V júli 1969 sa splnil ďalší z veľkých snov ľudstva. Človek vstúpil na Mesiac a túto udalosť sledovali aj milióny televíznych divákov vrátane československých. „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo,“zneli slová prvého človeka na Mesiaci, amerického kozmonauta Neila Arm­stronga, ktoré sa zapísali do dejín. Epochálny úspech uchvátil celý svet, ale čoskoro sa objavili aj názory, že išlo len o veľký podvod a Američania na Mesiaci vôbec nepristáli. Ako to teda bolo?

Americký sen

Keď v roku 1957 vypustil Sovietsky zväz na obežnú dráhu okolo Zeme prvú umelú družicu Zeme Sputnik, odštartovalo sa americko-sovietske súperenie vo vesmíre. Úspešný let Jurija Gagarina v roku 1961, ktorý sa stal prvým kozmonautom, bol druhým významným sovietskym úspechom a Američania chceli ukázať aj svoju silu pri dobývaní kozmu. Prezident USA J. F. Kennedy 25. mája 1961 predniesol prejav na pôde amerického Kongresu a vyhlásil cieľ - do konca desaťročia pristáť na povrchu Mesiaca a bezpečne sa vrátiť na Zem. Začala sa tak príprava náročnej misie, ktorá dostala názov Apollo.

Štart: Apollo 11 sa vybralo na cestu na Mesiac 11. júla 1969.
Štart: Apollo 11 sa vybralo na cestu na Mesiac 11. júla 1969.
Zdroj: Profimedia

Program Apollo

Samotný názov projektu Apollo vznikol podľa mytologického gréckeho aj rímskeho vládcu Slnka Apolóna. Jeho hlavným cieľom bolo pristátie na Mesiaci s ľudskou posádkou a, samozrejme, aj úspešný návrat na Zem. Počas projektu sa realizovali podporné programy a uskutočnil sa celý rad skúšobných letov. Najtragickejšie dopadol prvý z nich, Apollo 1, keď počas tréningu štartu došlo k požiaru a posádka zahynula. Lety s posádkou boli na 20 mesiacov pozastavené, ale tragédia, paradoxne, program urýchlila. Analýza príčin totiž zistila množstvo nedostatkov, ktoré by odhaľovali postupne a mohli by vyvolať ďalšie kritické udalosti a zdržanie projektu. Následné lety projektu Apollo testovali rôzne aspekty kozmických letov vrátane obletov Mesiaca a projekt vyvrcholil samotným letom na Mesiac.

Vrchol projektu, let na Mesiac, bol cieľom Apolla 11, ktoré odštartovalo 16. júla 1969. Posádku tvorili Neil A. Armstrong, veliteľ, Michael Collins, pilot veliteľského modulu, Edwin „Buzz“ E. Aldrin Jr., pilot lunárneho modulu. Zloženie posádky vyplývalo z konštrukčného riešenia rakety. Kozmická loď Apollo sa skladala z troch častí: veliteľského modulu, zo servisného a z lunárneho modulu. Lunárny modul slúžil na pristátie na Mesiaci a veliteľský modul zostával na obežnej dráhe Mesiaca. Na Zem sa vrátil iba veliteľský modul. Lunárny modul zostal na obežnej dráhe Mesiaca - neskôr sa naň zrútil a servisný modul bol odpojený pri návrate na Zem.Kozmickú loď Apollo 11 do vesmíru vyniesla nosná raketa Saturn 5. Po štarte Apollo vyše dvoch hodín robilo oblety okolo Zeme, počas ktorých posádka urobila previerku všetkých prístrojov. Následne zážih tretieho stupňa Saturnu naviedol Apollo k obežnej dráhe Mesiaca a kozmonauti urobili „prestavbu“ lode. Lunárny modul bol totiž pre aerodynamické vlastnosti uložený v treťom stupni nosnej rakety, pod kozmickou loďou s posádkou. Pilot veliteľského modulu Collins odpojil Apollo od vyhoreného stupňa Saturnu a pripojil lunárny modul.

Prečo vlajka veje?: Touto otázkou sa celé roky zaoberali rôzni konšpirátori.
Prečo vlajka veje?: Touto otázkou sa celé roky zaoberali rôzni konšpirátori.
Zdroj: Profimedia

Následne sa Apollo od posledného stupňa Saturnu odpojilo a vyrazilo na cestu na Mesiac. Samotný let trval vyše troch dní, počas ktorých astronauti pripravovali lunárny modul a plnili potrebné technické a navigačné úlohy. Riadiace centrum v Houstone však okrem plnenia svojich úloh pravidelne čítalo posádke noviny. Kritickým momentom bolo dosiahnutie zotrvania na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Bol nutný krátky zážih hlavného motora, aby loď spomalila a zostala na obežnej dráhe. Keby sa zážih nepodaril, loď by okolo Mesiaca len preletela a vrátila by sa pôsobením gravitačných síl na Zem. Zážih však bol úspešný a 75 hodín po štarte Apollo 11 dosiahlo obežnú dráhu Mesiaca.  Pristátie na Mesiaci sa odohralo 20. júna 1969. Lunárny modul, pomenovaný Eagle (Orol), s Armstrongom a Aldrinom na palube sa oddelil od veliteľského modulu, ktorý dostal názov Columbia. V ňom zostal na obežnej dráhe Mesiaca jeho pilot Collins. Samotný proces pristátia bol unikátny manéver, počas ktorého museli astronauti pomocou motora korigovať svoj let. Niektoré systémy boli preťažené a vyvolávali poplachy, ale s pomocou riadiaceho centra v Houstone sa všetky problémy darilo úspešne riešiť. Ďalším kritickým bodom misie bol výber miesta pristátia, ktoré astronauti v rámci vymedzeného priestoru musia zvoliť sami.

Armstrong a Aldrin vyhodnocovali miesto na pristátie dlhšie, ako sa čakalo, a nakoniec pristáli približne 5 kilometrov ďalej oproti pôvodnému plánu, len 30 sekúnd pred vyčerpaním paliva. Konečne sa v Houstone ozvalo dlho očakávané hlásenie - Orol pristál.  Podľa pôvodného plánu mali mať astronauti pred výstupom na Mesiac odpočinok, ale ten bol odložený až po návrate. Neil Armstrong tak 21. júla približne o piatej hodine ráno nášho času začal zostupovať po rebríku na povrch Mesiaca. Po ňom na Mesiac vstúpil aj jeho kolega Edwin Aldrin. Na Mesiaci strávili vyše dvoch hodín, počas ktorých zbierali vzorky hornín, inštalovali vedecké prístroje, taktiež opísali svoje dojmy poslucháčom na Zemi a mali živý rozhovor s prezidentom USA. Samozrejme, že do mesačného povrchu zabodli žrď s americkou vlajkou, ktorá však pri štarte rakety spadla.

Po návrate do modulu a oddychu, po vyše 21 hodinách strávených na Mesiaci, odštartovali späť k veliteľskému modulu Columbia. Napokon Columbia odštartovala smerom k Zemi a 24. júla dopadla do Tichého oceánu. Kabínu s osádkou vylovila lietadlová loď Hornet. Úspešných astronautov čakala ešte trojtýždňová karanténa ako ochrana pred prípadnými neznámymi baktériami dovezenými z vesmíru. Oslavy sa mohli začať až po jej skončení. Pristátie na Mesiaci a taktiež úspešný návrat na Zem stáli približne 24 miliárd dolárov. Na programe pracovalo 400-tisíc ľudí a vyžadoval podporu vyše 20-tisíc priemyselných firiem a univerzít. Na Mesiaci v nasledujúcich rokoch v rámci programu Apollo úspešne pristálo päť amerických kozmických lodí s ľudskou posádkou.

Obrovské nadšenie: Štart misie Apollo 11 sledoval aj vtedy už bývalý prezident Lyndon Johnson.
Obrovské nadšenie: Štart misie Apollo 11 sledoval aj vtedy už bývalý prezident Lyndon Johnson.
Zdroj: Profimedia

Konšpirácie

Po dobytí Mesiaca sa začali veľmi rýchlo šíriť rôzne konšpiračné teórie, podľa ktorých išlo o podvrh, pristátie sa neuskutočnilo a zábery boli nakrútené v Hollywoo­de. Podľa výskumov tomu stále verí okolo 20 miliónov Američanov. Vychádza sa pritom z rôznych nejasností, respektíve vecí, ktoré odporujú nášmu doterajšiemu poznaniu. Argumentov na prospech konšpiračných teórií je veľmi veľa, azda najrozšírenejší je ten, že americká vlajka veje, napriek tomu, že Mesiac nemá žiadnu atmosféru, a preto tam nie je vietor. Ďalší argumentujú, že na fotografiách nevidno hviezdy; na jednom z kameňov jasne vidno písmeno C, takže ide o filmovú rekvizitu; postavy vrhajú tiene rôznymi smermi, čo má byť dôkaz osvetľovania scény reflektormi z niekoľkých strán; nie je možné, aby stopy astronautov boli také dokonalé alebo že pri štarte lunárneho modulu nevidno žiadne plamene. Podobných poukázaní na „nezrovnalosti“ možno nájsť oveľa viac, ale všetky majú spoločné východisko - ľudskú skúsenosť a poznanie z nášho sveta, ktoré však nemusí platiť vo vesmíre.

Historické okamihy: Edwin Aldrin zostupuje na Mesiac.
Historické okamihy: Edwin Aldrin zostupuje na Mesiac.
Zdroj: Profimedia

Zatiaľ sa všetky argumenty konšpirátorov podarilo vyvrátiť. Napríklad pohyb vlajky bol spôsobený otáčavým pohybom, ktorým sa Aldrin snažil zaraziť vlajku do mesačného povrchu. Vlajka si po zarazení do podložia zachovala pohyb, pričom kamera bola spustená tesne po umiestnení vlajky. Na iných záberoch vidieť, že zostáva bez pohnutia napriek pohybu astronautov v jej tesnej blízkosti. Uskutočnili aj pokus, ktorý ukázal, že vo vákuovej komore vlajka vlaje oveľa dlhšie ako v atmosfére, pretože ju nebrzdí vzduch. Ani hviezdy na fotografiách nevidno z rovnakého dôvodu, z akého ich nevidno vo dne zo Zeme. Astronauti nefotili hviezdy a zábery snímali s expozičným časom v rozsahu 1/150 až 1/250 sekundy, ktorý sa používa za dostatku svetla. Za taký krátky expozičný čas sa nedajú zachytiť také slabé svetelné zdroje, ako sú hviezdy. Tiene astronautov sa odrážajú do niekoľkých smerov, pretože slnečné svetlo sa odráža od samotného povrchu Mesiaca. Astronauti boli na Mesiaci v čase, keď Slnko bolo pomerne nízko nad horizontom, pričom tento efekt umocnila schopnosť mesačného povrchu veľmi dobre odrážať svetlo. Vďaka tomuto odrazu vznikli jasné fotografie astronautov napriek tomu, že stáli v tieni. Plamene pri štarte nevidno preto, že raketový motor poháňala špe­ciálna zmes, ktorá horí bez viditeľného plameňa. No a písmeno C je len vlas na fotografii.

Návrat: Úspešných astronautov odvážajú z modulu Columbia v Tichom oceáne.
Návrat: Úspešných astronautov odvážajú z modulu Columbia v Tichom oceáne.
Zdroj: Profimedia

Realitu dobytia vesmíru potvrdzujú aj materiálne dôkazy, napríklad americká sonda Lunar Reconnaissance Orbiter v roku 2009 dostala za úlohu nasnímať miesta pristátia všetkých misií Apolla. Podarilo sa jej zachytiť opustené pristávacie stupne, vedecké vybavenie rozmiestnené v okolí aj stopy astronautov. Pravdepodobne najsilnejší argument proti konšpiračným teóriám priniesol americký profesor J. Longuski, ktorý si položil otázku, ako by bolo možné utajiť podvod, na ktorom sa v priebehu 10 rokov podieľalo 400-tisíc ľudí. Vytvoriť taký podvod je oveľa zložitejšie, ako pristáť na Mesiaci. Skutočnosťou zostáva, že žiadny z pracovníkov NASA alebo z hollywoodskych štúdií nikdy nevystúpil so svedectvom, ktoré by niečo z konšpiračných teórií potvrdzovalo. Pravda je niekedy menej tajuplná, ako si myslíme.