podľa nej je maľba najvernejším zobrazením človeka z&nbsp;doby kamennej v&nbsp;Škandinávii, aký sa doteraz podaril.

Dánsky tím v rozžuvanej hmote identifikoval niekoľko druhov baktérií, podobných súčasným. O niektorých je známe, že spôsobujú ochorenie ďasien, infekčnú mononukleózu - glandulárnu horúčku. Predpokladá sa, že spoločenstvo, v&nbsp;ktorom Lola žila, sa zameriavalo predovšetkým na&nbsp;rybolov, poľovníctvo a&nbsp;zber lesných plodov, hoci v&nbsp;tom čase sa v&nbsp;Škandinávii už začalo rozmáhať farmárčenie a&nbsp;chov domácich zvierat.

„Naši predkovia žili v inom prostredí, mali iný životný štýl a stravu. Preto je zaujímavé zistiť, ako sa to odráža v ich mikrobiálnej flóre. Tento nález nám pomôže pochopiť, ako sa patogény v priebehu času vyvíjali, šírili a čo ich robilo v danom prostredí obzvlášť infekčnými,“ uviedol Hannes Schroeder. „Rovnako nám môžu poskytnúť odpovede, ako by sa mohli meniť v budúcnosti.“&nbsp;