Jeho knihy ovplyvnili i známeho nemeckého spisovateľa Karla Maya. Minimálne v tom, že hľadal svojich hrdinov medzi pôvodným americkým obyvateľstvom aj medzi prisťahovalcami. May si však všetko vymýšľal. Na rozdiel od neho sa James Fenimore Cooper v Amerike narodil a prežil tam prakticky celý život - okrem siedmich rokov, keď pôsobil v Európe. To, o čom písal, dôverne poznal. Obaja slávni autori dobrodružných románov sa mohli stretnúť iba teoreticky - May sa narodil deväť rokov pred Cooperovou smrťou.

Šikovný otec

Rodák z Burlingtonu v štáte New Jersey James Feni­more Cooper, narodil sa v roku 1789, je považovaný za prvého významného autora amerického národného románu. Pochádzal z dvanástich detí sudcu Wiliama Coopera, bol v poradí jedenásty. Mal jeden rok, keď otec zobral rodinu a odsťahoval sa k jazeru Otsego. Založil tam osadu, ktorá dostala meno podľa neho - Cooperstown, Cooperovo mesto. Existuje dodnes, leží v štáte New York a má vyše 1,8 milióna obyvateľov. Cooperovci boli bohatá a vážená rodina. Aj v tom bol rozdiel medzi ním a Mayom, ktorý pochádzal tiež z početnej, ale veľmi chudobnej rodiny tkáča. Otec William Cooper bol obchodník, špekulant s pôdou a developer. Získal niekoľko tisíc akrov v štáte New York. Stal sa sudcom v okrese Otsego. Na dve volebné obdobia ho zvolili do Kongresu Spojených štátov amerických. Údajne ho zabili vo veku 55 rokov úderom do hlavy počas sporu s politickým oponentom. Tak sa to aspoň tradovalo v rodine. Nebolo to však nikdy preukázané.

Ja to napíšem lepšie!

James Fenimore začal písať až ako tridsaťročný na manželkin podnet. Po prečítaní akejsi knihy vyhlásil, že on by to napísal lepšie. Tak to urob, povzbudila ho manželka Susan. A tak sa v trid­siatke začala jeho kariéra spisovateľa. Hoci umrel priskoro, stihol napísať vyše tridsať kníh. Štúdium na Yalovej univerzite vraj nedokončil pre nedisciplinovanosť a vstúpil do námorníctva. Poznatky získané počas služby neskôr zužitkoval vo svojich knihách. Zaujal najmä druhým titulom Vyzvedač, čo bol prvý historický román z obdobia bojov za americkú nezávislosť.

Početné preklady: Jeho knihy vychádzali aj u nás.
Početné preklady: Jeho knihy vychádzali aj u nás.
Zdroj: Archív

Celosvetové uznanie mu vynieslo päť dielov známych pod súhrnným názvom Príbehy Koženej pančuchy. V roku 1823 začal románom Priekopníci, ktorý bol dejovo štvrtá časť neskoršej pentalógie. Tri roky nato vyšiel Posledný Mohykán, jeho najuznávanejšie dielo, ako druhá časť. Kniha sa stala jedným z najčítanejších amerických románov 19. storočia. Už ďalší rok pribudla Préria, piata časť. Až po trinástich rokoch, v roku 1840, vydal tretiu časť s názvom Stopár a rok nato napokon aj prvý diel Lovec jeleňov. Hlavným hrdinom, podľa ktorého má pentalógia názov, je zálesák Natty Bumppo, Indiánmi prezývaný podľa jelenicových gamaší Kožená pančucha. Znalosť prostredia umožnila Cooperovi vytvoriť dielo realisticky opisujúce americkú krajinu a ľudí v nej. Jeho Čingačgúk bol prototypom ušľachtilého a odvážneho Indiána.

Významnú tému v jeho tvorbe predstavujú knihy s námornou problematikou. Napísal viacero románov z tohto prostredia, ako Lodivod, Lionel Lincoln, Dvaja admiráli, Červený pirát či Morský lev. Okrem nich sa zameral na literatúru faktu. Spracoval dejiny vojenského námorníctva Spojených štátov aj životy vynikajúcich dôstojníkov amerického vojenského námorníctva. Vyčítali mu v nich síce nepresnosti, ale ich význam docenil čas. Svoje politické názory vyjadril v knihe Americký demokrat.

Uznávaný

V roku 1825 vycestoval do Európy, kde prežil vyše sedem rokov. Najmä v Anglicku, potom ako konzul vo Francúzsku, spoznal i Nemecko, Švajčiarsko a Taliansko. Svoj pobyt zužitkoval vo svojich protifeudalisticky ladených románoch. Jeho knihy vyšli v mnohých vydaniach a preložili ich do mnohých jazykov. Spoznali ho významní európski spisovatelia. Napríklad Francúz Honoré de Balzac si ho nesmierne cenil a vyzdvihoval význam jeho diela, Victor Hugo ho dokonca považoval za najlepšieho spisovateľa mimo územia Francúzska. Uznávali ho aj ruskí autori, kde boli jeho romány nesmierne populárne. Väčšina kritikov v Amerike označila Coopera za „portrétistu dôstojného červeného človeka“,ktorému sa podarilo skĺbiť dobrodružný dej s historickou realitou. Na druhej strane krajan Mark Twain ho zosmiešňoval a jeho tvorbu označil za klišéovitú. Po návrate do Ameriky James Fenimore zveľadil rodinný dom Otsego Hall, ktorý postavil jeho otec, a po rekonštrukcii sa doň s rodinou natrvalo presťahovali.

Námet na filmy

 U nás bol Cooper známy aj vďaka filmu Náčelník Veľký had z roku 1967, nakrútenému po­dľa jeho literárnej predlohy vo východonemeckom štúdiu DEFA v hlavnej indiánskej úlohe s Gojkom Mitičom. V origináli sa volal Chingachgook, die grosse Schlange. Film poňal románovú predlohu Lovec jeleňov naozaj voľne.Zahral si v ňom aj amatérsky slovenský herec Milan Jablonský, telocvikár a kulturista, ktorý po okupácii Československa sovietskymi vojskami v roku 1968 emigroval do Kanady. Až tam sa bližšie zoznámil s Coo­perovým dielom. „Keď už som mal tú príležitosť a česť vytvoriť menšiu rolu Rýchleho jeleňa vo filme podľa jedného z jeho románov, chcel som ho bližšie spoznať,“ vyjadril sa.

Úspešný spisovateľ: Po vydaní románu Préria.
Úspešný spisovateľ: Po vydaní románu Préria.
Zdroj: Profimedia

Aj jeho prekvapilo, keď zistil, že spisovateľ začal štvrtým dielom, kde „svojich hrdinov predstavuje ako starcov a Čingačgúka necháva zomrieť“,a prvý diel Lovec jeleňov, kde sú jeho hrdinovia mladí a podľa ktorého vznikol scenár, napísal ako posledný. Svedčí to však aj o výnimočných schopnostiach autora, ktorý sa bez problémov dokázal preladiť v čase. Z iného súdka bol film Posledný Mohykán, natočený Američanmi v roku 1992 pod režijným vedením uznávaného Michaela Manna. Bieleho lovca stvárnil Daniel Day-Lewis a Čingačgúka Russell Means. Zarezonoval pôsobivou hudbou a kritika aj diváci ho prijali pozitívne. „Na mňa najsilnejším dojmom zapôsobil herecký výkon skutočného Indiána Wesa Studiho v úlohe nepriateľského Magua,“ vyznal sa slovenský filmový Indián Milan Jablonský. Aj tvorcovia tohto filmu pristúpili ku Cooperovej predlohe veľmi voľne.

Prísny zákaz

James Fenimore Cooper s manželkou Susan mali sedem detí, z ktorých sa päť dožilo dospelosti. Na autorskú dráhu sa vydala jeho dcéra Susan, písala hlavne o prírode. Jej texty a kresby rastlín zaujali i svetoznámeho vedca Charlesa Darwina. Otcovi počas života pomáhala pri dokumentovaní a zbieraní podkladov. Dokonca chcela napísať jeho životopis. Škoda, že jej to zakázal. Zomrel po chorobe v roku 1851, deň pred dovŕšením 62 rokov, v Coo­perstowne.