Pozoruhodný intelekt s vynikajúcim citom pre náboženstvo a filozofiu, - opísal Antoniu Wolffovú švajčiarsky psychoanalytik Carl Gustav Jung svojmu priateľovi Sigmundovi Freudovi. Zmyselná, vzdelaná, výrečná a o štrnásť rokov mladšia žena nebola len jeho milenkou, ale hlavne múzou, ktorú akceptovala aj Jungova manželka Emma. Nie bez bolesti a výčitiek. Nakoniec sa zmierila s tým, že jej muž potrebuje v živote obe. „Vždy budem ďakovať Toni za to, že pre môjho manžela urobila to, čo som pre neho ja ani nikto iný v týchto veľmi kritických časoch urobiť nemohli,“ reagovala zhovievavo. Ani predtým jej nebol verný. So ženami, ktoré ho v práci inšpirovali, nadviazal neraz aj intímny vzťah. S Toni trval desaťročia. Podľa jeho slov totiž zodpovedala jeho animu, nevedomému ženskému princípu, ktorý je v každom mužovi.
Zrútená zo smrti otca
Švajčiarska psychoanalytička, celým menom Antonia Anna Wolffová, sa narodila 18. septembra 1888 v Zürichu. Jej rodina patrila k švajčiarskej reformnej cirkvi a otec Konrad Arnold Wolff sa stal významným obchodníkom. Toni, najstaršia z troch dcér, bola jeho miláčikom. Napriek tomu mal námietky, aby mladá žena so záujmom o filozofiu a mytológiu študovala na vysokej škole.
Vzdelávania sa však nevzdala. Chodila na prednášky na univerzitu, kde sa zoznámila s Williamom Wolfensbergerom. Mladého spisovateľa Toni nadchla, ale o rok staršia dievčina jeho city príliš neopätovala. Navyše ju v decembri 1909 postihla obrovská rana - smrť si vzala jej milovaného otca. Mala 21 rokov a veľmi ťažko niesla jeho stratu. Upadla do depresie a mama ju nasledujúci rok zverila do rúk uznávaného psychoanalytika Carla Junga.
Williama Wolfensbergera v roku 1913 vysvätili za protestantského kňaza a na jar nasledujúceho roku definitívne ušiel od svojej neopätovanej lásky z Zürichu na vidiek. Toni v tom čase už poplietla hlavu inému mužovi a sama sa dostala do osídel hlbokých citov a nových intelektuálnych výziev.
Osudové spojenie
Na Junga Tonin spôsob uvažovania zapôsobil takmer okamžite. Depresiu mladej ženy liečil tým, že ju stimuloval a povzbudzoval, aby používala svoju myseľ. Dokázala bravúrne formulovať svoje postrehy, mala prenikavé vnímanie a odvahu ponárať sa do najhlbších zákutí ľudskej duše.
Stala sa jednou z „dlhého radu žien, ktoré sa priklonili k Jungovi, pretože im umožnil využiť ich intelektuálne záujmy a schopnosti v službách analytickej psychológie,“ napísala o nej americká literárna vedkyňa Deirdre Bairová.
„Nový objav“, ako sa Jung o Wolffovej vyjadril Freudovi, ho sprevádzal v roku 1911 spolu s jeho manželkou a ďalšími kolegami na medzinárodnú psychoanalytickú konferenciu v nemeckom Weimare. Tonin záujem o štúdium ľudskej duše sa stupňoval, stala sa členkou kruhu analytickej psychológie v Zürichu.
Jej schopnosti vzbudzovali veľký obdiv, mnohí ju považovali za najnadanejšiu terapeutku. Jung sa však necítil ohrozený. Na seminári v roku 1925 sa zdôveril, že muž sa môže s nežnejším pohlavím deliť o svoje myšlienky oveľa slobodnejšie ako s mužským kolegom, pretože sa nemusí báť, že mu bude konkurovať. „Bola to Wolffová, ktorá počúvala Jungove vízie, sny a fantázie, slúžila mu ako jeho zvukový záznam a zároveň ako diablov advokát,“ hodnotí Deirdre Bairová.
Toni bola ako prvá žena zvolená do výkonného výboru klubu Psychologischer Club Zürich a 21 rokov stála na jeho čele. Pôsobila ako hlavná redaktorka Jungových prác, zbierala ich a pripravovala na publikovanie. Keď sa v roku 1948 otvoril CG Jung Institute v Zürichu, Wolffová mala pod palcom semináre pre analytických kandidátov.
Neodolateľná hetéra
Talentovaná terapeutka pomohla Jungovi definovať niektoré z jeho najznámejších pojmov, napríklad anima, nevedomú ženskú stránku muža, a animus, nevedomú mužskú stránku ženy. Napísala esej o štyroch aspektoch ženskej psychiky: amazonka, matka, hetéra a médium. Sama sa vo vzťahu k Jungovi identifikovala ako hetéra.
V starom Grécku týmto pojmom nazývali prostitútky, ale nie hocijaké. Pochádzali zväčša z vyšších vrstiev, boli veľmi vzdelané, slobodomyseľné, dokázali sa s mužmi zhovárať o politike a filozofii, ovládali spev i tanec. Sexu sa však oddávali za peniaze. To, samozrejme, Toni nerobila. Hetéra v psychologickom zmysle podľa nej intuitívne poznávala mužovu ideálnu ženu a stávala sa ňou. Bola pre neho neodolateľná a jej láska ho povznášala.
Neoficiálna „druhá“ manželka
Jung spoznal Toni v období, keď ukončil svoj búrlivý milostný vzťah s inou významnou psychoanalytičkou - Sabine Spielreinovou. Ruskú židovku s masochistickými sklonmi začal liečiť v roku 1904. Trpela záchvatmi úzkosti, strachu a depresiami. Komplikovaná, problematická a živočíšna Ruska bola ideálnym študijným materiálom. V jeho starostlivosti sa zotavila a prebudil sa v nej záujem o psychoanalýzu. Lenže manželka Emma trpela, navyše v roku 1910 čakala tretie dieťa, dcéru Marianne. Vzťah ukončil. Sabine to niesla ťažko a Jung nezostal dlho bez milenky a múzy.
Medzi Jungom a Wolffovou sa začal prehlbovať milostný vzťah od roku 1913. Pre matku jeho detí to bola obrovská rana, ich vzťah sa takmer rozpadol. Ktorá žena by neustále znášala manželove milostné dobrodružstvá so ženami, ktoré ho fascinovali aj z pracovnej stránky? Nuž Emma nakoniec rezignovala. Jung sa nemienil vzdať ani milenky, ani manželky. V nedeľu popoludní prichádzala Wolffová k nim domov na skorú večeru, obe dámy terapeuta sprevádzali na súkromných aj pracovných akciách. O Toni dokonca hovoril ako o svojej „druhej manželke“.
Víťazila láska
Je zrejmé, kto z takéhoto fungovania najviac ťažil. Muž, ktorého bezhranične obdivovali, ale svojím spôsobom podkopával sebavedomie oboch žien a spôsobil im veľa bolesti.
„Situáciu zachránilo, že nikomu z troch zúčastnených nechýbala láska. Jung sa mohol rozdávať manželke aj Toni a obe ženy ho skutočne milovali. A tak, i keď obe občas zažívali bolesť i pálčivú žiarlivosť, víťazila vždy láska a na všetkých stranách pôsobila ako hrádza proti deštruktívnym silám,“ opísala situáciu psychoterapeutka Barbara Hannahová, ktorá pracovala po Jungovom boku do jeho smrti.
Wolffová so svojím učiteľom a spolupracovníkom trávila naozaj veľa času, najmä v jeho novom dome, ktorý si postavil ako osobné útočisko začiatkom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Počas tohto obdobia s Wolffovou intenzívne rozoberali svoje vnútorné zážitky. Alchýmiou a astrológiou, o ktoré sa začal zaujímať začiatkom tridsiatych rokov, ju však nenadchol.
FOTO v GALÉRII
Tuhá fajčiarka
V neskorších rokoch trpela Wolffová ťažkou artritídou, ktorá pravdepodobne pramenila z jej dobrovoľníckej vojenskej služby vo Švajčiarsku počas druhej svetovej vojny. Na jej zdraví sa prejavilo aj fajčenie, ktorému holdovala celý život. S cigaretou je zvečnená aj na väčšine svojich fotografií.
Po infarkte v roku 1944 bol vzťah medzi Jungom a Wolffovou vlažnejší. Mal na krku sedemdesiatku a podlomené zdravie. Výnimočná žena, ktorá ho intenzívne sprevádzala tridsať rokov, zomrela 21. marca 1953. Pravdepodobne na infarkt, mala len 64 rokov. Psychoanalytik sa na pohrebe nezúčastnil, odchod dlhoročnej lásky a spriaznenej duše ním otriasol príliš silno. S Toni sa prišla za oboch rozlúčiť jeho žena. Tesne pred smrťou kolegovi Laurensovi van der Post priznal, že kým manželka Emma tvorila základ jeho života, Toni mu dodala vôňu.
