Tip na článok
V roku 1948 zahynulo šesť hokejistov aj so slovenskou legendou Ladislavom Trojákom.

Nedokončený let: Prvý slovenský hokejový majster sveta skončil vo vodách Lamanšského prielivu

Ladislav Troják bol prvý slovenský hokejový majster sveta. Skončil vo vodách Lamanšského prielivu.

Galéria k článku (5 fotografií )
Ako vlajkonosič: Na otvorení MS 1947 v Prahe niesol československú vlajku, napravo.
Ladislav Trojak (34) Bol najstarším zo šestice hráčov. S hokejom začínal v Košiciach, ale neskôr ho zlákala Praha. Napriek tomu je v metropole východu po ňom pomenovaný hokejový štadión. Dnes známejší aj ako Steel Aréna. Aj keď v tom čase bol profesionálny hokej len v plienkach, Ladislav bol jeho prototypom. Šikovné krídlo odohralo za reprezentáciu 74 zápasov.
Dcéra: Jana Alexander-Trojáková v Sieni slávy slovenského hokeja.

Bol prvý slovenský hokejista v československom reprezentačnom tíme. Jeho najlepšie hokejové roky poznačila druhá svetová vojna. Po nej sa stal prvým slovenským majstrom sveta i strieborným olympijským medailistom. Ladislav Troják zomrel predčasne vo veku 34 rokov, keď lietadlo so šiestimi československými hokejistami na palube zmizlo bez stopy nad Lamanšským prielivom. Ich telá sa nikdy nenašli. Komunistický režim ich upodozrieval z emigrácie a rodiny prenasledoval. Odvtedy uplynulo sedemdesiat rokov.

Z Košíc do Prahy

Ladislav Troják začínal v košickom I. ČsŠK, trénoval ho František Jandera. Bol výborný korčuliar, stal sa ním vďaka tomu, že voľný čas trávil na rybníkoch za košickou tehelňou. V nej pracoval jeho otec a Ladislav pochádzajúci z deviatich súrodencov - siedmich chlapcov a dvoch dievčat - si tam privyrábal ťahaním vozíkov. Otec sa na jeho zábavu pozeral s nevôľou, veď čo z takého márnenia času, keď sa tým nedá uživiť.

Šikovného dvadsaťročného košického útočníka si na jednom tatranskom turnaji všimli ľudia zo špičkového českého klubu LTC Praha. Hoci Troják už podpísal prestupové lístky do HC Poprad, Pražania vyvinuli maximálne úsilie - aj nie celkom legálne -, aby ho získali.

V októbri 1934 odcestoval do hlavného mesta vtedajšieho spoločného štátu. Bolo rozhodnuté, stal sa z neho hokejista. Nie však na plný úväzok, vtedy ešte profesionalizmus nefungoval - robil zároveň účtovníka v pražskom cukrovare.

Pražskému LTC zostal verný celú ďalšiu kariéru. V Česku si našiel manželku Leu, s ktorou mali dcéru Janu. Keď zahynul, mala šesť rokov.

Ladislav Troják: Prvý slovenský hokejový majster sveta.
Ladislav Troják: Prvý slovenský hokejový majster sveta.
ČTK

Majster sveta

Reprezentačný dres obliekol mesiac po príchode do Prahy. Prvý veľký turnaj, na ktorom sa predstavil, bol hneď olympijský v Garmisch-Partenkirchene v roku 1936, kde Československo obsadilo štvrté miesto. Prvý reprezentačný gól strelil až vo februári 1937 - bolo to na MS v Londýne v zápase proti Nórsku, ktorý vyhrali 7 : 0. Prvú medailu získal na majstrovstvách sveta v Prahe v roku 1938, bola bronzová a Troják, ktorý tvoril útok s Josefom Malečkom a Oldřichom Kučerom, strelil tri góly.

Na ďalšiu medailu si musel počkať dlhých deväť rokov. Liga sa síce hrala, ale vo vojnovom besnení na medzinárodné športové súťaženie nebolo ani pomyslenie.

V roku 1947 sa konal svetový šampionát opäť v Prahe. Zdalo sa, že aj tentoraz titul domácim hokejistom ujde. V zápase so Švédskom prehrali 1 : 2 a Švédom na titul stačilo zdolať outsidera z Rakúska. Švédsky kráľ Gustáv V. im dokonca poslal blahoprajný telegram. Lenže stalo sa niečo nevídané - Rakúšania viedli už 2 : 0 a napokon zápas vyhrali
2 : 1. Troják na ten zápas ani nešiel, výsledok sa dozvedel od susedov, ktorí počúvali rozhlas. Hneď utekal na štadión, aby sa o radosť podelil so spoluhráčmi. Československí zverenci kanadského trénera Mika Bucknu, syna slovenských prisťahovalcov, nečakanú šancu z rúk nepustili. Porazili tím USA 6 : 1 a stali sa majstrami sveta! Významný podiel na tom mal aj slovenský rodák Ladislav Troják, ktorý hral v útoku s ďalšími hokejovými legendami Vladimírom Zábrodským a Stanislavom Konopáskom. Stal sa prvým slovenským hokejistom s titulom svetového šampióna, mal 32 rokov. Strelil päť gólov a získal cenu pre najslušnejšieho hráča.

Ani na zimných olympijských hrách 1948 vo Svätom Mórici Troják nechýbal. Zverili mu rolu vlajkonosiča celej výpravy. Po desiatich rokoch od zisku prvej svetovej medaily mu zavesili na krk ďalšiu, striebornú, dokonca olympijskú. Ako prvému slovenskému hokejistovi. Tridsaťtriročný Troják, hrávajúci s číslom 9, strelil šesť gólov.

Počas kariéry získal povesť rýchleho a obetavého hráča, ktorý bojoval o každý puk a viac nahrával, ako strieľal góly. Trojáček, Džindži či Patrik, ako ho prezývali, si rád bral na starosť nováčikov, aby sa s nimi podelil o skúsenosti. Celkovo hral na dvoje ZOH, ktoré boli zároveň svetovým šampionátom, a ďalších štvoro samostatných majstrovstvách sveta. V 75 medzištátnych zápasoch strelil 37 gólov.

Tragédia nad kanálom

V rámci prípravy na novú sezónu, ktorej vrcholom mali byť majstrovstvá sveta 1949, mali československí hokejisti odohrať v novembri 1948 zápas v Paríži a niekoľko duelov v Anglicku. Pre problémy s pasmi odleteli z Prahy až v deň zápasu, v sobotu 6. novembra, pričom brankár Jarkovský a obranca Švarc ešte neskôr. Aj tak vyhrali nad klubom Racing Paríž 4 : 3. Hneď na druhý deň leteli do Londýna. V Paríži však zostala štvorica Šťovík, Pokorný, Stibor a Troják, ktorá musela čakať do pondelka na udelenie víz.

V pondelok 8. novembra štvorica spolu s dvojicou, ktorá priletela z Prahy, nastúpila do špeciálneho lietadla Beechcraft. Pravidelné linky pre nepriaznivé počasie nelietali. Pilotom bol sebavedomý René de Narbonne, francúzsky vojnový hrdina a špičkový športový letec, ktorý sa rozhodol odštartovať z parížskeho letiska Le Bourget o 16.38 hodine - údajne aj na naliehanie hokejistov - napriek tomu, že bola hmla. Lietadlo bolo zrejme preťažené, keďže okrem pilota, navigátora a šiestich hokejistov viezlo hokejovú batožinu a kapitán dal natankovať palivo na viac hodín, než bolo na túto trasu potrebné. Pilot, nevedno prečo, uhol z kurzu a poslednýkrát sa ozval po hodine od štartu z oblasti medzi mestami Le Mans, Évreux a Rouen. Odvtedy bolo lietadlo aj s pasažiermi nezvestné.

Medzitým sa v Londýne začal prvý z plánovanej série zápasov. Československo nastúpilo iba s ôsmimi hráčmi. Od druhej tretiny prekvapujúco s rovnakým počtom začal hrať aj tím súpera. Zvyšní sedeli na striedačke a do hry sa nezapojili. Po víťazstve hostí 5 : 3 však súperi československým hráčom namiesto gratulácie vyslovovali slová sústrasti. Vysvitlo, že pred druhou tretinou hlásateľ v hale oznámil, že lietadlo so šiestimi hokejistami zmizlo nad Lamanšským prielivom.

Rozbehlo sa intenzívne pátranie zo vzduchu aj po vode, ale ani vyslané lode nenašli nijakú stopu. Až s veľkým odstupom času po tragédii objavili pozostatky dvoch tiel. Jedno z nich identifikovali ako kapitána lietadla Reného de Narbonna. Trosky lietadla s telami československých hokejistov sa nikdy nenašli. Predpokladá sa, že lietadlo sa zrútilo buď nad Lamanš­ským prielivom, alebo nad bažinami na francúzskom pobreží.

Zahynuli.
Zahynuli.
Plus 7 dní
Kto bol Troják.
Kto bol Troják.
Plus 7 dní

Prenasledovanie

Po tragédii československý tím zrušil celý ďalší program na Ostrovoch a vrátil sa domov. Zmiznutie šiestich hokejistov bez akejkoľvek stopy vyvolalo v komunistickej vrchnosti špekulácie o tom, že nehavarovali, ale emigrovali. Pre Trojáka to pritom mala byť posledná reprezentačná akcia, po nej sa chcel zamerať na trénerstvo. Záujem o jeho služby prejavili v Poľsku.

Príbuzných vyšetrovali, prehľadávali im byty, vypočúvali ich a Štátna bezpečnosť sa postarala o to, aby im život znepríjemnila. Pani Lea Trojáková nemohla nájsť prácu - nakoniec sa zamestnala ako upratovačka. Rodinu dokonca vysídlili z Prahy. V roku 1969 dcéra Jana ako 26-ročná emigrovala do USA. Vydala sa tam a dnes žije v Prescotte v Arizone. Mamu pustili za ňou, až keď ťažko ochorela, s tým, že po vysťahovaní sa vzdá dôchodku.

Napriek výraznej strate československí reprezentanti v roku 1949 získali v Štokholme druhý titul majstrov sveta. Obhajovať ho na ďalší rok už neodleteli - boli obvinení, že chystali emigráciu, pozatýkali ich a vo vykonštruovanom procese ich odsúdili za vlastizradu na dlhé roky pobytu za mrežami.

VIDEO Plus 7 Dní