Bádanie napreduje rýchlym tempom nielen vo fyzike či v medicíne, ale aj v humanitných vedách. Žiaľ, ich nové poznatky do povedomia širokej verejnosti prenikajú nezriedka s oneskorením celých desaťročí. Názorným príkladom je biblistika - odbor, ktorý skúma pôvod, vývoj a historický kontext príbehov a textov Starého a Nového zákona. Biblisti v posledných dekádach dospeli k pozoruhodným a pre niekoho možno šokujúcim poznatkom. Ako v prípade populárneho „vianočného príbehu“ o narodení Ježiša.

Dva odlišné príbehy

„Príbeh, ktorý nás obklopuje každý december, je v skutočnosti zlepencom udalostí podaných iba dvoma evanjeliami. Spojením detailov jedného s detailmi druhého, aby vznikol väčší, harmonický príbeh,“ konštatuje Bart Ehrman zo Severokarolínskej univerzity v Chapel Hill. „Ibaže tieto evanjeliá obsahujú celkom odlišné príbehy Ježišovho narodenia. A niektoré ich rozdiely sú nezlučiteľné.“

Ehrman nie je samozvaný výskumník, okrajový bádateľ ani „radikálny“ ateista. Patrí medzi svetovo najuznávanejších biblistov. V odbornej literatúre nájdeme množstvo podobných hlasov. Biblista a katolícky mních Henry Wansbrough  napríklad konštatuje, že výskumníci špecializovaní na Nový zákon síce v posledných rokoch vyzdvihli literárne kvality evanjelií, ale „spájanie príbehov o Ježišovom narodení s reálnymi historickými udalosťami sa z odbornej diskusie vytratilo“.

„Mnohí ľudia si predstavujú, že majú do činenia s podaním histórie presným až do detailov a dokonca sú k takým predstavám niekedy vedení. Kedykoľvek sa ukáže, že tieto príbehy nepredstavujú historickú rekonštrukciu, sú zmätení,“ píše profesor historickej teológie z Nottinghamskej univerzity Thomas O’Loughlin. Svojim kolegom, teológom a kňazom, adresuje výzvu: „Mali by sme sa vyhnúť tomu, aby sme vo svojich kázňach budili dojem, že to, čo čítame, predstavuje kolekciu dobových výpovedí očitých svedkov. Keď čítame spomienky na Ježišove narodenie v raných kresťanských textoch, mali by sme to považovať skôr za akúsi dramatizáciu udalostí, nie za záznam histórie.“

Kde sa vlastne narodil?

Základným kameňom „vianočného príbehu“ je narodenie Ježiša v Betleheme. „Odkaz na Betlehem má hlbokú symboliku,“ konštatuje novo­zmluvná historička Helen Bondová z Edinburskej univerzity. Pripomína, že z tohto mesta pochádzal slávny biblický kráľ Dávid. Evanjelisti sa podľa nej snažili tiež apelovať na staré proroctvo, podľa ktorého sa práve v tomto meste mal narodiť „spasiteľ“ či „mesiáš“. „Ježiš bol očakávaným mocným spasiteľom, a preto sa mal narodiť v meste Dávida,“ konštatuje teológ a popredný expert na historického Ježiša Ed Sander z Dukovej univerzity.

Podľa súčasných biblistov však tradícia Ježišovho narodenia v Betleheme nie je historická. Bart Ehrman upozorňuje, že najstaršie evanjelium - Evanjelium podľa Marka - niekoľkokrát jednoznačne uvádza, že Ježiš pochádza z Nazaretu. Evanjeliá podľa Lukáša a Matúša napísané v neskoršom období však tvrdia, že sa narodil v Betleheme, tak ako predpovedalo proroctvo. „Ale zvyšok Nového zákona o tom nič nevie,“ zdôrazňuje Helen Bondová. Ježiš sa podľa nej narodil v Nazarete, malej galilejskej dedine, pričom výskumníčka pripomína, že ide o názor väčšiny biblistov zameraných na historického Ježiša.

Aby autori Evanjelií podľa Matúša a Lukáša vysvetlili nesúlad narodenia v Betleheme so staršími prameňmi, snažili sa ho vysvetliť dvoma odlišnými príbehmi.

Z Evanjelia podľa Matúša vyplýva, že Jozef a Mária pochádzajú z Betlehema. Približne dva roky po Ježišovom narodení prichádzajú do jeho „domu“ (nie stajne) mudrci. Jozef následne s rodinou uteká pred Herodesom a jeho „vraždením neviniatok“ do Egypta, pričom po Herodesovej smrti sa nemôže do Betlehema vrátiť preto, že v rímskej provincii Judsko, kde Betlehem ležal, vládne Archelaus, ktorý je ešte krutejší ako jeho predchodca. A tak je Jozef s rodinou nútený presunúť sa do Nazaretu.

Nič z toho podľa Barta Ehrmana nesúhlasí s Lukášom, podľa ktorého Jozef a Mária nepochádzajú z Betlehema, ale z Nazaretu a musia cestovať do Betlehema kvôli údajnému sčítaniu ľudu, ktoré však Matúš nespomína. „Navyše, Lukáš jasne hovorí, že po 32 dňoch, keď Mária vykonala rituálnu očistu, sa vracajú do Nazaretu,“ píše Ehrman. „Ak je to pravda, ako môže byť zároveň pravda, že ušli do Egypta? Celé to nepasuje.“ Historik dodáva: „Sú to rozdiely, ktoré je ťažké, ak nie nemožné zosúladiť.“ Helen Bondová s ním súhlasí a dodáva: „Je takmer isté, že ani jeden z týchto príbehov nevychádza z historických udalostí.“

Sčítanie ľudu

Ako sme videli, podľa Lukáša Ježišovi rodičia prišli do Betlehema kvôli rozsiahlemu sčítaniu ľudu. Bart Ehrman upozorňuje na absurdnosť tohto scenára: Jozef s Máriou sa vybrali do Betlehema preto, že odtiaľ pochádzal ich predok takmer spred tisícročia, kráľ Dávid.

Jedno sčítanie ľudu, ktoré nariadil rímsky správca Kvirínius, sa skutočne odohralo zhruba v období Ježišovho narodenia. Ak by Lukáš narážal práve naň, znamenalo by to, že Ježiš sa narodil v roku 6 alebo 7 nášho letopočtu. Z Evanjelia podľa Matúša však vyplýva, že Ježiš sa narodil počas panovania Herodesa Veľkého, ktorý zomrel v roku 4 pred n. l. Rímske sčítania ľudu sa navyše netýkali celej populácie ríše, ale iba rímskych občanov, a nevyžadovali, aby sa ľudia vracali do miest, odkiaľ pochádzajú ich predkovia.

Podľa Eda Sandersa si evanjelista Lukáš alebo jeho zdroj mylne spojil rok Herodesovej smrti s rokom Kviríniovho sčítania a toto vykonštruované sčítanie ľudu využil na vysvetlenie, prečo Jozef a Mária cestovali do Betlehema.

Vraždenie neviniatok

Nielenže nemáme žiadne dôkazy o akomkoľvek sčítaní ľudu v potrebnom čase a na potrebnom mieste, to isté platí pre údajný masaker malých detí Herodesom. Židovský historik Iosephus podľa Eda Sandersa „spomína množstvo príbehov o Herodesovi, v ktorých sa snaží poukazovať na jeho brutalitu, ale vraždenie neviniatok nespomína“. Sanders konštatuje, že „Matúš zrejme odvodil tento príbeh zo starozákonnej knihy Exodus, podľa ktorej Mojžiš ako batoľa čelil podobnej hrozbe zo strany egyptského faraóna“.

Viaceré ďalšie paralely v príbehu o Ježišovom a Mojžišovom narodení (únik do Egypta) podľa Eda Sandersa naznačujú, že autor evanjelia prebral prvky starých príbehov o ranom detstve Mojžiša. „Evanjelista Matúš považoval Ježiša za druhého, akéhosi nadradeného Mojžiša,“ vysvetľuje Sanders.

Narodil sa panne?

Vyznania viery mnohých cirkví obsahujú tvrdenie, že Ježiš sa narodil panne. Novozákonný biblista a teológ Frederick Dale Bruner však nesúhlasí: „Musíme konštatovať nepríjemný fakt: podľa súčasného odborného konsenzu spočíva doktrína Ježišovho narodenia panne na veľmi chabých historických základoch.“ Tieto slová Bruner napísal už v roku 1987. Od tých čias pochybnosti biblistov len rástli.

„Väčšia časť Nového zákona  o Kristovom narodení z panny očividne nič nevie,“ konštatuje Helen Bondová. Väčšina pasáží podľa nej Ježiša označuje za „syna Jozefa“. „Aj biblické genealógie Ježišovho pôvodu uvádzajú jeho predkov skrz Jozefa. Dve pasáže, ktoré sa snažia vzťahovať ich na Máriu, naznačujú, že vznikli v podobe, ktorá predpokladala Jozefovo otcovstvo.“

Ježišovo narodenie z panny spomínajú podľa Bondovej len dve pasáže v Evanjeliách podľa Lukáša a Matúša. „Príbeh má jednoznačný teologický význam,“ vysvetľuje odborníčka, „ale úplné mlčanie zvyšku Novej zmluvy vrátane starších prameňov apoštola Pavla viedlo väčšinu odborníkov k spochybneniu ich autentickosti.“

Tradícia „narodenia z panny“ vznikla podľa Barta Ehrmana zrejme z proroctva proroka Izaiáša, podľa ktorého sa „panne“ narodí „Emmanuel“, (čo znamená: „Boh je s nami“), interpretovaný ako mesiáš. Ehrman však upozorňuje, že Izaiášovo proroctvo sa netýkalo budúceho mesiáša a dokonca sa netýkalo ani panny.

Pôvodný hebrejský text použil výraz alma, ktorý znamená mladá žena (v hebrejčine sa pre pannu používalo iné slovo). Pri preklade    do gréčtiny sa Izaiášova „mladá žena“ nahradila gréckym výrazom pre pannu (parthenos) a podľa Ehrmana v tejto podobe text čítal aj autor Matúšovho evanjelia.

Ich hodnota leží inde

Na otázku, či majú príbehy o narodení Ježiša historický zá­klad, biblisti už 30 rokov odpovedajú záporne. „Pasáže o Ježišovom narodení obsahujú minimum historických informácií, zrejme len tri, a to že Ježiš bol historická postava, že sa jeho rodičia volali Mária a Jozef a že jeho domovom bol Nazaret,“ sumarizujú teológovia John Dominic Crossan a Marcus J. Borg. Zároveň zdôrazňujú, že tento fakt neznižuje hodnotu biblických príbehov. „Na príbehy o Ježišovom narodení by sme mali nazerať ako na podobenstvá,“ zdôrazňujú.

Namiesto toho, či sa tieto udalosti odohrali, by sa moderní veriaci mali podľa Crossana a Borga zamerať na niečo celkom iné. Na otázku, čo tieto príbehy znamenajú. „Nehľadiac na to, či sa tieto udalosti skutočne odohrali, mali by sme sa pýtať, čo znamenali a čo znamenajú dnes,“ zdôrazňujú. „Nestačí konštatovať, že sa nikdy nestali, musíme sa pýtať, prečo ich Matúš a Lukáš vytvorili.“