Tip na článok
Rezá Šáh Pahlaví: So synom, vľavo, a s vysokými vojenskými a politickými predstaviteľmi.

Nález múmie v Iráne: Ide o tabuizovaného vodcu?

Partia iránskych robotníkov vykopala mumifikované telo, o ktorom sa špekuluje, že patrilo Rezá Šáhovi Pahlavímu.

Iránska revolučná vláda má v posledných dňoch hlavu v smútku. Nielen preto, že obyvatelia sa búria proti chátrajúcej ekonomike, ženy dvíhajú hlavu, odmietajú hidžáb a mládež pomaly, ale isto preferuje úplne iné hodnoty než náboženstvo. Nedávno im začali šliapať na päty aj tiene minulosti. Robotníci pri rekonštrukcii hrobky šáha Abdola Azima v južnej časti Teheránu náhodne objavili mumifikované telo, ktoré by mohlo patriť bývalému vojenskému veliteľovi a perzskému panovníkovi Rezá Šáhovi Pahlavímu.

Mužovi, ktorý sa v spomienkach Iráncov zachoval ako reformátor, nositeľ pokroku a prosperity. I keď si po desiatkach rokov spomienku na dávneho vodcu idealizujú a na zlé zabúdajú, v kontexte so súčasnou situáciou v krajine sa im jeho tvrdé praktiky nezdajú natoľko odstrašujúce. Mnohí by takúto osobnosť na čele štátu radi znova privítali. Svoj názor demonštranti dosť jasne vyjadrili aj počas nedávnych nepokojov, kde kričali meno bývalého diktátora. To, samozrejme, súčasnej vrchnosti ani trochu nevyhovuje.

Rozlet a pád

Rezá Šáh Pahlaví bol vojak telom i dušou. Ako syn dôstojníka vstúpil do armády už v pätnástich a vypracoval sa na plukovníka kozáckej brigády. Znechutený stavom krajiny ovládanej šiitským klérom a koloniálnymi mocnosťami chcel zmenu. Preto sa postavil na čelo svojej brigády, s ktorou vtrhol do Teheránu a prevzal moc.

Najprv sa stal ministrom vojny, neskôr predsedom parlamentu a nakoniec sa sám korunoval za panovníka. Hoci jeho spôsoby neboli najvyberanejšie a veľa jeho odporcov skončilo za mrežami či na cintorínoch, myslel to dobre a výsledky boli nespochybniteľné. Spustil rozsiahle sociálne, ekonomické a politické reformy a hovorí sa o ňom ako o zakladateľovi moderného Iránu. Stál za rozsiahlou industrializáciou krajiny, budovaním železnice, podnietil skvalitnenie školstva i zdravotníctva. Ženám zakázal nosiť čador, mužom nariadil obliekať si západný typ oblečenia. Dokonca od manželov požadoval, aby svoje polovičky vodili do spoločnosti bez pokrývky hlavy.

Zásahom do islamského práva šaría si však znepriatelil klerikov i pobožné moslimky a despotickým, patriarchálno-autoritatívnym štýlom vládnutia časť intelektuálov. Napriek tomu krajina napredovala a nezadržateľne smerovala do moderného sveta. Jej rozlet zabrzdila až vojna a tajné paktovanie s Nemcami. Keď ruské a britské vojenské jednotky obsadili strategické body v Iráne, musel Rezá Šáh v roku 1941 abdikovať, odovzdať vládu synovi Mohammadovi Rezá a sám sa stiahnuť do juhoafrického exilu. Tam o tri roky zomrel. Jeho telo previezli do rodnej krajiny a uložili do mauzólea v Teheráne.

Vodca ožil

Pre národ bol hrdinom, až kým v Iráne nevypukla islamská revolúcia, ktorá všetko zmenila. Revolučnej vláde nevoňalo glorifikovanie bývalého panovníka a dynastie. Snažili sa akúkoľvek spomienku naň­ho z pamäti ľudí vymazať. Dospelo to tak ďaleko, že mauzóleum s jeho ostatkami dali vyhodiť do povetria. Telo sa v troskách nenašlo a takmer štyridsať rokov boli všetci presvedčení, že Rezá Šáh je navždy preč.

Až partia stavbárov, ktorá zatiaľ neznáme telo vykopala a selfie s ním pustila na sociálne siete, vyvolala rozruch. Tabuizovaná osobnosť „ožila“, aj keď špekulácie, či je múmia skutočne bývalý panovník, musia potvrdiť vzorky DNA. Zatiaľ úradníci informujú len o tom, že telo znova pochovali a hovorca Svätyne šáha Abdula Azima dokonca vyhlasuje, že rozhodne nejde o Pahlavího. Pravdepodobne sa, rovnako ako duchovná obec, vláda obáva, že z miesta nálezu by sa mohol stať priestor na zhromažďovanie opozičných skupín a odporcov režimu.

VIDEO Plus 7 Dní