Tip na článok
Na Slovensku: Vladimír Remek so sovietskymi kozmonautmi.

Narodil sa v roku, keď v Československu vo voľbách vyhrali komunisti. A preto vraj letel do vesmíru

Po sovietskych a amerických občanoch pred štyridsiatimi rokmi letel do vesmíru Vladimír Remek

Galéria k článku (6 fotografií )
Ivan Bella: Slovenský kozmonaut absolvoval vesmírnu misiu v roku 1999.
Sojuz-28: Vladimír Remek, vpredu, a Alexej Gubarev pred nástupom do kozmickej lode.
Štart: Sojuz-28 s československým kozmonautom na palube.

Bol to vtedy veľký úspech a veľká sláva. Boli sme poctení a cítili sme sa dôležití. Stúplo nám sebavedomie, národná hrdosť a viac sme si začali uvedomovať štátnu prí­slušnosť. Mali sme na to dôvod. Na krátky čas sa totiž náš občan stal vyslancom a prieskumníkom kozmického priestoru, čo bolo dovtedy výsadou a prioritou len dvoch štátov sveta. Po sovietskych kozmonautoch a amerických astronautoch bol v roku 1978 prvý návštevník vesmíru z iného štátu práve občan vtedajšieho Československa - Vladimír Remek. Jeho kozmická misia sa uskutočnila pred 40 rokmi v rámci programu Interkozmos. Štatistiky uvádzajú, že od historického letu Jurija Gagarina v roku 1961 bol 87. pozemšťan, ktorý mal možnosť plniť úlohy vo vesmíre.

Program Interkozmos

Taký bol názov kozmického programu medzinárodnej spolupráce vtedajších socialistických štátov pri výskume a mierovom využívaní kozmického priestoru. Vznikol v roku 1967 v Moskve a okrem Sovietskeho zväzu doň patrilo Československo, Nemecká demokratická republika, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko, Mongolsko, Vietnam a Kuba.

Činnosť bola zameraná predovšetkým na prípravu a realizáciu rôznych projektov, ktoré sa v praxi uskutočňovali pomocou umelých družíc, na výškové lety rakiet určených na atmosférický výskum a na pilotované lety medzinárodných posádok na sovietskych kozmických lodiach.

Československo v programe patrilo medzi najaktívnejšie krajiny. Pracovali sme na viacerých významných projektoch, podieľali sme sa na tvorbe niektorých špeciálnych prístrojov a zariadení, riešili sme teoretické úlohy, zadania a technologické postupy. Sovieti sa na nás vždy mohli plne spoľahnúť. Práve preto sa prvým, kto mal tú česť byť členom zmiešanej medzinárodnej posádky, stal spolu so sovietskym kozmonautom Alexejom Gubarevom československý kozmonaut Vladimír Remek.

Postupne sa v priebehu rokov vystriedali v rámci medzinárodných posádok na palubách kozmických lodí kozmonauti všetkých členských štátov programu Interkozmos a tiež niektorých ďalších krajín.

V dôsledku prevratných politických zmien v krajinách socialistického tábora v Európe koncom osemdesiatych rokov minulého storočia došlo k postupnému utlmovaniu činnosti, obmedzovaniu spolupráce a následnému rozpadu programu Interkozmos, ktorý v roku 1990 zanikol.

Kozmonaut výskumník

Vladimír Remek sa narodil 26. septembra 1948 v Českých Budějoviciach. V jeho žilách koluje česká i slovenská krv. Matka bola Češka a otec - vysokopostavený dôstojník Československej ľudovej armády, vojenský letec - bol Slovák. Jablko nepadlo ďaleko od stromu. Mladý Vladimír túžil lietať v oblakoch ako jeho otec a bol odhodlaný stať sa vojenským pilotom. Po skončení gymnázia išiel študovať na Vyššie letecké učilište do Košíc. Pokračoval na Vojenskej leteckej akadémii J. A. Gagarina v Moskve. Po jej absolvovaní aktívne pôsobil v Leteckom útvare v Českých Budějoviciach.

V roku 1976 navrhli Sovieti zástupcom členských krajín programu Interkozmos možnosť zúčastňovať sa v rámci zmiešaných posádok na pilotovaných letoch na kozmických lodiach Sojuz. Pre zainteresované štáty to bola veľká šanca a prakticky jediný spôsob, ako mať svojho kozmonauta. Určili sa prísne kritériá. Prihliadalo sa hlavne na výborný zdravotný stav, dobrú telesnú kondíciu, vzdelanie, znalosť ruského jazyka a kádrovú spôsobilosť.

V prvej fáze Vladimíra Remka vybrali medzi 25 skúsených vojenských pilotov, ktorí by perspektívne mohli absolvovať kozmický let. Čoraz dokonalejšími previerkami sa táto skupina postupne zmenšovala, až nakoniec zostali dvaja najvhodnejší kandidáti - kapitán Vladimír Remek a major Oldřich Pelčák. Absolvovali výcvik v Stredisku prípravy kozmonautov vo Hviezdnom mestečku pri Moskve so sovietskymi kozmonautmi Alexejom Gubarevom a Nikolajom Rukavišnikovom.

Začiatkom roka 1978 výcvik ukončili. Obaja dosiahli vynikajúce výsledky. Fyzickú záťaž, teoretickú prípravu, technické otázky a psychický výcvik zvládli bez problémov. Boli rovnocenní, preto bolo ťažké určiť, ktorý z nich poletí. Nakoniec padlo rozhodnutie, že kozmický let uskutoční Vladimír Remek ako kozmonaut výskumník a za veliteľa kozmickej lode určili Alexeja Gubareva. Tak vznikla prvá medzinárodná posádka. Náhradníkmi sa stali členovia druhej posádky Nikolaj Rukavišnikov a Oldřich Pelčák.

Prečo vybrali Remka?

I keď obaja kandidáti boli dobre pripravení a spĺňali všetky kritériá, letieť mohol iba jeden. Kompetentní sa museli rozhodnúť. Nikto podrobne nevysvetľoval, podľa akého kľúča uprednostnili Vladimíra Remka. Ľudia si však hneď vytvorili niekoľko „zaručene pravdivých teórií“. Spomeňme tri.

Prvá - narodil sa v roku 1948, keď v Československu vo voľbách prvýkrát vyhrali komunisti. Druhá - mal protekciu, keďže jeho otec bol vplyvný vysokopostavený dôstojník československej armády a do výberu mohol nejakým spôsobom zasahovať. Tretia - bol ukážkový prototyp „Čechoslováka“, pretože jeho matka bola Češka a otec Slovák.

Žiadna z týchto konšpiračných teórií sa však oficiálne nepotvrdila. Treba veriť, že Vladimír Remek bol predsa len o trochu lepší, schopnejší a odhodlanejší.

Medzinárodná posádka

Štart prvej medzinárodnej posádky bol pôvodne naplánovaný na 25. februára 1978. Bol to vtedy významný dátum pre Československo, išlo o 30. výročie Víťazného februára, keď prevzala moc v štáte Komunistická strana Československa.

Z určitých príčin sa však celý proces oddialil. Preto kozmická loď Sojuz-28 na palube s Alexejom Gubarevom a Vladimírom Remkom štartovala z kozmodrómu Bajkonur až 2. marca 1978. Hneď na druhý deň sa na obežnej dráhe pripojili k vesmírnej stanici Saljut-6, kde dlhodobo pracovali kozmonauti Jurij Romanenko a Georgij Grečko.

Vladimír Remek začal napĺňať plán svojej misie, pretože na Saljute-6 mal uskutočniť šesť vedeckých experimentov, ktoré pripravili pracovníci Československej akadémie vied. Boli to projekty: Chlorella - rozmnožovanie rias v bezváhovom stave, Morava-Splav - spracovanie vzoriek kovových práškov v taviacej peci Splav, rast a tuhnutie kryštálov, Tepelná výmena - porovnávanie subjektívneho pocitu tepla s objektívnym meraním, Oxymeter - skúmanie hodnôt zásobenia tkanív kyslíkom, Supos - dotazník na sledovanie psychického stavu kozmonautov, Extinkcia - vizuálne sledovanie zmien jasnosti hviezd pri západe za obzor.

Hneď prvý deň pobytu na ves­mírnej stanici Saljut-6 sa uskutočnilo prvé živé vysielanie, v rámci ktorého Vladimír Remek hovoril po dlhom čase po česky. Jeho vystúpenie pôsobilo pomerne rozpačito. Nehovoril plynule, zasekával sa, robil neprirodzené pauzy, dlho vyberal potrebné výrazy. Treba si však uvedomiť, že naňho pôsobilo veľa nových impulzov. Bol nabitý emóciami, príliš si uvedomoval svoju zodpovednosť, čo malo vplyv na jeho psychiku. Vo vesmíre bol krátko, zvykal si na nové prostredie a pobyt v bezváhovom stave. Okrem toho posledných niekoľko rokov počas štúdia na akadémii a prípravy na let hovoril po rusky, dokonca automaticky už po rusky aj rozmýšľal. Počas niekoľkodňového pobytu na obežnej dráhe sa však dokonale prispôsobil životnému režimu a podmienkam na palube kozmickej lode, zodpovedne vykonával prácu na pripravených experimentoch a bez problémov plnil všetky stanovené úlohy.

Dňa 10. marca 1978 sa kozmická loď Sojuz-28 odpojila od vesmírnej stanice Saljut-6 a vydala sa na spiatočnú cestu k Zemi, kde v ten istý deň úspešne pristála. Vladimír Remek strávil vo vesmíre 190 hodín a 18 minút, počas ktorých 126-krát obletel Zem.

Zmenil sa mu život

Po úspešnom absolvovaní kozmického letu a návrate domov sa z neho stal hrdina, vari najznámejší človek v republike. Povýšili ho na majora, dostal mnoho ocenení, vyznamenaní a titulov. Prijímal pozvania, absolvoval povinné návštevy a oficiálne prijatia u vysokých straníckych a štátnych predstaviteľov. Zúčastnil sa na množstve prednášok, besied a stretnutí s mládežou a pracujúcimi v školách, učilištiach, družstvách, závodoch, podnikoch a na verejných mítingoch. Trvalo to skoro dva roky a bol už z toho značne psychicky a fyzicky unavený. Cítil, že musí zmeniť spôsob života.

Začal pracovať vo Vojenskom výskumnom pracovisku v Prahe, neskôr študoval na Vojenskej akadémii v Moskve, krátke obdobie lietal ako vojenský pilot Československej ľudovej armády. Od roku 1990 bol päť rokov vo funkcii riaditeľa Múzea letectva a kozmonautiky v Prahe. V roku 1995 odišiel s hodnosťou podplukovník z armády.

Pracoval potom v civilnom sektore v rôznych vedúcich funkciách. V roku 2004 ho zvolili za poslanca Európskeho parlamentu v Bruseli, kde zotrval dve funkčné obdobia. V roku 2014 ho vymenovali za veľvyslanca Českej republiky v Rusku. Po skončení tejto misie sa rozhodol intenzívnejšie venovať rodine.

Koncom tisícročia aj Slovák

Vladimíra Remka sme považovali za spoločného kozmonauta Čechov a Slovákov. Po rozdelení federácie si ho logicky „privlastnili“ Česi, keďže mal české občianstvo. Od konca deväťdesiatych rokov minulého storočia však máme slovenského kozmonauta, plukovníka Ivana Bellu. Vesmírnu misiu absolvoval 20. až 28. februára 1999 na Sojuze TM-29 (štart), na orbitálnej stanici Mir (výskumný program Štefánik) a na Sojuze TM-28 (pristátie na Zemi).

VIDEO Plus 7 Dní