Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Keď sa 15. januára 1947 Betty Bersingerová s&nbsp;trojročnou dcérkou vybrali k&nbsp;obuvníkovi po topánky, netušili, aký ohavný pohľad sa im naskytne. V&nbsp;opustenom parku oproti Norton 39th Avenue z&nbsp;diaľky zbadali niečo ako pohodenú krajčírsku figurínu. Keď prišli bližšie, zdesene pozerali na nehybné nahé ženské telo, preťaté na polovicu, s&nbsp;ústami rozrezanými od ucha k&nbsp;uchu. Šokujúci nález vyrazil dych nielen im, ale aj policajtom, novinárom a&nbsp;širokej verejnosti. Jeden z&nbsp;najzáhadnejších kriminálnych činov v&nbsp;USA je známy pod názvom Black Dhalia.

Mladá mamička zavolala políciu, ale s mužmi zákona na miesto dorazili aj desiatky novinárov. Brutálna vražda neznámej mladej ženy okamžite vyvolala obrovský záujem a senzáciu. Prípadu sa ujali los­angeleskí detektívi Harry Hansen a Finis Brown. Médiá sa predbiehali v prinášaní informácií o zavraždenej, jednotliví novinári vyhrabávali pikantnosti a skúšali pátrať na vlastnú päsť. Policajti zistili, že mŕtva je Elizabeth Shortová, 22-ročná začínajúca herečka s&nbsp;čiernymi vlasmi, so zelenými očami a&nbsp;s&nbsp;výškou 1,65 metra. Odtlačky prstov odhalili aj to, že 23. septembra 1943 ju v&nbsp;Santa Barbare v&nbsp;Kalifornii zatkli pre požívanie alkoholu, keďže ešte nebola plnoletá.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/najzahadnejsia-vrazda-usa-nahe-zenske-telo-pretate-polovicu-rozrezanymi-ustami" target="_blank" rel="noopener">Len pre silné žalúdky! V galérii si pozrite obete brutálnych vrážd, ktoré zostali nevyriešené&gt;&gt;</a>

Sadistický vrah sa na jej tele naozaj vyzúril. Mala množstvo odrenín, rezné rany na hrudi aj v podbruší, odrezal jej pravú bradavku a narezal ústa. Na mieste, kde ju našli, nebola ani kvapka krvi, takže všetky muky podstúpila na inom, neznámom mieste. Niektoré opisy hovoria, že násilník jej vybral vnútornosti a&nbsp;do pošvy vsunul kúsok vyrezanej kože s&nbsp;tetovaním. Znásilnená však nebola - nenašli sa žiadne stopy po spermiách. Presnejšie, ani k&nbsp;tomu dôjsť nemohlo - atraktívna tmavovláska, ktorá mala povesť milenky bohatých mužov, trpela vrodenou chybou vagíny, pre ktorú nemohla mať s&nbsp;mužmi pohlavný styk.

Médiá&nbsp;zosnulej Elizabeth Shortovej dali prezývku Black Dahlia - Čierna Dahlia. V&nbsp;kinách totiž práve dávali kriminálny film Blue Dahlia s&nbsp;veľmi uhrančivou herečkou Veronicou Lakovou, ku ktorej Elizabeth, ktorá sa najradšej obliekala do čiernych šiat, prirovnávali.

Elizabeth Shortová prišla na svet 29. júla 1924 na predmestí Bostonu v americkom štáte Massachusetts ako tretia dcéra z piatich detí. Jej mama Phoebe a otec Cleo žili pomerne šťastne, až kým po krachu amerického akciového trhu neprišiel živiteľ rodiny o majetok. Úspešný návrhár a&nbsp;staviteľ miniatúrnych golfových ihrísk zostal na dne. Zo žalostnej situácie videl len jediné východisko - nafingoval vlastnú samovraždu utopením.

Po pár rokoch sa rodine ozval, ale nahnevaná manželka už o neho nejavila záujem. V osemnástich rokoch sa však k svojmu otcovi do Kalifornie presťahovala práve dcéra Elizabeth. Ich spolužitie bolo plné konfliktov. Nepoznali sa, dlhé roky nemali žiadny kontakt. Otcovi sa vôbec nepozdávalo, že jeho dcéra sa nemieni starať o domácnosť, ale chce preraziť v Hollywoode. Pohádali sa a ich cesty sa rozišli. Po tom, čo ju 23. septembra 1943 zatkli za požívanie alkoholu, vrátila sa k rodine do Medfordu. Nie na dlho. Na začiatku decembra 1943 sa presťahovala do Miami Beach, pracovala v drogérii a žila v lacnom hoteli. Floridu už dobre poznala, chodila tam od šestnástich rokov na zdravotné pobyty pre astmu a&nbsp;bronchitídu.

Mužov si vďaka svojej kráse vedela pomerne rýchlo omotať okolo prsta. Krátky románik mala na jeseň v&nbsp;roku 1944 s&nbsp;vojakom Josephom Gordonom Ficklingom, ale jej srdce si získal najmä mladý major letectva Matthew Michael Gordon. Zoznámili sa 31. decembra 1944 na Floride. Pri zostrelení lietadla utrpel zranenia, z&nbsp;ktorých sa liečil v&nbsp;Indii. Svojej láske Elizabeth v&nbsp;liste napísal žiadosť o&nbsp;ruku. Dvadsaťročná kráska súhlasila, ale nikdy viac už svojho snúbenca nevidela. Po skončení druhej svetovej vojny, 22. augusta 1945, dostala telegram, že zomrel pri leteckej havárii. Jeho list s&nbsp;ponukou sobáša a&nbsp;smútočné parte vraj stále nosila pri sebe.

V apríli 1946 sa dala opäť dokopy s poručíkom Ficklingom. Bývali spolu po hoteloch v Los Angeles a plánovali sa vziať, ale napokon sa rozišli. Elizabeth chvíľu pracovala ako fotomodelka a&nbsp;dúfala, že stretne toho pravého. Namiesto toho mala nechcené rande s&nbsp;krutým sadistom.

Polícia usilovne pátrala. Neustále sa množili falošné dôkazy a&nbsp;udania. Hystéria, ktorá sa okolo záhadnej vraždy strhla, vyvolávala záujem rôznych narušených osobností. „Je neuveriteľné, koľko ľudí označilo za vraha svojho príbuzného,“ komentoval situáciu jeden z&nbsp;detektívov, ktorý na prípade pracoval až do dôchodku.

Na zozname podozrivých sa ocitlo viac ako 150 ľudí vrátane známeho herca a&nbsp;režiséra Orsona Wellesa, ale aj populárneho folkového speváka Woodyho Wilsona Guthrieho. Tlač zvedavú verejnosť živila novými hypotézami a&nbsp;pikantériami, polícia mala zase plné ruky práce, lebo neustále udania musela preverovať, hoci často vopred vedela, že je to falošný poplach. Z&nbsp;rôznych miest Spojených štátov sa hlásili muži, ktorí tvrdili, že sú vrahom Elizabeth Shortyovej.

Najznámejším podozrivým bol 27-ročný hotelový poslíček Leslie Dillon, ktorý sa v&nbsp;roku 1948 ozval psychiatrovi policajného oddelenia v&nbsp;Los Angeles a&nbsp;informoval sa o&nbsp;podrobnostiach prípadu, lebo vraj chce písať knihu. Zaujímal ho najmä sadizmus a&nbsp;sexuálne násilie, ktoré chcel vo svojej tvorbe spracovať. Dokonca sa zmienil, že vrahom by mohol byť jeho priateľ Jeff Connors. Počas korešpondencie s&nbsp;Dillonom začal psychiater Paul De River veriť, že vrahom by mohol byť práve on. Polícia všetko prešetrila a&nbsp;nakoniec Dillona aj Connorsa zbavila podozrenia.

Hovorilo sa aj o pomste vplyvného pasáka Marka Hansena, v ktorého dome Elizabeth bývala, ale neopätovala jeho záujem. John Gilmore vo svojej knihe z roku 1994 s názvom Severed: The True Story of the Black Dahlia Murder zase naznačuje spojenie prípadu Black Dhalia s vraždou Georgette Bauer­dorfovej, ktorú v roku 1944 uškrtili v jej dome. Všetko márne, ani roky vyšetrovania nepriniesli meno skutočného vraha, a&nbsp;tak prípad Black Dahlia patrí medzi najbrutálnejšie zločiny v&nbsp;histórii USA, ktoré zostali nevyriešené.

Anne Reddingová, docentka a&nbsp;profesorka katedry na Justičnej fakulte v&nbsp;Santa Barbara City Col­lege, strávila 30 rokov štúdiom tohto prípadu. Nedávno uviedla, že vražda ani nikdy objasnená nebude. Namiesto toho poukázala, prečo táto mladá žena mohla byť vhodnou obeťou pre psychicky narušeného jedinca. Elizabeth trpela detskými chorobami, poznačil ju nezvyčajný odchod otca od rodiny aj smrť snúbenca a&nbsp;pod vplyvom všetkých týchto okolností mala problém s&nbsp;pripútaním, trpela depresiami, neistotou a&nbsp;úzkosťou.

„Chodila sama neskoro v&nbsp;noci, bola bez domova, s&nbsp;málo či so žiadnymi peniazmi,“ opisuje Reddingová okolnosti osudných okamihov. „Bola to atraktívna mladá žena, dobre oblečená, známa tým, že ľahko podľahne niečej láskavosti,“ vysvetľuje dôvody, prečo pravdepodobne zomrela. Podľa odborníčky bola príliš dôverčivá.

Pravdepodobne sa teda stala obeťou sexuálne motivovanej vraždy, ktorá podľa Redingovej obvykle zahŕňa mrzačenie miest ako prsia, slabiny či konečník, zväčša posmrtne. Kriminalistka vyvracia aj mýty, ktoré sa v&nbsp;priebehu rokov v&nbsp;súvislosti s&nbsp;Black Dahliou objavovali. Elizabeth nebola lesbička, striptérka ani vypočívavá milenka bažiaca po sláve či, nebodaj, pro­stitútka. „Žiadna z&nbsp;týchto vecí nebola pravda,“ zdôrazňuje.

O&nbsp;mystifikáciu Elizabeth Shortovej sa postarali médiá aj filmári. Nepreslávila sa ako herečka, ale jej krutý skon podnecuje fantáziu a&nbsp;vyvoláva mnohé dohady dodnes. Pracovníci hotela Biltmore, kam mala Elizabeth namierené pár dní pred smrťou, niekoľkokrát hovorili o&nbsp;tom, že na poschodí videli ducha Elizabeth. Robert Manley, ktorý ju do hotela viezol, skončil ku koncu života na psychiatrii, lebo vraj počul v&nbsp;hlave rôzne hlasy.

Osud zavraždenej tmavovlásky inšpiroval vznik niekoľkých kníh i televíznych seriálov. Naposledy sa tragického príbehu zhostil americký režisér Brian De Palma a v roku 2006 sa v kinách objavil film The Black Dahlia, v ktorom rolu Elisabeth stvárnila herečka Mia Kirshnerová.&nbsp; Black Dahlia je pochovaná na cintoríne Mountain View v&nbsp;Oaklande v&nbsp;Kalifornii a&nbsp;dodnes je jej hrob starostlivo udržiavaný.