Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Počas svojho života patril medzi najvýznamnejších nemeckých mysliteľov,&nbsp;zaujal prácami z&nbsp;oblasti fenomenológie, etiky a&nbsp;filozofickej antropológie. „Pravá láska otvára naše duchovné oči k&nbsp;čoraz vyšším hodnotám v&nbsp;milovanom objekte,“ napísal v&nbsp;diele Podstata a&nbsp;formy sympatie, v&nbsp;ktorom skúma pocity spolupatričnosti, zmysel pre identitu, lásku i&nbsp;nenávisť a&nbsp;sleduje ich vzájomný vzťah.

Celým menom Max Ferdinand Scheler prišiel na svet 22. augusta 1874 a vyrastal v&nbsp;ortodoxnej židovskej rodine v&nbsp;Mníchove. Študoval filozofiu a&nbsp;sociológiu v&nbsp;Berlíne a&nbsp;potom v&nbsp;Janove. Priklonil sa ku katolicizmu, hlavne k&nbsp;tvorbe svätého Augustína a&nbsp;Pascala. V&nbsp;Mníchove sa stal spoluzakladateľom skupiny „mníchovských fenomenológov“ a&nbsp;venoval sa výučbe. V&nbsp;tom čase bol ženatý s&nbsp;Amalie von Dewitz, ktorá však prišla na jeho pletky so študentkami. Stratil prácu a&nbsp;čoskoro aj manželku. V&nbsp;roku 1912 sa Scheler oženil s&nbsp;Märit Furtwängleovou, ale ani toto manželstvo netrvalo dlho. Poslednou ženou uznávaného filozofa sa stala jeho bývalá študentka, o&nbsp;osemnásť rokov mladšia Maria Scheuová. Bol otcom dvoch synov, pričom prvorodeného Wolfa lekár diagnostikoval ako psychopata.

Max Scheler pôsobil od roku 1919 ako profesor filozofie a&nbsp;sociológie na univerzite v&nbsp;Kolíne nad Rýnom. Jeho pestrý súkromný život mu naštrbil povesť v&nbsp;katolíckych kruhoch a&nbsp;začal čoraz viac kritizovať náboženské inštitúcie i&nbsp;dogmy. Zmenil aj názor na vojnu, ktorú predtým považoval za hybnú silu dejín, a&nbsp;začal o&nbsp;nej hovoriť ako o&nbsp;morálnej katastrofe. Stal sa z&nbsp;neho pacifista, odsudzoval antisemitizmus a&nbsp;varoval pred nebezpečenstvom národného socializmu a&nbsp;komunizmu. Autor významného diela Miesto človeka v&nbsp;kozme bol veľmi tuhý fajčiar a&nbsp;denne si doprial šesťdesiat až osemdesiat cigariet. Zomrel 19.&nbsp;mája 1928 vo Frankfurte nad Mohanom na komplikácie po ťažkom infarkte. Mal len 53 rokov. Po nástupe nacizmu patrili jeho diela medzi nežiaduce, aj preto čiastočne upadol do zabudnutia.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/neverny-filozof-scheler-ovplyvnil-teologiu-jana-pavla-ii-ale-sam-katolicizmu-odklonil">FOTO V GALÉRII</a>

Scheler mal však významný vplyv na filozofické smerovanie a&nbsp;teológiu Karola Wojtyłu, neskôr pápeža Jána Pavla II., ktorý v&nbsp;roku 1954 napísal svoju doktorandskú prácu na tému vyhodnotenie možností budovania kresťanskej etiky na základe systému Maxa Schelera.