Pochádzal z dedinky neďaleko Novgorodu, mesta vzdialeného ani nie dvesto kilometrov od Leningradu, a pôvodným povolaním bol traktorista. Bol všestranný športovec a venoval sa silovým športom. Keď ho povolali do armády, prevelili ho do Moskvy, do elitného kremeľského pluku. V Moskve aj zostal. Usadil sa vo štvrti Orechovo-Borisovo, kde pracoval v mechanizačnom závode a bol aj športový tréner. Zaúčal mladých do bojových umení. Prischlo mu prímeno Silvester - podľa slávneho amerického svalovca Stallona. Silvester vytvoril zločineckú bandu, ktorá patrila medzi najbrutálnejšie v Rusku. Podľa niektorých znalcov bola najbrutálnejšia.

Dobrý úmysel, zlý výsledok

Cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami. Keď sa po Stalinovej smrti ujal moci Nikita S. Chruščov, vyhlásil rozsiahlu amnestiu. Z gulagov prepustili približne milión trestancov, v absolútnej väčšine kriminálnikov. Nech si aj oni užijú slobody a možnosť napraviť sa. V najbližšom období Moskovčania, Leningradčania a obyvatelia iných veľkých miest nemohli večer vychádzať zo svojich domovov. Ulice patrili kriminálnikom.

 

Krajinu, kde okrem masívneho zbrojenia máločo fungovalo, sa pokúsil zreformovať Jurij Andropov. Okrem iného vyhlásil neľútostný boj proti zlodejom vo vysokých funkciách. Nestihol ho dobojovať. Tej úlohy sa potom ujal jeho nástupca Michail Gorbačov. Jeho perestrojka sa týkala celej sovietskej spoločnosti. Povolil aj malé súkromné podniky, reštaurácie a služby. A vyhlásil neľútostný boj alkoholizmu.

Zakázať alebo obmedziť predaj alkoholu kdekoľvek, ale najmä v Sovietskom zväze, kde vypili najviac alkoholu na svete? To sa predsa vypomstí. Na plné obrátky sa rozbehlo pálenie na čierno. Vypomstilo sa aj uvoľnenie drobného podnikania. Mnohí sa naň vrhli. V domnení, že si prilepšia. Na tých sa zasa vrhli výpalníci. Tak napríklad takmer bez výnimky všetci moskovskí trhovníci museli platiť výpalné. Platili aj taxikári, stánkari, bufetári...

Začiatkom 90. rokov jestvovalo v Moskve približne 200 rôznych gangsterských bánd. Často boli medzi nimi aj vojaci, ktorí sa vracali z Afganistanu a boli bez zamestnania. Mark Galeotti v rozsiahlej knihe Ruská supermafia píše o nich: „Boli to ľudia, ktorí sa naučili speňažiť svoje svaly.“O korisť sa rozpútal medzi bandami boj na život a na smrť.

Bez milosti

Začiatkom roku 1988 skupina športovcov a vojnových vyslúžilcov založila v moskovskej štvrti Orechovo zločineckú bandu. Jej vodcom sa stal Silvester, vlastným menom Sergej Ivanovič Timofejev. Galeotti o nej píše: „Čo im chýbalo na podnikateľských skúsenostiach, to bohato nahradili nadmerným násilím.“

Silvester sa rýchlo chcel zbaviť konkurencie. S niektorými skupinami dohodol spoluprácu, niektoré likvidoval. Na moskovských uliciach sa takmer denne ozývala streľba. Banditi bez milosti vymáhali výpalné. Polícia bola bezmocná. V ťažkej hospodárskej kríze, v ktorej sa krajina ocitla, nemali ochrancovia zákona ani dosť ľudí, ani dosť zbraní. Na rozdiel od gangstrov, ktorí mal aj dosť ľudí, aj spoľahlivé zbrane.

Koncom roka 1989 sa súčasťou Silvestrovej zločineckej skupiny stala Čertanovská, Čeriomuškinova, Jasenevská a iné bandy. Silvestrovi muži ani nerokovali s nimi, rovno tasili zbrane. Spojenie dostalo názov Solncevsko-orechovská skupina. Ostatné, staršie moskovské bandy ju uznali za rovnoprávnu. Ale často sa dostávala s nimi do konfliktu. Tak napríklad v roku 1993 začal narastať konflikt s nebezpečnými čečenskými gangstrami. Vyvrcholil prestrelkou, v ktorej zahynulo päť Čečencov. Šarvátky pokračovali niekoľko mesiacov. Skončili sa odchodom Čečencov zo svojho revíru.

Silvestrova banda mohla naplno rozvíjať činnosť. Na vrchole „kariéry“ združovala stovky členov. Podľa policajných záznamov v roku 1993 okolo 250, v roku 1994 asi 300. Iné údaje uvádzajú, že ich bolo až 900. Silvestrova banda zaliala Moskvu krvou.

Novátor

Činnosť ruských bánd bola rozsiahla: kradli, lúpili, vyberali výpalné, vydierali, poskytovali strážnu službu. Silvester a jeho ľudia podstatne rozšírili túto činnosť. Pašovali drogy, alkohol, predávali zbrane, autá, vymáhali dlhy, organizovali únosy, vraždili na objednávku. V polovici roka 1990 investoval Silvester peniaze do reštauračných zariadení a hotelov, do finančných operácií, dostával percentá z naftového priemyslu. Gangstri legalizovali svoje príjmy. Nikoho a ničoho sa nebáli.

V roku 1992 sa Silvester oženil s Oľgou Žlobinskou židovského pôvodu a získal izraelské štátne občianstvo. To mu umožnilo podnikať aj v zahraničí. Jeho činnosť sa rozširovala. Aj jeho bohatstvo. V Tel Avive kúpil niekoľko nehnuteľností. Oľga založila Moskovskú úverovú banku, stala sa jej riaditeľkou a Silvester mal pod kontrolou aj ďalšie banky.

Bohatstvo Silvestra a jeho bandy sa rozrastalo. Jej členovia sa topili v blahobyte. Predvádzali sa luxusnými autami i luxusnými milenkami. Gangster Sergej Butorin ušiel pred pomstou iných gang­strov do Španielska, tam si kúpil parádnu vilu a päť výkonných áut. Lebo mal rád výkonné autá. Mnohonásobný vrah Alexander Solonik, takisto člen Silvestrovej bandy, ušiel pred pomstou iných vrahov do Grécka. Tam žil v blahobyte s milenkou, nedávnou ruskou misskou Svetlanou Kotovou. Lebo mal rád krásne ženy.

A obyvatelia Ruska čoraz väčšmi biedili. Krajina bola v rozklade. Nebolo na výplaty, v továrňach často platili zamestnancov svojimi výrobkami, obchody boli prázdne. Ľudia ponúkali na trhoch cennosti ešte zo starých čias, ale často aj všetko, čo mali - stoličku, napoly využitú zubnú pastu, ba aj zozbierané ohorky z cigariet, ktoré ponúkali na ulici v pohárikoch. A vášniví fajčiari neodolali.

Účtovanie

Aj Boris Jeľcin, najmocnejší predstaviteľ mocnej ríše, bol bezmocný. V roku 1994 konštatoval: „Rusko sa stáva superveľmocou zločinu.“ No čoraz väčšmi sa začal uplatňovať nepísaný zákon, že gangstri sa vyvražďujú navzájom. Ten rok zavraždili v Moskve vyše päťsto ľudí.

Dňa 13. septembra 1994 večer o siedmej nastupoval Silvester na Tversko-Janskej ulici v Moskve do svojho opancierovaného Mercedesu. Keď zdvihol telefón, ozval sa mohutný výbuch. Auto a jeho majiteľa rozmetalo. Vybuchla nálož na podvozku. Ako sa tam dostala? Veď auto bolo takmer ustavične pod kontrolou. Pravdepodobne ju tam prilepili v umyvárke. A kto to urobil? Najmocnejší muž v ruskom podsvetí mal mnoho nepriateľov. Pribudli aj v poslednom období, keď sa dostal do konfliktu s viacerými mocnými mužmi z podsvetia.

A bola zohavená mŕtvola naozaj Silvester? Väčšie bohatstvo už asi nemohol zhromaždiť a žeby v obave pred nepriateľmi radšej nafingoval svoju smrť? Nebol by to prvý prípad. Jeho čeľusť poslali zubárovi do New Yorku, ktorý ho kedysi liečil v Tel Avive. Spoznal svoju prácu.

Po Silvestrovej smrti vypukol v bande boj o moc. Adepti sa vyvražďovali. Napokon sa banda rozdelila približne na 15 skupín. V roku 1991 vyhostili zo Španielska Marata    Poľanského, niekdajšieho Silvestrovho telesného ochrancu. Vyšetrovateľ sa ho opýtal na možného Silvestrovho vraha. Poľanský ukázal prstom na Sergeja Jurieviča Butorina, ktorý vtedy sedel vo väzení. Butorin bol Silvestrov zástupca a po ňom prevzal vedenie bandy. Obvinili ho z prípravy 38 vrážd, odsúdili na doživotie.

Predpokladá sa, že Solncevsko-orechovský gang je za svojej existencie zodpovedný najmenej za 6 800 vrážd.

Trúfalý súper

Približne desať rokov sa moskovskí gangstri navzájom vyvražďovali. Max Galeotti vo svojej knihe píše: „Bola to dekáda streľby z idúcich áut, nastražených výbušných systémov a v podstate krádeže celých odvetví národného hospodárstva.“ V Moskve sa rozličným nástrahám svojich konkurentov aj bezpečnostných orgánov úspešne vyhýbal gangster Otari Kvantrišvilli, niekdajší zápasnícky šampión. Dal sa aj na politiku a založil Stranu športovcov. Napokon si trúfol prevziať moc nad všetkými moskovskými zločineckými skupinami. Konkurenti to nemohli strpieť. Šéfovia gangov sa dohodli, že ho odstránia. Tou úlohou poverili Alexeja Šerstobitova, prezývaného Vojak Ľoša zo Silvestrovho gangu. Svoju úlohu svedomite splnil 5. apríla 1994 a ako odmenu dostal auto Ladu. O štrnásť rokov dostal ešte jednu „odmenu“. Postavili ho pred súd a poslali do väzenia.

Koniec profesionála

O Alexandrovi Solonikovi sa dá povedať, že bol hosťujúcim členom Silvestrovej zločineckej skupiny. Predovšetkým však ponúkal záujemcom služby nájomného vraha. Vraždil nepohodlných svedkov, ale aj členov gangov. Niektoré pramene uvádzajú, že ich mal na svedomí približne 30. Ocitol sa na zozname desiatich najhľadanejších ruských zločincov. Poľovali na neho, gangstri i polícia, ale mal presnú mušku a prestrieľal sa. Ušiel do Grécka. Tam ho v roku 1997 navštívil v jeho vile na predmestí Atén kamarát Saša Soldat. Pekne sa zvítali. Keď sa Solonik otočil chrbtom, Saša Soldat ho uškrtil tenkým drôtom. Mal 37 rokov. Jeho telo našli o dva dni na smetisku. Zavraždili aj jeho 22-ročnú milenku. O dva mesiace ju objavili v kufri pod olivovníkom neďaleko prímorskej rekreačnej oblasti.

Prečítajte si tiež: