Tip na článok
Castrove manželky: S Mirtou Diaz-Balartovou, vľavo, sa rozišiel roku 1955, mali syna Fidelita. S Daliou Soto del Valle, vpravo, sa zobrali v roku 1980 a mali spolu päť detí. Okrem toho mal kubánsky vodca početné milenky a viaceré nemanželské deti. V čase, keď sa stretával s Howardovou, bol nezadaný.

Najdivnejšia lovestory studenej vojny: Komunistický vodca zbalil americkú novinárku

Na povrch vychádzajú podrobnosti jedného z najneuveriteľnejších príbehov studenej vojny - lásky kubánskeho vodcu s americkou novinárkou

Galéria k článku (3 fotografie )
Odtajnený dokument: Castro podľa neho ponúka pomoc demokratom v prezidentských voľbách.
Castrove manželky: S Mirtou Diaz-Balartovou, vľavo, sa rozišiel roku 1955, mali syna Fidelita. S Daliou Soto del Valle, vpravo, sa zobrali v roku 1980 a mali spolu päť detí. Okrem toho mal kubánsky vodca početné milenky a viaceré nemanželské deti. V čase, keď sa stretával s Howardovou, bol nezadaný.
Castrove manželky: S Mirtou Diaz-Balartovou, vľavo, sa rozišiel roku 1955, mali syna Fidelita. S Daliou Soto del Valle, vpravo, sa zobrali v roku 1980 a mali spolu päť detí. Okrem toho mal kubánsky vodca početné milenky a viaceré nemanželské deti. V čase, keď sa stretával s Howardovou, bol nezadaný.

Americká televízna reportérka Lisa Howardová sa zamilovala do kubánskeho vodcu Fidela Castra, a tak trochu dúfala, že jej láska pomôže zachrániť svet. Nestalo sa. Novinárka nedokázala zachrániť ani samu seba.

Láska v čase studenej vojny

Začiatok 60. rokov minulého storočia visela jadrová vojna na vlásku. Fidel Castro a jeho revolucionári zvrhli na Kube proamerický Batistov režim, CIA sa potom v Zátoke svíň pokúsila neúspešne zvrhnúť nového vodcu. Ten ďalšie invázie nechcel riskovať a súhlasil s rozmiestnením sovietskych rakiet na ostrove, čo Washing­ton vnímal ako bezpečnostnú hrozbu najvyššieho stupňa. Kompromis medzi súperiacimi veľmocami na poslednú chvíľu zabránil atómovému konfliktu väčších rozmerov. Vtedy, v čase maximálneho americko-kubánskeho napätia, vkročila na geopolitickú scénu Lisa Howardová.

Ako píše časopis Politico, dnes je meno televíznej reportérky širšej verejnosti neznáme, ale na prelome 50. a 60. rokov to bola iná hviezda. Bývalá herečka béčkovej filmovej a televíznej produkcie sa stala prvou ženou, ktorá na televízii ABC dostala vlastnú spravodajskú reláciu. Na výslnie ju katapultoval rozhovor so sovietskym lídrom Nikitom Chruščovom, ktorý urobila v roku 1960 pre newyorský rozhlas Mutual Radio Network. Vôbec prvé interview, ktoré sovietsky líder poskytol západným médiám.

Ale Howardovej najhviezdnejšie chvíle ešte len mali prísť. Ako odhaľujú nedávno odtajnené dokumenty a novinárkine denníky, ambiciózna reportérka sa zamerala na Kubu a Castra. Na začiatku chcela len exkluzívny rozhovor, potom prišla láska, nakoniec ambícia vylepšiť vzťahy medzi dvoma krajinami. Howardová bola istý čas tajným komunikačným kanálom medzi vodcom kubánskej revolúcie a americkými prezidentmi Kennedym a Johnsonom.

Prvý rozhovor

Ako po masle to v žiadnom prípade nešlo. Howardová požiadala o rozhovor dvakrát pred raketovou krízou, raz po nej. Bez­úspešne. Po dlhom naliehaní sa jej v apríli 1963 podarilo uprosiť kubánsku zastupiteľskú misiu v New Yorku, aby jej udelila vízum. Stále však nevyhrala, Castro ju niekoľko týždňov ignoroval. „Prosím vás, povedzte áno,“ posielala mu odkazy v španielčine cez rôznych ľudí.

Jeden z nich mu zaniesol aj newyorský právnik James Donovan, ktorý práve s kubánskym lídrom v Havane rokoval o prepustení amerických väzňov. „Povedal som mu, že nádherná blond novinárka chce s ním urobiť rozhovor, či by si na ňu nenašiel čas,“ spomínal neskôr Donovan. „Zahral som to na jeho mužskú zvedavosť a márnivosť.“ Zjavne to zabralo.

Fidel a Lisa sa stretli 21. apríla 1963 v nočnom klube havanského hotela Riviera okolo polnoci. Debatovali do šiestej ráno - vytkla mu, že na ostrove vládne policajný štát, ale stihli prebrať aj americkú ústavu a spisovateľa Alberta Camusa. Reportérka zrejme zanechala na vodcu revolúcie veľký dojem, už o pár dní natočili interview.

Ten spôsobil obrovský rozruch. Castro chce rokovať s Kennedym, Mierové kroky, Castro tlieska Spjeným štátom - svietilo na titulných stranách renomovaných amerických novín.

Ale aj Castro urobil veľký dojem na Howardovú, v jeho ústretovosť zrejme úprimne uverila. Prezidentovi Kennedymu napísala desaťstránkovú správu, prosila ho o osobný rozhovor aj o to, aby sa stretol s kubánskym vodcom. Podľa dobových dokumentov sa CIA jej snaha vôbec nepozdávala, ale v Bielom dome našla aj spojencov. V nasledujúcich mesiacoch sa jej newyorský byt stal dejiskom prvých neoficiálnych stretnutí amerických úradníkov a predstaviteľov kubánskej misie pri OSN. Súčasťou nového „komunikačného kanálu“ boli telefonáty s Castrovými poradcami v Havane. Až kým sľubne rozbehnuté kontakty nezabrzdil atentát na Kennedyho v novembri 1963.

Bránil sa

Ak máme veriť Howardovej denníkom, počas svojej prvej návštevy Kuby Lisa manžela nepodviedla. Stalo sa to až vo februári 1964, po druhom rozhovore v Havane, a neobišlo sa to bez rozpakov. Najmä z Fidelovej strany. Ako jej vraj viackrát povedal, v minulosti spal s mnohými ženami, ale už to nerobí. „Odkedy som vodca, veľa žien túži so mnou spať. Nie kvôli mne, ale preto, že som vodca,“ posťažoval sa. „Čo vlastne chceš, Lisa? Chceš moje telo?“ pýtal sa jej 37-ročný revolucionár. V ten večer jej dokonca bránil prezliecť sa do nočnej košele a trval na tom, aby zostala v šatách. „Povedal, že po mne veľmi túži, ale museli by byť iné podmienky, museli by sme byť ďaleko, kde by sme na všetko zabudli,“ napísala do denníka a potom prišla prekvapivá pointa: „Nakoniec sme predsa skončili v posteli, miloval ma obratne, bolo to, samozrejme, vzrušujúce, extatické.“

Pochybnosti nevyprchali ani po intímnom zblížení, skôr naopak. Obaja vraj považovali za základ svojho vzťahu duševnú a intelektuálnu spriaznenosť, telesná rozkoš bola len dodatočný bonus. Novinárka napríklad obdivovala Castrovo odhodlanie pomáhať chudobným a odstrániť sociálnu nespravodlivosť, zároveň sa ho snažila presvedčiť, že socialistická revolúcia nie je správna cesta. A Fidel? „Lisa, nie si jednoduchá. S nami to nie je jednoduché. O to je to zaujímavejšie,“ povedal jej ráno po prvom sexe.

Kontakty s Johnsonom

Po návrate z druhej cesty na Kubu Howardová pokračovala v začatej misii, v udobrovaní nezmieriteľných režimov. Prezidentovi Lyndonovi Johnsonovi, ktorý na čele USA vystriedal Kennedyho, poslala krátky list, ale vytúženého prijatia v Bielom dome sa nedočkala. Posolstvo od Castra mu tak musela doručiť sprostredkovane - cez Johnsonových blízkych spolupracovníkov. Kubánsky vodca vyjadril želanie pokračovať v dialógu, ktorý odštartoval s Kennedym, tiež prisľúbil urobiť, čo je v jeho silách, aby demokrati uspeli v blížiacich sa amerických voľbách. „Pochopil by som, ak Johnsonova administratíva z vnútropolitických dôvodov podnikne určité nepriateľské kroky,“ povedal kubánsky vodca Howardovej. Domnieval sa tiež, že USA by sa mali prestať snažiť o zvrhnutie jeho režimu a Kuba by na revanš prestala exportovať revolúciu do iných latinskoamerických krajín.

Už o niekoľko týždňov letela Lisa Howardová znovu do Havany, nie však ako reportérka, ale ako vyslankyňa. Vodca revolúcie ju ubytoval v prepychovom skonfiškovanom sídle a plavil sa s ňou na jachte, o niečo menej luxusnej. Okrem prežitých príjemných chvíľ sa jej podarilo dohodnúť na obnovení komunikačného kanála medzi Havanou a Washing­tonom, pričom dôležitú rolu v tajných kontaktoch vraj zohrával vtedajší americký veľvyslanec pri OSN Adlai Stevenson.

Smutný koniec

Tajná komunikácia nemala dlhú životnosť. Už v júli 1964 ju stratégovia z Bieleho domu vyhodnotili ako príliš veľké riziko - jej prevalenie by pred prezidentskými voľbami spôsobilo Johnsonovi vážne ťažkosti.

Ďalšia pohroma sa na reportérku valila v zamestnaní. Lisa sa čoraz viac nechala unášať vlastnými politickými názormi a veľmi sa jej to nevyplatilo. V tom čase napríklad americké mainstreamové médiá vykresľovali Fidela Castra výlučne ako krutého tyrana a ona sa snažila ukázať aj jeho ľudskú tvár. Ešte väčšmi jej uškodili vnútropolitické výstrelky. Keď sa v septembri 1964 začala aktívne angažovať v prospech liberálnodemokratickej skupiny Demokrati za Keatinga, vedenie televízie ABC sa s ňou nemaznalo, dostala výpoveď.

Napriek tomu sa Howardová svojej kubánskej misie nevzdala. V decembri 1964 navštívil New York Castrov blízky spolupracovník, argentínsky lekár Ernesto Che Guevara. Pri tejto príležitosti usporiadala večierok a zorganizovala stretnutie medzi slávnym revolucionárom a americkým senátorom Eugenom McCarthym.

Potom už veľa toho nestihla. Po strate zamestnania prežila ďalšiu tragédiu - potratila. Sklamaná žena bojovala s ťažkými depresiami, liečila sa, ale nepomohlo. Svoje utrpenie ukončila symbolicky 4. júla 1965, na americký Deň nezávislosti. Predávkovala sa barbiturátmi - liekmi na spanie a proti bolesti.

VIDEO Plus 7 Dní