Neexistujú škaredé ženy, len ženy lenivé urobiť sa krásnymi! To bolo heslo jednej z najúspešnejších podnikateliek 20. storočia. Helena Rubinsteinová (1870 - 1965) vytvorila svetovú kozmetickú značku a hoci bola vysoká len 150 centimetrov, bola veľká odhodlaním, pevnou rukou i tým, že všetkému chcela detailne rozumieť. V najúspešnejšom období mala sto pobočiek v štrnástich krajinách. Jej príbeh sa začal v Kazimierzi, v židovskej štvrti v poľskom Krakove.
Útek k protinožcom
Chaja Rubinsteinová prišla na svet ako prvá z ôsmich dcér židovským rodičom. Dátum jej narodenia nie je presne známy, podľa niektorých zdrojov to bol 25. december 1870, ona sama si uvádzala rok 1872. Zdá sa, že sa chcela robiť mladšou, bola totiž známa, že menila a prikrášľovala fakty. Tvrdila napríklad, že bývali vo veľkom byte preplnenom vzácnosťami a starožitnosťami. V skutočnosti bolo desať členov rodiny natlačených v jednej miestnosti a často nebolo čo do hrnca. Otec bol drobný obchodník, mama sa starala o domácnosť a dcéry.
Nečudo, že keď sa jej naskytla príležitosť emigrovať do ďalekej Austrálie, využila to. Otec ju chcel vydať za bohatého a starého vdovca, kým jej srdce horelo pre študenta medicíny, navyše katolíka. Odchod k strýkovi a tete tisícky kilometrov od Krakova bola najlepšia zámienka, ako sa vyhnúť svadbe. Hoci neovládala jazyk, po príchode k protinožcom sa veľmi rýchlo zorientovala. Zmenila si aj krstné meno na Helena.
Príležitosť
Jediné, čo v Austrálii nemala rada, bolo slnko. Mama ju pred silnými lúčmi vždy varovala. „Slnko je vrahom krásy,“ vtĺkala jej odmalička do hlavy. Helena sa chránila, ako mohla, nosila slnečníky i klobúky so širokou strieškou a pravidelne používala krém, ktorý jej do batožiny pribalila mama, rodinná expertka na krásu svojich dcér. Hojivá masť s názvom Valaze, ktorú namiešal maďarský chemik Jacob Lykusky, rozjasňovala a zjemňovala pleť. Austrálčanky boli vo vytržení, keď Helenu videli, pretože ich pleť bola často vysušená a začervenaná.
Emigrantka z Krakova mala obchodný talent a chopila sa príležitosti, najskôr predávala krémy, ktoré jej posielala mama. Ale to bolo zdĺhavé, takže podnikavá dievčina, ktorá vypomáhala v lekárni v Melbourne, skúsila vytvoriť prípravok sama. Nejaké informácie mala ešte z Poľska, a tak systémom pokus - omyl sa jej podarilo získať želaný efekt. Záujem bol veľký a to ju inšpirovalo na úspešný marketing. Vyrobila reklamné letáky, vymyslela príbeh o komplikovane získavaných ingredienciách a určila vysokú cenu podľa hesla - Čím drahšie, tým žiadanejšie. A Austrálčanky boli ochotné zaplatiť majland, hlavne ak budú mať mliečnu pokožku, akou sa chválila slečna Rubinsteinová. Jej pleť bola tou najlepšou reklamou.
Expanzia
Krém sa stal hitom a Helena povzbudená úspechom otvorila prvý salón krásy. Dokonca si našla investorku - Poľku, ktorú spoznala na lodi cestou do Austrálie. Požičala si od nej 250 libier a niekoľko stoličiek. „Navštívila ma novinárka zo Sydney a po tom, čo o mne vyšiel článok, sa s objednávkami roztrhlo vrece, dostala som ich 15-tisíc. Sama som to nebola schopná zvládnuť, a tak som pozvala doktora Lykuského,“ spomínala Helena v autobiografii. Presne toho, ktorý vyrobil pôvodný krém a ona na jeho základe vyvinula ten svoj.
Rubinsteinová nielen predávala svoj „zázračný prípravok“, ale aj učila Austrálčanky, ako sa o seba starať. Robila presne to, čo jej mama kedysi pri dcérach. Salón prosperoval, a tak čoskoro otvorila ďalšie v Sydney i na Novom Zélande. Za päť rokov bola už taká bohatá, že si mohla dovoliť otvoriť Salon de Beauté Valaze v Londýne a ten svoj prvý v Melbourne zverila sestre.
Stále napred
V hlavnom meste Spojeného kráľovstva spoznala svojho prvého manžela, amerického novinára poľského pôvodu Edwarda Williama Titusa. Mali dvoch synov, Roya Valentina a Horacyho, a z Londýna sa presťahovali do mekky módy, do Paríža. Helena tam v roku 1912 otvorila ďalší salón, stala sa súčasťou miestnej smotánky tak, ako po tom túžila. Jej večierky boli veľmi obľúbené.
Priatelila sa aj s umelcami, s Picassom, ktorý maľoval jej portréty, alebo s mladým Salvadorom Dalím, ktorý navrhol obaly jej kozmetických výrobkov. Zároveň sa sama vzdelávala, konzultovala s dermatológmi i dietológmi, pochopila, že krása nie je len mejkap a tvár, ale aj jedlo a cvičenie. Keď vydala knihu Strava pre krásu, okamžite sa stala bestsellerom. Ako prvá tiež vytvorila osobitné kozmetické rady na rôzne typy pleti i rôzne potreby. Odmietala uniformitu, vtĺkala ženám do hláv, že každá je individualitou, a preto každá potrebuje niečo iné. Bola prvá, kto použil napríklad výraz „problematická pokožka“. Možno práve preto sa neskôr jej najväčším hitom nestal krém proti vráskam, ale krém proti akné. Prišla aj s nápadom vybudovať prvé wellness maison de beauté, využívala vodoliečbu, masáže či elektrolýzu.
Konkurentka
Prišla však prvá svetová vojna. Helena s rodinou odišla do New Yorku. V USA bolo jej meno už známe, nie všetci ju tam však mali v láske. V Amerike mala rivalku, kráľovnú tamojšieho sveta kozmetiky Elizabeth Ardenovú. Hovorí sa, že obe dámy bojovali proti sebe do konca svojich dní, napríklad preplácaním zamestnancov, ale aj partnerov - po rozvode Ardenová zamestnala Heleninho exmanžela Titusa. Animozity medzi kozmetickými kráľovnami však mali veľké plus, obe vylepšovali receptúry a ponúkali čoraz kvalitnejšie produkty. Na tom len a len získavali zákazníčky.
Podnikateľka z Krakova po rozvode dlho nesmútila, rýchlo sa vydala za gruzínskeho šľachtica Artchila Gourielliho-Tchkoniu, mladšieho o pätnásť rokov. Mimochodom, prežila ho o dekádu. Druhé manželstvo jej zrejme prospelo, prišla s ďalším nápadom. „V New Yorku mali všetky ženy na tvárach hnusný biely púder a čudnú sivú farbu okolo úst. Povedala som si, toto je obrovský trh pre moje produkty,“ spomínala. Začala rozvíjať dekoratívnu kozmetiku, tá sa stala čoskoro hitom. Navyše, sama školila ženy, ktoré pracovali v jej salónoch, ako „inštruktorky mejkapu“. Tie učili zákazníčky, ako sa líčiť, až nakoniec šminky v odvážnych farbách nosili takmer všetky newyorské dámy.
Do posledného dychu
O pani Rubinsteinovej sa hovorilo, že je veľmi šetrná, dokonca až skúpa. Svoju asistentku vraj posielala kupovať pančuchy „v akcii“. Možno to bolo spôsobené jej pôvodom, keďže vyrastala v chudobných pomeroch. Ale na druhej strane, v čase druhej svetovej vojny podporovala svoju domovinu a cez poľský Červený kríž posielala na front napríklad vlastné prípravky na popáleniny.
FOTO V GALÉRII
Helena pracovala do posledných dní. Zomrela vo veku 95 rokov vo svojej kancelárii na mozgovú príhodu. Skonala ako najbohatšia žena sveta, jej majetok mal hodnotu asi 100 miliónov dolárov. Zanechala po sebe okrem iného 26-izbový apartmán na Manhattane plný umeleckých diel, od obrazov Renoira, Picassa, Chagalla, Matissa až po Dalího. Ten posledný je autorom slávneho loga HR.
