Balkón! Na hrade! A nie obyčajný, obrovský, trochu pripomínajúci vagónik lesnej železničky. Aj veľkosťou, bol dlhý zo päť metrov. Dole päť krákorcov, nosníkov, hore klenutá kamenná strecha, vchádzalo sa doň z dvoch strán.
Slovom, panský balkón Dóczyovcov na hrade Revište. Usilujete sa predstaviť si ho - stena, ktorej sa držal, sa zborila, zostalo iba pár kameňov, a tak oči dostanú krídla a pozerajú sa do diaľky.
A vtedy vám to napadne: prečo ho postavili na tejto strane, keď na tej druhej mohli mať doslova panoramatický výhľad na krútiaci sa Hron, rybník, cestu...? Na čo tu civeli? Na pár kopcov a more stromov.
Keď sa už chystáte zlomiť palicu nad inteligenciou tunajších šľachticov, prehovorí Ratibor Mazúr, predseda Občianskeho združenia na záchranu hradu Revište: „Je to západná strana, dlhšie sa mohli vyhrievať na slnku a obzerať si svoje poľovné revíry.“ Takže, sprostí neboli, ale chamtiví a zlí áno.
Temný stredovek
„Dóczyovci sa k hradu dostali koncom pätnásteho storočia, keď už stál asi 250 rokov a slúžil predovšetkým ako strážny hrad s dvanásťčlennou vojenskou posádkou. Tá kontrolovala brod na Hrone i cestu vedúcu od banských miest Kremnice a Banskej Štiavnice, kadiaľ vozili zlato i striebro. Kráľ Matej Korvín ho daroval v roku 1479 Urbanovi Dóczymu z Veľkej Lúče a jeho bratom Blažejovi a Jánovi,“ rozpráva Ratibor Mazúr a dodáva, že v roku 1490 sa dostali aj k neďalekému hradu Šášov, ten im darovala kráľovná Beatrix. Nimi sa začína takmer stosedemdesiatročné obdobie výčinov
stredovekej mafie. „Boli hašteriví, vždy obťažovali svojich susedov, ťažili drevo v lesoch, ktoré im nepatrili, Banskoštiavničanom vypúšťali tajchy, vykrádali bane a v podstate boli tiež výpalníci, lebo zadržiavali tovar a vyberali poplatky na ceste aj za to, čo nemali.“
Mimochodom, politicky sa im darilo, dvaja z nich, František a Andrej, boli županmi v Tekovskej župe. Banské mestá sa im, samozrejme, revanšovali, zaplatili si žoldnierov a tí prepadávali zemianske kúrie, rabovali mýtnice a pustošili majetok hradného panstva.
