<p>Venuje sa historickým a športovým témam, hlavne horolezeckým.<br>
Autor či spoluautor vyše 30 kníh z oblasti športovej literatúry faktu.</p>


Milan Vranka

Bol piatok 13. júla 1990, keď zemetrasenie s epicentrom v Afganistane spustilo lavínu z pamírskej šesťtisícovky Razdeľnaja. Pre početnú medzinárodnú skupinu horolezcov nachádzajúcu sa v tom čase v druhom výškovom tábore na klasickej výstupovej trase na Leninov štít, vysoký 7 134 metrov, bola smrtonosná. Pripravila o život 43 zo 45 horolezcov. Medzi obeťami bolo aj šesť Slovákov. O šťastí mohli hovoriť iba dvaja, ktorí katastrofu zázrakom prežili: Rus Alexej Koreň a vtedy dvadsaťdvaročný Slovák Miroslav Brozman. Dodnes ide o najväčšie horolezecké nešťastie na svete.

V&nbsp;onen nešťastný piatok trinásteho Miroslav Brozman a&nbsp;jeho šesť druhov, ktorí boli členmi medicínsko-horolezeckej expedície zo Slovenskej Ľupče a&nbsp;z&nbsp;Banskej Bystrice, vedenej lekárom Mariánom Kováčom, vyšli do&nbsp;tábora vo výške 5&nbsp;300 metrov pod Leninovým štítom (premenovaným v&nbsp;roku 2006 na&nbsp;Štít Abú Alí ibn Síná, no nový názov sa medzi horolezcami veľmi neujal).

Miro si postavil&nbsp;stan so svojimi najlepšími priateľmi Branislavom Valentom a&nbsp;Vladimírom Davidom. Vedľa nich sa rozložil Ján Štefány a&nbsp;Ruska Natalija Marčuková. Ďalšia trojica z&nbsp;ich výpravy - Miloš Šivec, Ján Perďoch a&nbsp;Dušan Uličný - tam už bola.

Bolo čosi pred pol desiatou večer, keď sa to stalo. Ešte predtým, ako sa po&nbsp;večeri vopchali do&nbsp;spacákov a&nbsp;uložili na&nbsp;spánok, Miro, Braňo a&nbsp;Vlado hrali karty. Začuli nejaký zvuk, nuž Vlado vystrčil hlavu zo stanu. Vonku bola hmla, snežilo, viditeľnosť nebola dobrá.<em><strong> „Tuším nejaká lavína na&nbsp;druhej strane,“</strong> </em>skonštatoval.

Miesto, ktoré si vybrali za&nbsp;tábor nielen oni, ale aj horolezci z&nbsp;ďalších expedícií, slúžilo na&nbsp;tento účel už mnoho rokov a&nbsp;nikdy ho nijaká lavína nezasiahla. Hukot sa však blížil, a&nbsp;tak to tentoraz nedalo Braňovi a&nbsp;aj on vyzrel von. <em><strong>„Veď to ide na&nbsp;nás!“</strong></em> skríkol a&nbsp;vybehol zo stanu.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/7e13c51f-38d8-48d7-9064-38b266b16e65_php9hbfmc.jpg/320/180" alt="" data-media-id="8468815" data-embed-id="3553424">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">NEPREŽILI PÁD LAVÍNY Pred odchodom na Pamír boli v rakúskych Alpách - zľava Braňo Valent, Vlado David a Ján Štefány.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">ARCHÍV M. B.</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Miro Brozman za&nbsp;ním. Pozrel nahor a&nbsp;stuhol. V&nbsp;priebehu pár sekúnd sa ocitol v&nbsp;lavíne. Masa snehu ho nezadržateľne viezla nadol. <em><strong>„Spomínam si, že som sa snažil brániť, krútil som sa, no potom som dostal úder do&nbsp;hlavy a&nbsp;viac si nepamätám,“</strong></em> opisoval tie chvíle neskôr.

Keď precitol, dlhú chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, v&nbsp;akej je situácii. Bol po&nbsp;pás uväznený v&nbsp;snehu, hornú polovicu tela mal vyvrátenú chrbtom dolu svahom. Jedno oko mal opuchnuté, tiekla mu krv. Bol celkom dezorientovaný. Uvedomoval si iba, že neďaleko neho je akýsi človek, ktorého nepoznal. Až neskôr sa dozvedel, že to bol Rus Alexej Koreň a&nbsp;že zo 45 ľudí v&nbsp;druhom tábore lavínu prežili iba oni dvaja.

Aj Alexej bol šokovaný. Napokon sa zmobilizoval a&nbsp;vytiahol Mira zo snehu. Pomohol mu pozbierať nejaké kusy oblečenia roztrúsené okolo, lebo lavína z&nbsp;neho strhla všetky zvršky. Miro si necítil nohy ani ramená. Nevedeli, kde sú.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane.</strong>

Alexej našiel zvyšky stanu, zabalili sa doň a&nbsp;prečkali noc. Až ráno sa pustili naslepo dolu ľadovcom. Bosí, iba v&nbsp;ponožkách. Alexej, ktorý bol na&nbsp;tom lepšie, išiel prvý, hľadajúc cestu medzi trhlinami. Večer ich zbadala záchranná skupina, ktorá sa sformovala v&nbsp;nižších táboroch a&nbsp;pátrala, či niekto lavínu prežil.

Mira v&nbsp;základnom tábore ošetrili. Keďže sa javilo, že zranenia sú vážnejšie, vrtuľník ho previezol do&nbsp;nemocnice v&nbsp;kirgizskom meste Oš zmietajúcom sa etnickými nepokojmi. Tam ho zröntgenovali a&nbsp;ošetrili. Nemocnica však bola preplnená zranenými. Dvaja lekári z&nbsp;výpravy, Ján Lehocký a&nbsp;Vladimír Zábrodský, ktorí s&nbsp;ním cestovali do&nbsp;Ošu, sa v&nbsp;nemocnici k&nbsp;nemu ani nedostali.

Prvú informáciu sa im podarilo získať od&nbsp;miestneho lekára - jeho stav sa vraj zhoršil a&nbsp;dostal sepsu. Preto poslali do&nbsp;Prahy telegram, v&nbsp;ktorom požiadali o&nbsp;pomoc. Pokus prepraviť Mira domov lietadlom, ktoré vyslala z&nbsp;Československa pražská záchranná služba, však zlyhal. Lietadlo pre nepokoje v&nbsp;oblasti muselo nútene pristáť v&nbsp;Taškente a&nbsp;napokon sa vrátilo naprázdno.

V&nbsp;tom čase bol už Miro znovu v&nbsp;základnom tábore. Našim lekárom sa totiž po&nbsp;niekoľkých dňoch pošťastilo s&nbsp;ním skontaktovať. Zistili, že nedostáva nijakú terapiu, na&nbsp;oddelení ležia po&nbsp;dvaja v&nbsp;jednej posteli, starostlivosť a&nbsp;hygienické podmienky sú katastrofálne.

A&nbsp;tak ho stadiaľ na&nbsp;vlastnú zodpovednosť zobrali rýchlo preč. <em><strong>„My sme mu s&nbsp;naším zdravotníckym vybavením vedeli poskytnúť lepšiu starostlivosť, než akej sa mu dostávalo tam,“</strong></em> vysvetlil šéf výpravy Marián Kováč. <em><strong>„Podarilo sa nám ho dostať do&nbsp;stavu, že bol schopný absolvovať ďalší program s&nbsp;ostatnými.“</strong></em>

Čo vlastne Mirovi bolo? <em><strong>„Vyšetrenia v&nbsp;nemocnici potvrdili naše predpoklady - omrzliny chodidiel, pomliaždenie pravého stehna a&nbsp;pravého ramena, prasknutá ľavá horná čeľusť a&nbsp;niekoľko ďalších poranení,“</strong></em> opísal doktor Kováč. Členovia našej výpravy prišli domov nakoniec riadnou leteckou linkou, ale bez šiestich obetí - piati zostali nezvestní, telo Jána Štefányho, ktorý bol jedným z&nbsp;troch vyslobodených z&nbsp;lavíny, priviezli v&nbsp;zinkovej truhle.

Z pätnásťčlennej výpravy sa vrátili živí deviati - Miroslav Brozman, Ján Hanzel, Anton Kachnič, Juraj Kaliský, Marián Kováč, Juraj Kuniak, Ladislav Laho, Ján Lehocký a Vladimír Zábrodský. Šéf výpravy Marián Kováč po&nbsp;návrate konštatoval, že úroveň tamojšej záchranárskej organizácie bola biedna.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/0ec9975e-1f06-4da0-bac1-d4a99509468e_phpffkupy.jpg/320/180" alt="" data-media-id="8468816" data-embed-id="3553425">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">VRÁTILI SA DEVIATI Zvyšok pôvodne 15-člennej expedície pod Leninovým štítom pri mohyle s krížom na pamiatku šiestich slovenských obetí.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">ARCHÍV EXPEDÍCIE</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


<em><strong>„Napriek mnohým nedostatkom závažného charakteru som presvedčený, že šanca na&nbsp;záchranu ďalších životov už nebola,“</strong></em> povedal. <em><strong>„Išlo o&nbsp;nešťastie, ktoré nemohol nik predpokladať. Prišlo zemetrasenie, otriasla sa hora, padlo niekoľko tisíc ton ľadu a&nbsp;snehu. Navyše, druhý tábor zmietlo medzi trhliny a&nbsp;tie - podľa slov petrohradských horolezcov, ktorí sa do&nbsp;nich spúšťali - presahovali hĺbku neraz aj päťdesiat metrov. Šanca na&nbsp;objavenie tiel či nebodaj záchranu životov bola krajne nepravdepodobná.“</strong></em>

Rodák z Banskej Bystrice Miroslav Brozman sa od návratu celé roky k nešťastiu, ktoré ho silne zasiahlo, nevyjadroval. <em><strong>„Stále mám pred očami okamih, keď som vybehol za&nbsp;Braňom Valentom von zo stanu,“</strong> </em>opísal svoje pocity v&nbsp;knihe Hory byly jejich osudem. <em><strong>„Pri pohľade na&nbsp;valiacu sa masu snehu som bol presvedčený, že je koniec, že to sa nedá prežiť. Bol to pocit bezmocnosti, pritom celé to trvalo len pár sekúnd. Braňo bol meter odo mňa, Vlado David ani nestihol vybehnúť zo stanu. Stál som tam a&nbsp;lúčil som sa so životom.“</strong></em>

Čo bolo najhoršie? „<em><strong>To, že som tam stratil najlepších priateľov. Keď ma Alexej vyhrabal z lavíny, napadlo mi, aby som tam zostal a hľadal zmiznutých kamarátov. Ráno, uvedomiac si bezútešnosť celej situácie, mi bolo jasné, že je to nereálne a&nbsp;musím bojovať o&nbsp;vlastné prežitie. Prevládla obava, či niekto nájde nás, či to vôbec my prežijeme.“</strong></em>

Nebyť Rusa Alexeja Koreňa, zrejme by bol len ďalšou z&nbsp;množstva obetí celej tragédie. <em><strong>„Som presvedčený, že keby tam on nebol, nie som nažive. Keď som sa vtedy prebral na&nbsp;pocit neznesiteľného chladu, bolelo ma celé telo. Sám by som sa zo snehu nevyhrabal. Alexej sedel pár metrov odo mňa, hlavu mal medzi kolenami, držal si ju rukami a&nbsp;na&nbsp;rozdiel odo mňa bol oblečený. Niekoľkokrát som naňho zakričal. Keď ku mne prišiel, na&nbsp;jeho vetrovke som uvidel znak s&nbsp;nápisom v&nbsp;azbuke: Majster športu. Vytiahol ma zo snehu a&nbsp;prežili sme spolu najdlhšiu noc v&nbsp;mojom živote. Z&nbsp;fyzickej i&nbsp;zo psychickej stránky bol na&nbsp;tom lepšie ako ja, celý zostup a&nbsp;naša záchrana boli na&nbsp;ňom.“</strong></em>

V&nbsp;roku 2008 rozvírila pozornosť verejnosti správa, že pamírsky ľadovec po&nbsp;mnohých rokoch „vyplavil“ telá obetí na&nbsp;povrch. Písalo sa, že všetkých. Podľa neskorších informácií však&nbsp;išlo hlavne o&nbsp;mate­riál a&nbsp;časti niekoľkých tiel.

To, že by horolezci vtedy urobili nejakú chybu, ani po rokoch Miro Brozman nepripustil.<em><strong> „Som presvedčený, že keby sme išli na Leninov štít znovu a nikdy predtým by druhý tábor nezasiahla lavína, postavili by sme stany na tom istom mieste, kde v ten tragický piatok,“</strong></em> povedal.&nbsp;

Lavínu na Pamíre 13. júla 1990 neprežilo 43 ľudí. Z nich 27 bolo z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, 6 z Československa, 4 z Izraela, 3 z Nemecka, 2 zo Švajčiarska a 1 zo Španielska. Bezprostredne po tragédii našli telá troch z nich - Slováka Jána Štefányho, Rusky Natalije Marčukovej a Španiela Enrika Roku. Zachránil sa iba Rus Alexej Koreň a Slovák Miroslav Brozman. Šiestimi obeťami z Československa boli Slováci Vladimír David (†22), Ján Perďoch (†32), Miloš Šivec (†32), Ján Štefány (†28), Dušan Uličný (†29) a Branislav Valent (†23).



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/c64160c2-5c58-46ca-868a-9f7507c31a55_phpebhcks.jpg/320/180" alt="" data-media-id="8468817" data-embed-id="3553426">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">PRI POPRADSKOM PLESE Tabuľa šiestim obetiam na Symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách. Ďalšia je v Driekyni pri Slovenskej Ľupči.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">MILAN VRANKA</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Po návrate z Pamíru si Miroslav Brozman so svojím záchrancom Alexejom Koreňom vymenili pár listov, no potom sa to skončilo. <em><strong>„Alexej však zostal v mojom srdci, nikdy naňho nezabudnem, zachránil mi život,“</strong></em> hovoril Miro. Ani neveril, že by sa ešte niekedy mohli stretnúť.

Pred siedmimi rokmi však prišla nečakaná pozvánka z Moskvy na účinkovanie v ruskej televíznej relácii venovanej tejto tragickej udalosti. „<em><strong>Nakrúcali niekoľko príbehov a jedným z nich bol Alexejov a môj príbeh. On nevedel o tom, že prídem. Najprv o našej záchrane porozprával zo svojho pohľadu a potom som zrazu prišiel ja. Bolo to prekvapenie preňho aj pre divákov. Mne išlo predovšetkým o to, že sa s ním stretnem.“</strong></em> Keď sa nakrúcanie skončilo, prežili spolu niekoľko ďalších hodín.<em><strong> „Alexej večer cestoval do&nbsp;Petrohradu. Boli sme sa spolu najesť. Prišiel s&nbsp;asi osemročným vnukom, preto sme časť dňa strávili v&nbsp;moskovskej zoologickej záhrade. Bolo to emotívne stretnutie, vďačím mu za&nbsp;veľa.“</strong></em>

Alexej je dnes 65-ročný petrohradský dôchodca. Na rozdiel od Mira bol na mieste tragédie niekoľkokrát, veď mu tam zahynuli mnohí kamaráti. Na vrchole Leninovho štítu stál dokopy šesťkrát, aj v zime, čo považuje za svoj najväčší výkon. Bol v základnom tábore aj v roku 2009, rok po tom, ako ľadovec vyplavil časti tiel a materiálu. A potom aj v rokoch 2010 a 2011. Časti tiel znovu pochovali. Písalo sa vtedy, či nerobiť testy DNA. <em><strong>„Neviem o tom, že by sa robili,“</strong></em> vraví Miro. <em><strong>„Bolo by to nákladné a asi aj komplikované."</strong></em>

Dnes má Miro 52 rokov, žije v Martine. Ešte lezie?<em><strong> „Snažím sa udržať v kondícii, venujem sa rôznym aktivitám a keď mám chuť, tak si zaleziem. Dve-tri cesty za rok vyleziem i v Tatrách.“</strong> </em>Ako si pripomenie tridsiate výročie pamírskej drámy?<em><strong> „Chceli by sme sa s&nbsp;partiou stretnúť pod Driekynskou skalou pri Slovenskej Ľupči, kde sme s&nbsp;chlapcami z&nbsp;Pamíru s&nbsp;horolezectvom začínali, a&nbsp;zaspomínať si,“</strong></em> povie.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/najvacsie-horolezecke-nestastie-lavina-neho-strhla-vsetky-zvrsky-necitil-nohy-ani-ramena" target="_blank" rel="noopener">FOTO z tragickej horolezeckej výpravy TU</a>